Ak mám byť úprimný, tak USA, ako aj Európa sa bezostyšne chytili do pasce, ktorú si sami vyrobili. Západ, chytený do pasce lží a podvodov utkaných okolo deklarovaného dedičstva nadradenej kultúrnej DNA (zaručujúceho, ako sa hovorí, takmer isté víťazstvo), sa prebúdza do rýchlo sa blížiacej katastrofy, na ktorú neexistujú jednoduché riešenia. Kultúrna výnimočnosť spolu s vyhliadkou na jasné “víťazstvo” nad Ruskom sa rýchlo vyčerpávajú - ale odchod z ilúzie je pomalý a ponižujúci.
Blížiaca sa devastácia sa nesústreďuje len okolo neúspešnej ofenzívy na Ukrajine a slabého vystúpenia NATO a na Ukrajine. Pozostáva z viacerých vektorov, ktoré sa budovali celé roky, ale ktoré synchrónne dosahujú vrchol.
V USA prebieha predvolebná kampaň pred osudovými voľbami. Demokrati sú v ťažkej situácii: Strana sa už dávno odvrátila od svojich starých voličov z radov modrých golierov a namiesto toho sa angažuje v mestskej ‘kreatívnej triede’v exaltovanom, svet formujúcom ‘sociálnom inžinierstve’ projekte morálnej nápravy v spojenectve so Silicon Valley a permanentnou nomenklatúrou. Tento experiment sa však rozbehol v burine a stáva sa čoraz extrémnejším a absurdnejším. Tlak sa stupňuje.
Predvídateľne, demokratická kampaň nenaberá na sile. Bidenov tím má nízky, nízky rating. Ale tlak Bidenovej rodiny trvá na tom, že Biden musí vytrvať pri svojej kandidatúre a neustúpiť inému. Tak či onak – Biden zostane alebo odíde – neexistuje hotové riešenie hlavolamu strany’nefungujúcej, nefunkčnej platformy.
Volebná krajina je chaos. Ťažká “lawfare” artiléria má za cieľ rozbiť Trumpovu obranu a vyhnať ho z ihriska, zatiaľ čo úbytok odhalení o nekalých praktikách Bidenovej rodiny má za cieľ opotrebovať a implodovať Bidenovu bublinu. Demokratický establišment je vystrašený aj z flankovacieho manévru kandidatúry R. F. Kennedyho, ktorý sa rýchlo nabaľuje ako snehová guľa.
Prostejšie povedané, demokratická wokovská ideológia historickej nápravy rozdeľuje USA na dva národy žijúce v jednej krajine. Rozdelené ani nie tak podľa “červených alebo modrých,” alebo tried, ale definované nezlučiteľnými “spôsobmi bytia.” starými kategóriami: Kultúrna vojna, ktorá nerešpektuje žiadne kategórie a prekračuje hranice triednej a straníckej príslušnosti, rozkladá ľavicu, pravicu, demokratov alebo GOP. Dokonca aj etnické menšiny boli odcudzené fanatikmi, ktorí chcú sexualizovať deti vo veku 5 rokov, a vnucovaním trans agendy školákom.
Ukrajina poslúžila ako rozpúšťadlo starých poriadkov a stala sa Albatrosom visiacim na krku Bidenovej administratívy: Ako otočiť hroziaci ukrajinský debakel ako nejako “splnenú misiu.” Dá sa to? Pretože úniková cesta prímeria a zmrazenej línie kontaktu je pre Moskvu neprijateľná. Stručne povedané, “Bidenova”vojna” nemôže pokračovať tak, ako doteraz, ale ani “iná” bez toho, aby čelila poníženiu. Mýtus o americkej sile, kompetencii NATO a povesti amerických zbraní visí na vlásku.
Hospodársky naratív (“všetko je v poriadku”) je pripravený z trochu nesúvisiacich dôvodov tiež skvasiť. Dlh –konečne –sa stáva mečom zaveseným nad krkom ekonomiky’. Úvery sú pevne stláčané. A budúci mesiac blok BRICS-SCO podnikne prvé strategické kroky na odpútanie až 40 krajín od dolára. Kto potom bude kupovať Yellenovej’štátne pokladničné poukážky v hodnote 1,1 bilióna dolárov – teraz aj v budúcnosti –, ktoré sú potrebné na financovanie výdavkov americkej vlády?"
Tieto udalosti sú zdanlivo nesúvisiace, v skutočnosti však tvoria samospevnúcu slučku. Takú, ktorá vedie k “spusteniu politickej banky” – teda k samotnej dôveryhodnosti USA”.
