Ve februári sa na predmestí Ríma objavil prúd traktorov talianskych poľnohospodárov s trúbením. Scéna, ktorú zachytila agentúra France-Presse, bola len jedným z desiatok protestov po celej Európe proti nariadeniam EÚ, ktoré podľa poľnohospodárov hrozia, že ich pripravia o prácu.
“Topia nás všetkými tými nariadeniami,”povedal pre The Guardian jeden z farmárov na proteste v španielskej Pamplone.“Musia zmierniť všetky smernice a byrokraciu.”
Protesty neboli ničím novým. Začali sa v roku 2019, keď holandskí poľnohospodári po prvýkrát priviezli do Haagu približne 2 000 traktorov na protest proti radikálnej legislatíve určenej na zníženie emisií uhlíka, ktorá mala neprimeraný dopad na poľnohospodárov.
Holandskí zákonodarcovia reagovali v roku 2022 prijatím legislatívy, ktorá od poľnohospodárskych podnikov v blízkosti prírodných rezervácií vyžadovala zníženie emisií dusíka o 70 %.
“Približne 30 percent kráv a ošípaných v krajine“bude musieť ísť preč,” The Economist poznamenal.
Táto politika bola súčasťou vládneho plánu“na prudké zníženie chovu hospodárskych zvierat v Európe. Vychádzalo sa z toho, že keďže odvetvie živočíšnej výroby prispieva k približne tretine všetkých emisií dusíka na svete, vláda sa bude musieť zamerať na poľnohospodárov, aby splnila svoj cieľ znížiť do roku 2030 emisie dusíka na polovicu.
Holandskí poľnohospodári mali teda bezútešnú voľbu: dať časť svojej pôdy vláde alebo si ju nechať zobrať. Do roku 2023 údajne približne 750 holandských poľnohospodárov predalo svoju pôdu v rámci štátneho’programu výkupu. Ďalší sa stále snažili nájsť spôsob, ako si zachovať živobytie.
Keď sa ho reportér v roku 2023 opýtal, či si myslí, že bude môcť odovzdať svoju farmu svojim deťom, jeden holandský farmár ťažko hovoril.
“Nie,” povedal so slzami v očiach. “Nie.”
🇳🇱 Keď sa tohto holandského farmára opýtali, či verí, že bude môcť odovzdať svoju farmu deťom, nedokázal’zadržať slzy.
Toto je srdcervúca realita #HolandskýchFarmárov v roku 2023. To všetko kvôli Markovi Ruttemu a jeho totalitnej politike zaberania pôdy.
©@ongehoordnedtv pic.twitter.com/yS8Y757XiT
— Eva Vlaardingerbroek (@EvaVlaar) 10. mája 2023
Veľký zelený ústup’?
Podnikatelia nie sú jediní, ktorí sú nespokojní s agresívnou vojnou Bruselu proti klimatickým zmenám.
Snaha Európskej únie’dosiahnuť “čisté nulové”emisie CO2 do roku 2050 pobúrila voličov na celom kontinente, čo si zrejme uvedomili aj politickí lídri. Začiatkom tohto roka The Guardian oplakal EÚ’veľký zelený ústup,” ktorý zahŕňal stiahnutie množstva “Green New Deal” nariadení vrátane:
Či tento ústup vyplynul z obáv, že tieto environmentálne nariadenia spôsobia vážne škody hospodárstvu (a európskym poľnohospodárom), alebo z obáv, že zelená agenda povedie ku krviprelievaniu pri volebných urnách, nie je jasné.
Nech už to bolo akokoľvek, tento ústup nezabránil historickej porážke zelených strán vo júnových voľbách do Európskeho parlamentu, v ktorých stratili tretinu svojich kresiel.
“Nič sa nedá zakrývať,” New York Times po júnových voľbách “Zelení prepadli.”
Politológ Ruy Teixeira opísal udalosť ako “zelený lomoz.”
“V Nemecku, kľúčovej krajine európskeho zeleného hnutia, sa podpora Zelených prepadla z 20,5 percenta v roku 2019 na 12 percent,” Teixeira, vedec z American Enterprise Institute, poznamenal.
