Biskup Schneider otvára svoju esej o tom, že František musí byť pápežom, tvrdením, že ľudské právo alebo cirkevné právo sa musí podriadiť vyššiemu dobru celej Cirkvi. Nemá pravdu.
Ale rezignácia pápeža Benedikta’je predovšetkým záležitosťou prirodzeného práva, od ktorého sa nikto nemôže odpútať (a ktorého porušenie nemôže žiadna následná biskupská jednomyseľnosť urobiť legitímnym). Rezignácia, podobne ako manželstvo, nie je platná v očiach všemohúceho Boha, ak nie je slobodne zvolená. A nie je slobodnou vôľou, ak má táto osoba myselne nesprávne chápanie podstaty tohto aktu. Ak si Benedikt myslel, že sa môže vzdať pápežského úradu a zároveň si zachovať pápežstvo v najmenšej miere, jeho intelekt sa mýlil v podstate svojho činu. Môže niekto spochybniť túto logiku? V tom prípade jeho podstatný omyl porušuje nielen kánony 126 a 188 Kódexu z roku 1983, ale aj samotný prirodzený zákon. V takom prípade zostal nezmeniteľne pápežom až do svojej smrti pred takmer dvoma rokmi.
Ďalší argument, ktorý Jeho Excelencia uvádza, je, že František musí byť pápežom, pretože:
Všeobecná cirkev nemôže dlhší čas existovať bez viditeľného najvyššieho pastiera, bez Petrovho nástupcu, pretože od jej viditeľnej hlavy závisí životne dôležitá činnosť všeobecnej cirkvi, ako napríklad menovanie diecéznych biskupov a kardinálov, menovanie, ktoré si vyžaduje existenciu platného pápeža. Duchovné dobro veriacich zasa závisí od platného menovania biskupa, pretože v prípade neplatného biskupského menovania (v dôsledku neplatného pápeža) by kňazi nemali pastoračnú právomoc (napr.[1]
Akkoľvek sú uvedené zásady do istej miery pravdivé, pripúšťajú výnimky a poľahčujúce okolnosti. Zaujatie doktrinárskeho a bezvýnimočného postoja k zviditeľňovaniu Cirkvi’by bolo v rozpore so známymi faktami histórie. A ako učí svätý Tomáš: “Proti skutočnosti nemožno namietať.”
Anacletus II (r. 1130-1138), ktorý sa dnes všeobecne považuje za antipápeža, bol zvolený a prijatý drvivou väčšinou voličov a kléru a vládol z Petrovho stolca v Ríme takmer osem rokov. Počas celého svojho pôsobenia menoval vakantných pápežov (neskôr ich spochybnil pápež Inocent II.). Ak to Boh mohol dovoliť osem rokov vtedy, môže to dovoliť aj dvanásť rokov práve teraz.
Viditeľná cirkev prežila túto udalosť rovnako ako neskôr Veľkú západnú schizmu, ktorá v priebehu štyridsiatich rokov zažila dvoch a potom troch “pápežov”. Biskupskí nominanti týchto antipápežov nezničili duchovné dobro veriacich, pretože neboli neplatní, nakoniec boli “dedkovaní” (A na rozdiel od Františka, ktorý v drvivej väčšine menuje [homosexuálnych] modernistov, ktorí zvrhávajú veriacich, títo antipápežskí kardináli a biskupi sa skutočne držali viery a morálky Cirkvi”.)
Ďalším argumentom, ktorý biskup Schneider uvádza, že František musí byť pápežom, je, že “všeobecné pokojné prijatie” muža za pápeža lieči akúkoľvek nezákonnosť jeho zvolenia:
Duchovné dobro a večná spása veriacich je najvyšším zákonom v normatívnom systéme Cirkvi. Z tohto dôvodu existuje princíp supplet ecclesia (“Cirkev dodáva”) alebo sanatio in radice (“liečenie pri koreni”), čiže Cirkev dopĺňa to, čo bolo proti ľudskému pozitívnemu právu, v prípade sviatostí, ktoré si vyžadujú jurisdikčné schopnosti, napr.napr. spoveď, manželstvo, konfirmácia, bremená na omšové úmysly.
Vychádzajúc z tohto skutočne pastoračného princípu, inštinkt Cirkvi uplatňoval aj zásadu supplet ecclesia alebo sanatio in radice v prípadoch pochybností o zrieknutí sa alebo pápežskej voľbe. Konkrétne sa sanatio in radice neplatnej pontifikálnej voľby prejavilo v pokojnom a morálne všeobecnom prijatí nového pontifika episkopátom a katolíckym ľudom a v tom, že tento zvolený, údajne neplatný pontifik bol v kánone omše menovaný prakticky celým katolíckym klérom.
