- Pápežský primát je neoddeliteľný od jurisdikcie nad celou Cirkvou.
- Ekumenizmus a synodalita nesmú prevážiť nad pápežským primátom.
- Petrov úrad musí zabezpečiť jednotu Cirkvi a napomínať v prípade potreby.
- Nejde o opätovné prijatie I. vatikánskeho koncilu, ale o jeho zrušenie.
Poznámka redakcie: Tento text biskupa Mariana Elegantiho bol napísaný v nemčine a LifeSiteNews ho preložil so súhlasom biskupa.
Na domovskej stránke DBK [Nemeckej biskupskej konferencie’čítame v prezentácii dokumentu Rímsky biskup: “V súvislosti s učením Prvého vatikánskeho koncilu o jurisdikčnom prvenstve sa žiada opätovné prečítanie (‘preformulovanie’), t. j. aktualizovaný výklad a preformulovanie so zreteľom na historické okolnosti a ďalší vývoj učenia, najmä prostredníctvom Druhého vatikánskeho koncilu.”
Čítajme: Pápež František schválil nový dokument povyšujúci ekumenizmus a synodalitu nad pápežský primát
Za východiskový signál pre toto tzv. prečítanie, ktoré v takýchto prípadoch zvyčajne vedie k niečomu inému, než bolo predchádzajúce chápanie, sa považuje encyklika Ut unum sint Jána Pavla II’(25. mája 1995). V č. 95 encykliky sa píše:
Presvedčený som, že v tomto smere nesiem osobitnú zodpovednosť, predovšetkým v tom, že uznávam ekumenické ašpirácie väčšiny kresťanských spoločenstiev a že som vypočul žiadosť, ktorá mi bola adresovaná, aby som našiel taký spôsob vykonávania primátu, ktorý sa síce v žiadnom prípade nezriekne toho, čo je pre jeho poslanie podstatné, ale predsa len bude otvorený novej situácii.
A ďalej:
Naliehavo prosím Ducha Svätého, aby nás osvietil svojím svetlom a osvietil všetkých pastierov a teológov našich cirkví, aby sme hľadali – samozrejme, spoločne – formy, v ktorých by táto služba mohla uskutočňovať službu lásky uznávanú všetkými zainteresovanými.
Bezprostredne predtým (č. 94) však Ján Pavol II. opisuje primát pápeža týmito slovami:
S mocou a autoritou, bez ktorej by bol takýto úrad iluzórny, musí rímsky biskup zabezpečiť spoločenstvo všetkých cirkví. Z tohto dôvodu je prvým služobníkom jednoty. Tento primát vykonáva na rôznych úrovniach, vrátane bdenia nad odovzdávaním slova, slávením liturgie a sviatostí, poslaním Cirkvi, disciplínou a kresťanským životom. Petrovmu nástupcovi prináleží pripomínať požiadavky spoločného dobra Cirkvi, ak by bol niekto v pokušení prehliadnuť ho v snahe o osobné záujmy. Má povinnosť napomínať, upozorňovať a občas vyhlásiť, že ten či onen názor, ktorý sa šíri, je nezlučiteľný s jednotou viery. Keď si to okolnosti vyžadujú, hovorí v mene všetkých pastierov, ktorí sú s ním v spoločenstve. Môže tiež – za veľmi špecifických podmienok jasne stanovených Prvým vatikánskym koncilom – vyhlásiť ex cathedra že určité učenie patrí do depozitu viery. Tým, že takto vydáva svedectvo o pravde, slúži jednote.
Ale ako to všetko má fungovať bez jurisdikcie?
Poznamenávame:
Čítajme: Biskup Eleganti: Pápežský primát nesmie byť definovaný ekumenickými ‘rokovaniami’ s nekatolíkmi
Podľa môjho názoru “služba lásky”, ktorú navrhuje a o ktorej musíme uvažovať, nemôže znamenať niečo úplne iné, napríklad čestný primát patriarchu Západu bez jurisdikcie nad ostatnými východnými a nad ostatnými kresťanmi, ktorí boli od nás doteraz oddelení.
Podľa môjho názoru “služba lásky” znamená aj to, že v súvislosti s petrovským úradom bez jeho dekonštrukcie nemôže existovať dvojaký meter alebo dvojaká pravda: jedna pre rímskokatolícku cirkev (takpovediac latinský patriarchát) s maximálnou jurisdikciou podľa I. vatikánskeho koncilu nad celou Cirkvou a jedna pre ostatné cirkvi (patriarcháty Východu) a cirkevné spoločenstvá (ktoré vznikli z protestantizmu), ktoré boli od nej doteraz oddelené, bez jurisdikcie nad nimi.
Podľa môjho názoru by nešlo o opätovné prijatie I. vatikánskeho koncilu (Pastor aeternus), ale o jeho zrušenie. Keďže predpokladáme, že dogma o neomylnosti pápeža a jeho jurisdikčnom prvenstve neomylne vyjadruje pravdu o petrovskom úrade a bola definovaná v Duchu Svätom, musí sa vzťahovať na všetkých kresťanov. Nie je možné vrátiť sa do skorších čias.