Pokračoval:
Šokantné je, že medzi voličmi mladšími ako 25 rokov si nemeckí Zelení v skutočnosti viedli horšie ako tvrdá pravica Alternatíva pre Nemecko (AfD). To kontrastuje s voľbami v roku 2019, keď si Zelení viedli medzi týmito mladými voličmi sedemkrát lepšie ako AfD.
A vo Francúzsku sa podpora Zelených zrútila z 13,5 % na 5,5 %. Posledné číslo je sotva nad hranicou potrebnou na zastúpenie strany vo francúzskej delegácii.
Zákazy horúcich spŕch a bazénov?
Punditi po celom svete sa doteraz snažia zistiť, prečo sa strany zelených tak prudko zrútili, čo vedie k otázke, či dávali pozor.
Nešlo len o škrtanie v poľnohospodárstve. Tvárou v tvár energetickej kríze začali vlády v celej Európe zavádzať nariadenia, ktoré Európanov nútili k, povedzme, sparťanskejšiemu životnému štýlu.
“Studené bazény, chladnejšie kancelárie a kratšie sprchy sú pre Európanov novým normálom,” Business Insider reportoval, “ako vlády pred zimou obmedzujú spotrebu energie, aby zabránili jej nedostatku.”
Inými slovami, namiesto výroby alebo nákupu väčšieho množstva energie začali vlády obmedzovať jej spotrebu.
Na tom sa to nezastavilo.
V máji 2023, niekoľko mesiacov po tom, čo Nemecko odstavilo svoje posledné tri zostávajúce jadrové elektrárne, Financial Times informoval, že mnohí Nemci sú “pobúrení a rozzúrení” na zákon, ktorý ich núti inštalovať vykurovacie systémy na obnoviteľné palivá, ktoré sú oveľa drahšie ako plynové kotly.
Táto akcia bola ešte invazívnejšia ako rozsiahly zákaz vozidiel na plynový pohon, ktorý bol dokončený len niekoľko mesiacov predtým.
“[EÚ] urobila dôležitý krok smerom k mobilite s nulovými emisiami,” komisár EÚ pre životné prostredie Frans Timmermans povedal na Twitteri. “Smer je jasný: v roku 2035 musia mať nové osobné autá a dodávky nulové emisie.”
Wall Street’exit 14 biliónov dolárov
Zelená politika vznikajúca v Európe len málo zmiernila obavy Američanov’, že klimatická politika centrálnych plánovačov sa neriadi zdravou ekonomikou. Napriek tomu sa mnohé podobné politiky zakorenili v USA.
K marcu 2024 prijalo nie menej ako deväť amerických štátov zákony o zákaze predaja automobilov na plynový pohon do roku 2035. Medzitým Bidenova administratíva nedávno zdvojnásobila politiku EPA, ktorá má začať vynútený postupný útlm vozidiel na plynový pohon — napriek tomu, že federálne úsilie o vybudovanie nabíjacích staníc na podporu elektrických vozidiel veľmi stroskotalo (napriek 7 USD.5 miliárd eur).
Napriek federálnym dotáciám pre elektromobily väčšina Američanov na ne naďalej nedá dopustiť a za sebou rozprchávajúci sa trh s elektromobilmi zanechal masaker. V júni automobilka Fisker Inc. vyrábajúca elektromobily, ktorá v roku 2011 získala pol miliardy dolárov v zaručených pôžičkách od amerického ministerstva energetiky, podala v Delaware návrh na vyhlásenie konkurzu podľa kapitoly 11. (Spoločnosť Fisker bola dlho prirovnávaná k Solyndre, spoločnosti vyrábajúcej solárne panely, ktorá skrachovala v roku 2011 len dva roky po tom, ako dostala 535 miliónov USD od vlády USA.)
Bankrot spoločnosti Fisker’prišiel len niekoľko mesiacov po tom, ako denník New York Times informoval o masívnom odlive kapitálu z Climate Action 100+, najväčšej svetovej iniciatívy investorov do zmeny klímy. JPMorgan Chase a State Street stiahli všetky fondy, zatiaľ čo BlackRock, najväčší svetový’správca aktív, znížil svoje podiely a “obmedzil svoje väzby na skupinu.”
“Celkovo tieto kroky predstavujú odchod takmer 14 biliónov dolárov z organizácie, ktorej cieľom bolo zhromaždiť vplyv Wall Street’na rozšírenie klimatickej agendy,” Times reported.
