TV hviezda Liz Carrová je v Spojenom kráľovstve známym menom a jej tvár okamžite spoznali milióny ľudí, ktorí si v rokoch 2013 až 2021 naladili kriminálnu drámu BBC Tichý svedok.
Carrová je od detstva telesne postihnutá. V jej predčasne zvráskavenej tvári sa obrovsky vynímajú oči a od svojich 14 rokov je odkázaná na pohyb na invalidnom vozíku. Keď som ju prvýkrát uvidela v televízii, zažila som šok, ale - pravdepodobne ako všetci ostatní v Británii - som si na jej vzhľad zvykla a obdivujem jej odvahu odmietnuť, aby jej arthrogryposis multiplex congenita zničila život.
V poslednom čase mám však ešte viac dôvodov Carrovú obdivovať: ako aktivistka za práva zdravotne postihnutých využíva svoju slávu a nemalý talent na boj proti legalizácii aktívnej eutanázie v Spojenom kráľovstve. Carrová sa rovnako ako ja domnieva, že zavedenie zabíjania do britskej medicíny ohrozí predčasným koncom nielen nevyliečiteľne chorých, ale aj zdravotne postihnutých. A aby svoje posolstvo tlmočila, zahrala si vo fantastickom dokumentárnom filme BBC s názvom Better Off Dead (Lepšie je zomrieť).
Caveat: Skôr než 55-minútový film ohodnotím piatimi hviezdičkami, musím rodičov upozorniť, že Carrová v roku 2010 uzavrela partnerský zväzok osôb rovnakého pohlavia, v dokumente svoju družku označuje za svoju “manželku,” a zdieľa s ňou krátky bozk na pery. Možno nechcete, aby vaše deti videli tento dokumentárny film. Ale okrem toho moje myšlienky na túto tému sú ozvenou toho, čo mi povedala britská aktivistka za práva žien Posey Parkerová, keď som sa jej úprimne poďakoval za to, že sa vyjadrila pre pro-life noviny o transgenderizme:
Keď ide o odhaľovanie zla kanadského režimu eutanázie, Liz Carrová je úžasná spojenkyňa. V najdramatickejšej časti dokumentu navštívi v Britskej Kolumbii notoricky známu potratárku a takzvanú “MAiD” (Medical Assistance in Dying, t. j. smrteľná injekcia) lekárku Ellen Wiebeovú.
“Nič nejedzte,”Carrová hovorí svojmu spoločníkovi vo výťahu do Wiebeovej ordinácie”a nie je jasné, či si robí srandu.“Nič nepite.”
Z jej prvého štrbavého “Dobrý deň,” Wiebeová pôsobí mierne démonicky. Je mi’ľúto použiť to slovo, pretože hraničí s hanlivosťou, ale zákonná sériová vrahyňa vo mne naozaj vyvolala silný dojem, že je posadnutá. V dokumentárnom filme sa pri rozprávaní o svojej hrôzostrašnej práci vrtí a chichoce. Oči jej žiaria. Doslova sa usmeje po tom, čo povie, že “dôvodom číslo jeden”, prečo si ľudia vyberajú “MAiD”, je “autonómia a kontrola”, nakloní hlavu a znova sa usmeje, keď zopakuje “autonómia a kontrola”, akoby’vysielala peklo. A keď hovorí o “neznesiteľnom utrpení” a “nepríjemných chorobách”, ktoré by Carr mohol dostať, Wiebeová sa potešene smeje.
“Milujem svoju prácu,” nadchýna sa, keď sa Carr slabo opýta. “Toto je tá najlepšia práca, akú som za posledných sedem rokov robila.
Carrová sa tvári zachmúrene, keď odváža svoj elektrický vozík z kancelárie Wiebeovej.
“Poďme odtiaľto preč,”zašepká.
Carrová robí rozhovory aj s dcérou zdravotne postihnutej ženy, ktorá bola urýchlene zaradená do programu MAiD napriek tomu, že je duševne chorá, a so zdravotne postihnutým mužom, ktorý si pôvodne vybral program MAiD, pretože mu hrozilo, že zostane bez domova. Môj pocit triumfu, že Carr dôkladne odhalil britskej verejnosti ohavného doktora Wiebeho, sa zmenil na rozpaky za moju rodnú krajinu. Keď som v roku 2009 odchádzala z Kanady do Škótska, nemohla som predvídať, že klesne tak nízko a že sa bude tak málo starať o zdravotne postihnutých.
Takisto som nemohla predvídať, že môj zdravý, pekný manžel ochorie na rakovinu pred ôsmym výročím našej svadby a do našich pätnástich rokov bude pripútaný na invalidný vozík. Keď som sledovala Carrovú a jej kolegov - aktivistov z radov zdravotne postihnutých, ako sa rozprávajú a delia sa o jedlo z vlastných elektrických vozíkov, zrazu mi došlo, že niektoré z ich skúseností teraz prežíva aj môj manžel’
Carrová začína svoj dokumentárny film odhalením, že ľudia často predpokladajú, že ľuďom ako ona je “lepšie, keď sú mŕtvi.” Aké desivé je pomyslenie, že si to teraz možno niekto myslí aj o mojom manželovi. A čo som si pomyslela, keď sa Wiebe spýtal Carrovej, či by nebola “nadšená”, keby mala možnosť MAiD, ak by dostala nevyliečiteľnú rakovinu a musela by podstúpiť chemoterapiu a rádioterapiu–! No, nedá’sa to vytlačiť, takže’pri tom sa zastavím.