Tvárou v tvár mnohým otázkam – a žiadnym riešeniam – sa nálada medzi časťami voličov riadi radikálnymi a čoraz obrazoboreckými náladami. A kontrarevolučný duch, možno. Je predčasné hovoriť o tom, či zmetie väčšinu, ale môže – lebo radikalizmus prichádza z dvoch krídel:
Jeden kmeň voličov GOP rozdeľuje konzervatívnych lídrov na dva tábory: tých, ktorí “vedia, koľko je hodín”, a tých, ktorí nevedia’. To je heslo pravice, ktoré sa stáva čoraz dôležitejším pre významné krídlo strany, ktoré vidí krajinu oslabenú a skorumpovanú ideológiou; ktoré zastáva názor, že už takmer niet “čo konzervovať.”Zvrátenie existujúceho postamerického poriadku a obnovenie”starodávnych princípov Ameriky v praxi sa obhajuje ako druh kontrarevolúcie – a jediná cesta vpred.
Ten aforizmus o “vedomí si, koľko je hodín” odkazuje na vznikajúci pocit naliehavosti a chuti do rozsiahlych akcií, nie na vlečúce sa a nudné akademické debaty medzi populistickejšie naladenými konzervatívcami. “Predpokladom je, že boj proti wokálnej kultúrnej moci je existenčný a že extrémna taktika, ktorá by šokovala staršiu generáciu konzervatívcov, musí byť normou.”
V skutočnosti, ak líder nešokuje svojím správaním a návrhmi, pravdepodobne “nevie, koľko je hodín.”
Druhou kľúčovou črtou tejto mentality my proti nim je, že akýkoľvek politický konsenzus, ipso facto, vyvoláva podozrenie a stáva sa predmetom útokov.
“Keď si to uvedomíte, to, čo na prvý pohľad vyzerá ako spleť rôznych myšlienok, sa zdá byť jednotnejšie. Zdravotná politika COVID, znechutenie z 6. januára, rozpočet Pentagónu, imigrácia, podpora Ukrajiny, podpora rasovej rozmanitosti, práva transrodových osôb — to všetko sú otázky, ktoré sa tešia istej élite bipartitnej zhode. Ale pre krídlo Tuckera Carlsona – republikánov, ktorí tieto veci prijímajú, jednoducho – nevedia, koľko je hodín”, Politico vysvetľuje.
V tejto formulácii je podstatné, že tak ako bezvýhradná podpora regulačných postupov COVID bola “markerom” “správneho myslenia” v čase pandémie, tak podpora Ukrajiny je definovaná ako ‘marker’ správneho liberálneho myslenia (a bytia v Tíme) v postpandemickom období.
To naznačuje, že – už a s blížiacimi sa voľbami – Ukrajina už nebude mať dvojstrannú podporu, ale skôr sa stane mečom používaným proti nenávidenému unistickému zriadeniu a akýkoľvek náznak väčšieho f****-up sa stane strednýmdielom v tejto kontrarevolučnej vojne.
GOP’má pocit, že kultúra USA sa dostala mimo správnu cestu: Legislatíva sa v Kongrese zasekla začiatkom tohto mesiaca, keď sa predtým posvätný zákon o Pentagóne Obrana stal terčom kultúrno-vojnových pozmeňujúcich návrhov o potratoch, rozmanitosti a pohlaví, ktoré by mohli zmariť jeho prijatie. Predseda McCarthy bol nútený akceptovať krajne pravicovú vzburu proti zákonu o rozpočte na obranu a presadiť ho bez obvyklej širokej podpory oboch strán.
Metodika zbavila financovania iniciatív zameraných na rozmanitosť v armáde a pridala obmedzenia týkajúce sa potratov a transrodovej starostlivosti o príslušníkov armády. Zákonodarcovia GOP uviedli, že konali preto, lebo liberálna ideológia oslabuje armádu. Pozmeňujúce návrhy však ohrozujú cestu návrhu zákona’v Senáte ovládanom demokratmi.
Zvýšené pocity na oboch stranách sa odzrkadľujú v prieskume, podľa ktorého približne 80 percent republikánov verí, že program demokratov “ak sa nezastaví, zničí Ameriku, ako ju poznáme.”Približne rovnaký podiel demokratov mal rovnaké obavy z republikánskej agendy, keď tvrdili, že zničí krajinu, zistil prieskum NBC News na jeseň minulého roka.
Prezident Heritage Foundation Kevin Roberts,podčiarkovania Úloha Tuckera Carlsona’v “hovorení pravdy americkej verejnosti.” Carlson rozumie “trhlinám v ekonomickom konsenze, trhlinám v zahraničnej politike, a čo je pre mňa najdôležitejšie, ako niektorí konzervatívci radi hovoria: [vie] ‘aký je čas.’”
