Katolícky kňaz: Dignitas Infinita je "bezverecký" dokument, ktorý má málo čo povedať o spáse

Táto esej otca Joachima Heimerla bola pôvodne napísaná v nemčine. Bola preložená a uverejnená so súhlasom o. Heimerla.

Kardinál Robert Sarah nedávno vyvolal rozruch, keď hovoril o “ateizme”, ktorý sa šíri v Cirkvi. V žiadnom prípade nemal na mysli novopohanskú perifériu v “synodálnom” Nemecku, ale centrum Cirkvi:

Tento postoj zastával aj biskup Joseph Strickland, prorocký hlas z Texasu. V liste veriacim napísal, že vo Vatikáne je príliš veľa síl, ktoré chcú zničiť nadprirodzenú vieru; výslovne sa odvolával na veľký počet vysokopostavených prelátov.

Nič z toho nie je pre zasvätených nové a väčšina veriacich si to uvedomuje tým viac, čím častejšie Rím púta pozornosť pochybnými rozhodnutiami a kontroverznými dokumentmi.

Každý, kto si myslí, že opäť narážam na “Fiducia supplicans” a takzvané “požehnanie” takzvaných “neregulárnych párov”, sa mýli. Skutočnosť, že Rím tu opustil pôdu kresťanskej viery a Božieho zjavenia, je taká jasná, že na ňu netreba znova poukazovať.

Zajímavejším sa stane, keď sa pozrieme na posledný dokument o ľudskej dôstojnosti, ktorý má názov “Dignitas infinita:” “neobmedzená dôstojnosť.”

Znie to pekne a nikto sa neodváži proti tomu namietať, avšak samotný názov je rovnako hladký a povrchný ako príjemný. Rovnaký názov by mohol mať aj politický text, ale určite by znel menej veľkolepo.

Každý predsa vie, že ľudskú dôstojnosť nemôže nikto obmedziť a že niektoré práva, napríklad základné práva, sú “predštátne,” čo znamená, že nikto, ani štát, nemôže tieto práva nikomu vziať. Všetko pekné, ale buďme’úprimní: Cirkev na to všetko nepotrebujeme, aj keď “Dignitas infinita” sa zaoberá porušovaním ľudskej dôstojnosti na mnohých príkladoch.

Čítajte: Katolíci organizujú ružencové zhromaždenie v rámci reparácie za katedrálny pohreb pro-potratového demokrata

Obecne dokument neponúka “nič nové pod slnkom,” a väčšina čitateľov ho preto bezstarostne odloží. V podstate ide o zbytočný text, na ktorom je vidieť, že sa s ním príliš veľa autorov zahrávalo. Nie je ani odliaty z jednej formy, ani nie je veľkým hitom, a predovšetkým mu chýba rozhodujúci prvok: náboženský rozmer. Hoci sa z času na čas takmer nesmelo mihne, veľké otázky zostávajú nezodpovedané. Čo ľudská dôstojnosť a realita hriechu? A akú úlohu v tom zohráva Božia’milosť?"

Na túto otázku neexistuje odpoveď, rovnako ako na otázku, či sa ľudská dôstojnosť dá v konečnom dôsledku premárniť. Ako to súvisí s večnou spásou a čo s tými, ktorí tejto spásy nedosiahnu? Existuje ľudská dôstojnosť v pekle a je tam tiež “neobmedzená”? A čo tí, ktorí pošliapali dôstojnosť miliónov ľudí, ako napríklad Hitler a Stalin?

O tom všetkom dokument zámerne mlčí. Človek má dojem, že “nekonečná dôstojnosť” je len prázdna rétorická fráza, ktorú nechceli naplniť tým najdôležitejším: katolíckou vierou a možno ani zásadnými otázkami kresťanstva.

V tomto ohľade je tento dokument nielen pekný a neškodný, ale aj výrazom nového nedostatku viery, skrátka toho, čo kardinál Sarah nazval “ateizmom” v Cirkvi. To, že sa to čoraz viac rozširuje, možno pozorovať všade a nie mnohým znejú v ušiach slová Panny Márie z La Salette (1846): “Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista.”

Samozrejme, znie to poburujúco, a už len preto sa po uznaní zjavenia Cirkvou ponáhľali túto časť posolstva minimalizovať. O to zaujímavejšie však bude pozorovať, že nebo sa nikdy nemýli. Skutočnosť, že v Ríme sa už dávno začala strata viery, sa už nedá poprieť.

Pamätáme sa: Pápež František – súkromne – zastáva názor, ktorý otvorene propaguje nevýslovný prefekt dikastéria [pre náuku] viery kardinál Fernandez, a to, že peklo je prázdne.

Čítajte: Pápež František: ‘Rád myslím na prázdne peklo’

Ježiš Kristus povedal úplný opak, a práve v tom spočíva problém: ak je peklo prázdne, nie je potrebný kríž a vykúpenie, nie je potrebná Cirkev a milosť.

Vtedy je aj ľudská dôstojnosť len prostriedkom vytvoreným človekom a napriek svojmu krásnemu názvu “Dignitas infinita” je v podstate práve tým: textom bez viery pre svet bez viery; “nič nové pod slnkom.”