Pápež František svedčí o zázraku nového svätca

284
AltKAT

Už ste počuli o rehoľníkovi Artemidovi Zattim? Tento taliansky salezián a zdravotník v Argentíne bol známy ako veľký priateľ chudobných. Jeho príkladný život inšpiroval aj súčasného pápeža Františka, ktorý je presvedčený, že práve na príhovor Zattiho vzišli u jezuitov nové povolania.

Kongregácia pre kauzy svätých nedávno vydala niekoľko nových dekrétov, ktoré sa týkajú procesov blahorečenia a svätorečenia. Jeden z nich potvrdzuje zázrak na príhovor saleziánskeho rehoľníka, blahoslaveného Artemida Zattiho, ktorý sa narodil v roku 1880 v obci Boretto na severe Talianska a zomrel 15. marca 1951 v argentínskom meste Viedma, kde ho pochovali v saleziánskej kaplnke. Za blahoslaveného ho vyhlásil 14. apríla 2002 pápež sv. Ján Pavol II.

Artemide Zatti zasvätil svoj život Bohu v službe chorým a chudobným. Mal na starosti nemocnicu San José vo Viedme a rozšíril okruh ľudí, o ktorých sa staral, tým, že sa na svojom bicykli dostal ku všetkým chorým ľuďom v meste, najmä k tým najchudobnejším. Hospodáril s veľkými peniazmi, ale jeho život bol veľmi chudobný. Na cestu do Talianska pri príležitosti kanonizácie don Bosca si musel požičať oblek, klobúk a kufor,“ hovorí o rehoľníkovi hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime s tým, že Zattiho milovali nielen chorí, ale aj lekári.

Keď som so Zattim, nemôžem neveriť v Boha,“ zvolal raz jeden lekár, ktorý sa vyhlásil za ateistuJednoducho – každý chorý človek bol pre rehoľníka sám Ježiš. A to doslova. Jedného dňa mu nadriadení odporučili, aby počet prijatých pacientov neprekročil 30. Počuli ho však potom šomrať: „Čo ak 31. bol sám Ježiš?“

 

Svedectvo Jorgeho Bergoglia z roku 1986

Jedným z tých, ktorí zažili účinný príhovor Artemida Zattiho v súvislosti s povolaním zasvätenej osoby, je aj sám pápež František. Stalo sa tak v čase, keď bol provinciálom jezuitov v Argentíne. V liste napísanom otcovi Cayetanovi Brunovi, SDB, datovanom v Buenos Aires 18. mája 1986 sa okrem iného píše:

V roku 1976, myslím, že to bolo asi v septembri, som sa počas kánonickej návštevy jezuitských misionárov v severnej Argentíne zastavil na niekoľko dní v arcibiskupstve Salta. Tam, medzi jedným a druhým rozhovorom na konci stolovania, mi biskup Pérez rozprával o živote pána Zattiho. Dal mi prečítať aj knihu o jeho živote. Priťahovala ma jeho kompletná postava koadjútora. V tej chvíli som pocítil, že musím požiadať Pána, aby nám na príhovor tohto veľkého koadjútora poslal povolania koadjútorov. Urobil som novény a požiadal som novicov, aby sa ich modlili… Odkedy sme sa začali modliť k p. Zattimu, vstúpilo 18 mladých koadjútorov a ďalších 5 vyšlo z noviciátu a juniorátu. Celkovo 23 povolaní. Novici, študenti a mladí koadjútori sa niekoľkokrát modlili novénu na počesť p. Zattiho a prosili o povolanie koadjútorov. Ja sám som to urobil. Som presvedčený o jeho príhovore v tejto veci, pretože vzhľadom na počet je to v Spoločnosti zriedkavý prípad. K druhému a tretiemu vydaniu Deviatnika k Najsvätejšiemu Srdcu sme z vďaky zaradili novénu k prosbe o kanonizáciu p. Zattiho…“

DISKUSIA k článku