Kdl. Reinhard Marx slávil v nedeľu, 13. marca, sv. omšu pri príležitosti "20 rokov bohoslužobnej a pastoračnej starostlivosti o inak orientovaných (queer)" v juhonemeckom Mníchove. Arcibiskup Mníchova a Freisingu slúžil sv. omšu vo farskom kostole sv. Pavla neďaleko mníchovského Theresienwiese, kde sa každoročne koná legendárny Oktoberfest.
Kardinál počas sv. omše povedal: “Túžim po Cirkvi, ktorá bude zahŕňať všetkých. Po Cirkvi, do ktorej budú patriť všetci, ktorí chcú kráčať Ježišovou cestou." Dodal, že synodálna Cirkev znamená byť otvorená, učiaca a vždy prinášajúca niečo nové vo viere, v hľadaní "možností Boha", ako aj v otázke "čo máme hovoriť o sexualite a o ľudských vzťahoch." 68-ročný prelát, člen Rady kardinálov - poradcov p. Františka, pokračuje: "Božie kráľovstvo je na to, aby sme objavili, že Boh je Láska - vo všetkých jej dimenziách; sem patrí aj rozmer sexuality, no nie je limitovaný len na to. Všetkým medziľudským vzťahom musí byť nadradená Láska, potom ich môže Boh akceptovať."
Marx, ktorý je aj predsedom Vatikánskeho výboru pre ekonomiku, kritizoval podľa jeho slov ´diskrimináciu, ktorú prejavujú kresťania voči homosexuálom´ a bol ´šokovaný, že to stále pretrváva´. Uviedol, že "každý má právo na svoj vlastný názor, ale rozlišovanie a nadradenosť Lásky nemôže ako biskup spochybňovať." Vyzval k ´dynamike otvorenosti´, ktorá má charakterizovať “Synodálnu cestu” Katolíckej cirkvi v Nemecku k tomu, čo mal p. František na mysli keď zdôrazňoval hodnotu napredovania smerom k "zisťovaniu, čo nám dnes hovorí Duch". Po omši sa konala "neverejná recepcia, na ktorej sa stretol kdl. Marx so zástupcami queer (inak orientovaných)". Arcidiecéza oznámila, že "ich služba pastoračnej starostlivosti o mužov ponúka víkendy, zamerané na gay, bi a trans mužov; ďalšie programy zamerané na pastoračnú starostlivosť o rodinu a dospelých, ako napríklad duchovné cvičenia pre LGBTI". (?!) Citujem lídra tohto projektu:
"Rainbow ministry (služba pre dúhových) sa pokladá za akt zmierenia sa Cirkvi s komunitou LGBTI. Pracuje na tom, aby po teologickej stránke vyriešila tradície a štruktúry Cirkvi, ktoré v minulosti viedli, alebo stále ešte vedú, k diskriminácii a znevažovaniu LGBTI osôb s cieľom premôcť ich. Zámerom Mníchovskej arcidiecézy je aby LGBTI ľudia zažili uznanie a porozumenie vo všetkých farnostiach celej arcidiecézy, aby sa farnosti snažili vytvoriť program, vhodný pre ich životnú situáciu, aby sa cítili akceptovaní ako ľudia a členovia Cirkvi."
Mnoho nemeckých prelátov verejne vyzýva k zmene stanoviska Cirkvi vo veci homosexuality. Podobné výzvy sa vyskytujú aj v susednom Rakúsku. K nemeckým biskupom, ktorí verejne podporujú požehnávanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia, patria: kdl. Reinhard Marx, biskup Franz-Josef Bode z Osnabrücku, biskup Franz-Josef Overbeck z Essenu a biskup Heinrich Timmerervers z Dresden-Meißen. Biskup Georg Bätzing, predseda Konferencie biskupov Nemecka, vyzval už v roku 2020 k zmene časti o homosexualite v Katechizme Katolíckej cirkvi, ktorý v roku 1992 vyhlásil pápež Ján Pavol II za autoritatívnu smernicu k náuke Katolíckej cirkvi. Podľa CNA Deutsch Bätzing prehlásil, že je presvedčený o nevyhnutnosti tejto zmeny v Katechizme, ktorá by otvorila priestor k požehnávaniu homosexuálnych zväzkov; "Potrebujeme pre takéto prípady riešenie".
V Katechizme Katolíckej cirkvi sa v bodoch 2357 až 2359 článku o ´Čistote a homosexualite´ píše:
"Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, „že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené“. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.
Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Aj tieto osoby sú povolané plniť vo svojom živote Božiu vôľu a, ak sú kresťanmi, spájať s Pánovou obetou na kríži ťažkosti, s ktorými sa môžu stretnúť v dôsledku svojho stavu.
Homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Čnosťami ovládania sa, ktoré vychovávajú k vnútornej slobode, niekedy aj pomocou nezištného priateľstva, modlitbou a s pomocou sviatostnej milosti sa môžu a majú postupne a rozhodne približovať ku kresťanskej dokonalosti."