V denníku La Prensa som sledoval 12-dňovú cestu pápeža Františka po Ázii a Oceánii. Je obdivuhodné, že sa pápež vo veku takmer 88 rokov podujal na takú náročnú úlohu. Zdá sa, akoby bol celý Vatikán v závese, lekári, zdravotné sestry a ďalší zamestnanci sa starali o každú Františkovu’ potrebu - bolo tu veľa služobníkov, ktorí sa striedali pri tlačení jeho invalidného vozíka. Nechcem ani pomyslieť na premrštené náklady na túto prehliadku. (Zaplatí to Soros?)
ktorú by sme mali preložiť ako “ísť do celého sveta…” - ale na činnosť, ktorá sa má vykonať, totiž na to, kvôli čomu nás posiela, a to je učiť a krstiť (matheteusate panta ta ethne, baptizontes). Dôraz sa kladie na činnosť krstiť, t. j. robiť nových kresťanov, znovu zaľudňovať svet Ježišovými učeníkmi. Dejiny Cirkvi ukázali, ako sa tento mandát napĺňal v každej dobe: od počiatočných momentov až po to úplné naplnenie kresťanskej ríše, ktorá nastúpila po Rímskej ríši. A mandát vychádzať, učiť a krstiť sa plnil aj v Novom svete, v Amerike. Početní doktori Cirkvi ilustrovali, čo znamená byť kresťanom, ovocie Ježišovho mandátu, a prekonávali omyly a herézy, náhodné deformácie, ktoré nedokázali zatemniť realitu.
František’ turné začal v Indonézii, kde vyzval na dialóg s islamom a vyjadril svoje obavy z klimatických zmien. Ocenil “vzájomný rešpekt voči kultúrnym, etnickým, jazykovým a náboženským osobitostiam” a mladým ľuďom odporučil, aby o nich medzi sebou diskutovali, pretože je to niečo, čo “umožňuje človeku rásť” Rozpor s autentickým kresťanským posolstvom bol zrejmý najmä v jeho výzve k odporu voči extrémizmu a netolerancii: požiadal miestnych duchovných, aby svoju vlastnú vieru nestavali “do protikladu k viere iných.”
Jeden úspech uprostred takejto hrôzy: odsúdil “zákony smrti”, ktoré obmedzujú pôrodnosť, a položil otázku, prečo sú niektoré rodiny, ktoré si radšej “zaobstarajú mačku alebo šteňa ako dieťa” Poukázal na rozdiely medzi svetom a Indonéziou, krajinou, kde žijú manželstvá, ktoré “majú radšej štyri alebo päť detí, čo je dobré. Len tak ďalej.” Značná časť ľudstva nemá prostriedky na dôstojný život a čelí vážnej, narastajúcej sociálnej nerovnováhe, ktorá vyvoláva vážne konflikty. Pápež povedal, že “to sa nedá vyriešiť zákonom obmedzujúcim pôrodnosť,” ktorá je už teraz v mnohých krajinách, z toho vo viacerých európskych, nízka.
V Indonézii sa ešte zúčastnil na stretnutí s hnutím Scholas Occurrentes, na ktorom sa zišlo 1 500 ľudí. Vyhlásil, že chce realizovať medzináboženský dialóg a zúčastnil sa na ekumenickom stretnutí v mešite, pretože “keby boli všetky veci rovnaké, bola by to nuda” (aké ľahkovážne!).
Východnom Timore sa podľa La Prensa pápežovi dostalo nadšeného prijatia. Pochválil tam obnovu krajiny’a urobil skrytú narážku na škandál so zneužívaním.
Po príchode do Papuy-Novej Guiney zvolal: “Je úžasné, že som’tu.”Je to chudobná krajina s malou infraštruktúrou, kde v džungli žije viac ako tisíc kmeňov. Sprevádzali ho tam argentínski misionári patriaci k Inštitútu vteleného slova (IVE). V pokrokovej Argentíne si ich mnohí nevážia, no napriek tomu ich žiadajú viaceré biskupstvá, pretože veľmi dobre pracujú v oblasti evanjelizácie – a to isté platí aj pre jeho ženskú vetvu, Sluhov Pána a Panny Matarovejá. Otec Tomás Ravaioli, 42-ročný porteño, syn môjho drahého a vždy spomínaného priateľa Luisa Alda Ravaioliho, otec plodnej rodiny a nadšený pro-life líder. Tí, ktorí kritizujú a podkopávajú IVE, by mali uznať jeho misionárskeho ducha a službu obnove Cirkvi.
Rozsiahle turné pápeža, kazateľa ekumenizmu a ekologického aktivistu, sa skončilo v Singapure. Predsedal radostnému podujatiu s mladými ľuďmi, ktorých vyzval, aby “robili neporiadok, ” a tiež omši na štadióne pre 55 000 ľudí. Stojí za zmienku, že kresťania tvoria sotva tri percentá singapurskej”populácie. Pápež sa neodvážil predstaviť Ježiša Krista ako univerzálneho Spasiteľa, ku ktorému sa musíme prikloniť vierou.
Zámerne som pápežovu cestu”predstavil ako turné, nie ako misijnú cestu. Je škandalózne, aby sa touto demonštráciou sily a peňazí propagoval “medzináboženský dialóg a starostlivosť o Zem tvárou v tvár klimatickým zmenám”, keď ľudia objektívne potrebujú, aby sa im rozprávalo o posvätných dejinách, ktorých stredobodom je zjavenie Boha Izraelu, a aby sa im dostalo povzbudenia uznať Pána ako pravého Boha a pravého človeka, ako Spasiteľa, ktorý dáva zmysel tomu, čo robí vo svete, tým, že otvára brány večnosti.
Pontifikálna cesta je heterodoxnou karikatúrou apoštolskej cesty Dvanástich. Tvár Cirkvi je tak zmenená – bez toho, aby si získala obdiv aj politického sveta. Lacnejšie a zdravšie by bolo zostať doma a učiť Katechizmus. Táto cesta tiež kontrastuje s apoštolskými cestami svätého Jána Pavla II. a Benedikta XVI, ktoré boli skutočne apoštolské, nie výletné.
+ Héctor Aguer
Emeritný arcibiskup La Platy
Buenos Aires, štvrtok 19. septembra 2024
Svätý Januárius, biskup a mučeník