Dňa po správe Times oznámila spoločnosť PIMCO aj odchod z Climate Action 100+. Spoločnosť Invesco, ktorá spravuje aktíva v hodnote 1,6 bilióna dolárov, svoj odchod uskutočnila len o dva týždne neskôr.
‘Nevyhnete sa dôsledkom vyhýbania sa realite’
Niet pochýb o tom, že zelená ekonomika je na ústupe, ale otázka znie: Prečo?
Po prvé, začína byť zrejmé —najmä v Európe, kde je energia vzácnejšia a drahšia —že ľudia sú kyslí na zelenú politiku.
Ako poznamenal Teixera, voličom sa v skutočnosti neľúbi, keď im niekto hovorí, na akom aute musia jazdiť a ako majú variť jedlo a vykurovať svoje domy. Ak vlastníte bazén, pravdepodobne chcete, aby ste ho mohli vykurovať.
Politickí činitelia hovoria o “skoncovaní” s fosílnymi palivami, ale v posledných rokoch Európania zažili skutočný nedostatok fosílnych palív po invázii Ruska na Ukrajinu, ktorá prerušila dovoz fosílnych palív. Výsledkom bolo prídel energie, čo Európanov zrejme nezaujíma.
Týmto sa dostávam k druhému bodu. Zelené strany a environmentalisti dosiahli úspech najmä tým, že presvedčili ľudí, aby sa sústredili na želaný efekt ich politiky (záchrana ľudí pred klimatickými zmenami) a ignorovali náklady ich politiky.
Politici zrejme chápu, že ich politika je spojená s kompromismi, preto ich zákazy a klimatické ciele bývajú na 10, 15 alebo 30 rokov do budúcnosti. To im umožňuje vyhrievať sa v žiari svojho klimatického altruizmu bez toho, aby sa zaoberali ekonomickými dôsledkami svojich politík.
Toto je jeden z najvýraznejších rozdielov medzi ekonómiou a politikou. V ekonómii ide o pochopenie reality kompromisov, ale v politike ide predovšetkým o ignorovanie alebo zatajovanie tejto reality.
Málokto to pochopil lepšie ako ekonóm Henry Hazlitt, autor Economics in One Lesson, ktorý opakovane písal o tendencii politikov prehliadať sekundárne dôsledky svojej politiky, ktoré sú zodpovedné za “deväť desatín ekonomických omylov, ktoré v dnešnom svete spôsobujú také strašné škody.”
Na určitý čas boli politici schopní ignorovať sekundárne dôsledky svojej politiky. Voliči však konečne spoznávajú náklady zelenej politiky a nepáči sa im to.
“Môžete sa vyhnúť realite,” poznamenala kedysi Ayn Randová,“ale nemôžete sa vyhnúť dôsledkom vyhýbania sa realite.”
Železný zákon
Strašenie klimatickými zmenami pomohlo progresívcom a zeleným získať v posledných desaťročiach väčšiu kontrolu nad ekonomikou, ale aj strach má svoje hranice.
Teixera poukazuje na Rogera Pielkeho ml, profesora Coloradskej univerzity v Boulderi, ktorý v roku 2009 napísal o “železnom zákone klimatickej politiky.”
“Klimatická politika si vraj vyžaduje obete, pretože hospodársky rast a environmentálny pokrok sú nevyhnutne nezlučiteľné, ” napísal. “Táto perspektíva bola dokonca zakomponovaná do scenárov IPCC.”
Na tom, či niekto akceptuje tento predpoklad — že hospodársky rast a environmentálny pokrok sú nevyhnutne nezlučiteľné — nezáleží. Dôležité je, že keď sa politika hospodárskeho rastu stretne s cieľmi znižovania emisií, ekonomika víťazí.
Jedna vec je povedať, že ceny benzínu by mali byť 9 dolárov za galón, ako to kedysi urobil fyzik Steven Chu napríklad, pretože klimatické zmeny sú hrozivou hrozbou. Iná vec je, keď to povie, keď sa snaží stať ministrom energetiky, ako to urobil Chu pri svedectve pred Senátom v roku 2012:
Sen. Mike Lee: ‘Takže hovoríte, že už nezdieľate názor, že musíme zistiť, ako zvýšiť ceny benzínu v Amerike?"’