Carlson vyčíta podnikateľom naklonenej GOP, že vyhovuje korporáciám, ktoré zrušilipracovné miesta vo výrobe. Z konzervatívnej kritiky operácií na zmenu pohlavia pre neplnoleté osoby urobil hlavný prúd. V oblasti sociálnej a fiškálnej politiky sa Carlson dostal tam, kam by tradičnejší konzervatívci [nešli]. A jeho vplyv bol nespochybniteľný. “Kľúčová vec,” Roberts povedal, “je, že Tucker sa považuje za morálne povinného v mene priemerného konzervatívca.”
Demokrati a ďalší z liberálneho tábora však tvrdia, že kultúrna vojna GOP je len odvetou proti väčšej akceptácii rastúcej rozmanitosti národa ktorá podľa nich v Amerike už dávno prišla.
“Kontrarevolúcia zmenila ďalší súboj o Biely dom na existenčný moment. Len málokto hovorí o daňovej reforme a všetci hovoria o kultúrnych otázkach,” povedaljeden z republikánskych lídrov; “vidia politiku takmer ako situáciu, v ktorej ide o život.”
Kandidát na prezidenta za GOP Vivek Ramaswamy vo svojom prejave začiatkom tohto mesiaca varoval, že vlastenectvo, tvrdá práca a ďalšie hodnoty sa rozplynuli: “Vtedy začne prázdnotu vypĺňať jed – wokeizmus, transgenderizmus, klimatizmus, KOVIDIZMUS, depresia, úzkosť, užívanie drog, samovraždy.”
Takže, “ohňostroj” čaká USA v Európe, málokto však “vie, aký čas je.” Kultúrna vojna podľa zámeru oslabila pocit kolektívnej príslušnosti k osobitým európskym kultúram. A odozva je tlmená. Európa zostáva všeobecne torpídna a pomalá. (Vládnuca trieda sa spolieha na to druhé, že prežije.)
Ak však americký ohňostroj osvetľuje politické nebo, ohlas v Európe je takmer istý. Európania zdieľajú nedôveru voči svojim élitom a bruselskej technokracii rovnakým spôsobom ako Carlson-Kennedyho voliči.
Euro-éliti pohŕdajú ľuďmi. Obyčajní Európania vedia, že ich vládcovia sa na nich pozerajú s opovrhnutím – a vedia, že to vedia aj ich élites.
Oheň, ktorý bude liať európske železo, je ekonomika: Súbor zlých rozhodnutí zaknihoval ekonomickú budúcnosť Európy na roky dopredu. Úspory sa blížia. A inflácia pustoší životnú úroveň ľudí’ – dokonca ich schopnosť žiť.
Pohromy sa blížia pre Európu– ale pomaly. Už sa to začalo (vlády padajú); ale USA sú predvojom radikálnej zmeny, pretože Západ stráca kontrolu nad meta-naratívom svojej “vízie”, ktorá je jedinečnou paradigmou, prostredníctvom ktorej sa musí formovať aj svet’vízia”. Zmena, ktorá zmení všetko.
Publikované so súhlasom autora.
Alastair Crooke CMG, niekedy chybne uvádzaný ako Alistair Crooke, (nar. 1949) je britský diplomat, zakladateľ a riaditeľ organizácie Conflicts Forum, ktorá sa zasadzuje za angažovanosť politického islamu a Západu. Predtým bol vysokopostavenou osobnosťou v britskej spravodajskej službe (MI6) aj v diplomacii Európskej únie.
Crooke bol v rokoch 1997 až 2003 poradcom Javiera Solanu, vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie (SZBP), na Blízkom východe,[3] v rokoch 2000 až 2003 sprostredkoval niekoľko prípadov deeskalácie násilia a stiahnutia vojenských síl na palestínskych územiach s islamistickými hnutiami a podieľal sa na diplomatickom úsilí pri obliehaní Kostola Narodenia Pána v Betleheme.[2][4] Bol členom Mitchellovho výboru pre vyšetrovanie príčin druhej intifády v roku 2000. 2][4] V júni 2002 sa tajne stretol s vedením Hamasu. Je aktívnym zástancom angažovanosti v Hamase, o ktorom hovoril ako o “odporcoch alebo bojovníkoch odporu.”
Crooke študoval na University of St Andrews (1968–1972) v Škótsku, kde získal magisterský titul v odbore politika a ekonómia. Jeho kniha Odpor: The Essence of the Islamist Revolution (Podstata islamistickej revolúcie) poskytuje základné informácie o tom, čo nazýva “islamistickou revolúciou” na Blízkom východe, a pomáha ponúknuť strategický pohľad na pôvod a logiku islamistických skupín, ktoré si osvojili vojenský odpor ako taktiku, vrátane Hamasu a Hizballáhu. Sleduje podstatu islamistickej revolúcie od jej počiatkov v Egypte, cez Nadžaf, Libanon, Irán a iránsku revolúciu až po súčasnosť a odhaľuje niektoré z najpálčivejších otázok týkajúcich sa stability v súčasnej blízkovýchodnej krajine.