Chu: ‘Už nezdieľam tento názor… Samozrejme, že nechceme, aby sa cena benzínu zvýšila; chceme, aby sa znížila.’
Môžete to nazvať “železným zákonom klimatickej politiky,” alebo to môžete nazvať zdravým rozumom. (Kto chce, aby benzín zdražel na 9 dolárov za galón?) V podstate ide o to, že’vznešené environmentálne ciele narážajú na ekonomickú a politickú realitu.
Tento jav je viditeľný aj v prezidentskej funkcii Joea Bidena’. Hneď v prvý deň prezident zrušil ropovod Keystone XL (z nevysvetliteľných dôvodov) a ďalej bude vyhlasovaťglobálne otepľovanie za väčšiu existenčnú hrozbu ako jadrovú vojnu.
Ale neskôr by sa chválil, že jeho politika znížila ceny benzínu a že dohliadal na rekordne vysoké ceny U. S. Steelovej.USA.
Toto je železný zákon klimatickej politiky a vysvetľuje, prečo je zelená ekonomika zrazu na ústupe po celom svete.
Nie taká‘zelená’ politika
Skutočnosť je taká, že zelený program je spojený s prudkými kompromismi, čo si Európania, Američania a Wall Street konečne začínajú pripúšťať.
Energetické politiky Európy však neboli’len nepopulárne; mnohé z nich dokonca neboli ani’zelené.
Na začiatok, elektrické vozidlá sotva sú ekologickým všeliekom, ako mnohí tvrdia. V skutočnosti si elektrické vozidlá vyžadujú na výrobu v priemere oveľa viac energie ako vozidlá na plynový pohon a často jazdia aj na elektrinu vyrobenú z fosílnych palív. To znamená, že elektromobily majú svoju vlastnú uhlíkovú stopu, a tá býva oveľa väčšia, než si väčšina uvedomuje.
Analýza Wall Street Journal zistila, že prechod všetkých osobných vozidiel v USA na elektromobily by znížil globálne emisie CO2 len o 0,18 %. To by prakticky nič nezmenilo na globálnych trendoch emisií CO2, ktoré podľa údajov rastú nie kvôli európskym alebo americkým osobným vozidlám, ale kvôli rozvíjajúcim sa ekonomikám, ako je Čína.
A potom je tu’Nemecko’bizarné rozhodnutie vzdať sa jadrovej energie. Napriek jedenásťhodinovej výzve skupiny vedcov (vrátane dvoch laureátov Nobelovej ceny), ktorí zákonodarcov vyzývali, aby tak nerobili, pretože by to zhoršilo klimatické zmeny, Nemecko zatvorilo svoje posledné tri jadrové elektrárne — Emsland v Dolnom Sasku, Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku a Isar 2 v Bavorsku — v polovici energetickej krízy.
Tento krok mnohých na celom svete zmiatol. Veď jadrová energia je čistejšia a bezpečnejšia ako akýkoľvek iný zdroj energie s výnimkou slnečnej energie, podľa odhadov z publikácie Our World in Data. Ešte bizarnejšie je, že postupné ukončenie využívania jadrovej energie v Nemecku’ktoré sa začalo v roku 2011, sa zhoduje s návratom k uhliu.
Nemecko’sa rozhodlo zvýšiť produkciu uhlia a zatvoriť svoje posledné jadrové elektrárne, čo je sotva v súlade s názorom EÚ’že zmena klímy je pre ľudský druh vážnou hrozbou, poznamenali mnohí.
“Nemenej evanjelistka za klimatické zmeny ako Greta Thunbergová verejne tvrdila, že v záujme planéty’by Nemecko malo uprednostniť využívanie svojich existujúcich jadrových zariadení pred spaľovaním uhlia,” novinár Markham Heid poukázal na Vox.
Medzičasom v USA, kde politici a environmentalisti už desaťročia sústavne útočia na jadrovú energiu, senát ticho schválil (hlasmi 80–2!) návrh zákona na podporu rozmiestnenia jadrových zariadení.
Tieto anekdoty ilustrujú dôležitú vec:
Málokto to chápe lepšie ako holandskí poľnohospodári, ktorých politici, ktorí majú len malé pochopenie pre ekonomické kompromisy, nútia predávať svoje farmy.
Prepísané so súhlasom Amerického inštitútu pre ekonomický výskum.