V skutočnosti je spornou otázkou, či František JE všeobecne pokojne prijatý v tom zmysle, ako to mysleli teológovia. (Pozri https://www.lifesitenews.com/opinion/is-there-universal-peaceful-acceptance-of-francis-as-pope/). Okrem toho, hoci tento teologický názor môže byť možno v zásade pravdivý, treba ho posudzovať na pozadí historických faktov. Zdá sa, že tento princíp neplatí, keď skutočný pápež ešte žije.
RELEVANTNÉ: Biskup Schneider vysvetľuje, prečo je presvedčený, že František musí byť pápežom
V septembri 1378 celé kolégium kardinálov univerzálne a pokojne prijalo kardinála Roberta zo Ženevy za “pápeža” Klementa VII. Podľa Schneiderovej’argumentácie mala byť akákoľvek nezákonnosť pri jeho voľbe zhojená v koreni jeho jednomyseľným prijatím kolégiom. V priebehu storočí sa však naňho pozeralo ako na antipápeža—muža, ktorý začal Veľkú západnú schizmu.
Všeobecné pokojné prijatie zrejme nefunguje kedy skutočný pápež ešte žije, ako v prípade Urbana VI. v čase Klementa alebo Benedikta v čase Františka.
Na inom mieste biskup Schneider napísal: “Neexistuje žiadna autorita, ktorá by mohla vyhlásiť alebo považovať zvoleného a všeobecne akceptovaného pápeža za neplatného pápeža.”[2]
Ale fakty sú opäť tvrdohlavá vec. Doktorka Cirkvi, svätá Katarína Sienská (nevzdelaná laička) urobila presne toto: vyhlásila a považovala zvoleného a všeobecne uznávaného “pápeža” Klementa VII. za antipápeža a vzoprela sa celému kardinálskemu kolégiu, keď im napísala:
…Hovorím vám, že ste [kardináli] urobili zle, s antipápežom…bol zvolený za člena diabla…ste sa dopustili všetkých týchto chýb v súvislosti s týmto diablom…aby ste ho uznali za pápeža, ktorým určite nie je…[3]
Dodatočne Jeho Excelencia napísal, že František musí byť pápežom, pretože:
…automatická strata pápežského úradu v dôsledku herézy zostáva len názorom…dokonca ani svätý Róbert Bellarmín…ju nepredložil ako učenie Magistéria…Večné pápežské Magistérium nikdy neučilo takýto názor.[4]
Ale ako upozorňuje páter Damien Dutertre, to isté platí aj o všeobecnom mierovom prijatí, teda o názore, o ktorý sa biskup Schneider tak veľmi opiera:
…náuka o…všeobecnom pokojnom prijatí … [navrhnutá] renomovanými teológmi…má [len] autoritu teológov…Hoci títo…sú schválenými autormi a…ich špekulácie…Cirkev povoľuje a podporuje, nenesie autoritu cirkevného’magistéria.[5]
Mali by sme naďalej počítať so stratou nespočetných duší pod vládou domnelého antipápeža, pretože sme si zo všeobecného pokojného prijatia—urobili modlu, ktorej názor Magistérium nikdy neučilo? V skutočnosti ani’neexistuje konsenzus o tom, čo predstavuje “všeobecné” prijatie.
Biskup Schneider na inom mieste napísal, že František musí byť pápežom, pretože
Až v prípade heretického pápeža neprichádza o svoj úrad automaticky a v Cirkvi neexistuje žiadny orgán, ktorý by ho mohol vyhlásiť za zosadeného kvôli herézii…[6]
Ale ako upozorňuje vedec Arnaldo Xavier da Silveira, Schneider’s
opozíciu–ktorú svätý Robert Bellarmín klasifikuje ako ‘mimoriadne nepravdepodobnú’–obhajuje len jeden teológ spomedzi 136 teológov… [za posledných tisíc rokov!], ktorého postoj k tejto otázke sme si mohli overiť.” [iba Marie Dominique Bouix (z. 1870).][7]
Ďalšia námietka, ktorú biskup Schneider vznáša vo svojom článku na Lifesite, je, že nemôžeme čítať Ratzingerove’myšlienky. Celá predstava o neplatnosti jeho rezignácie z dôvodu jeho chybného chápania je iluzórna, pretože
Jedine Boh posudzuje úmysly, zatiaľ čo kánonické právo sa obmedzuje len na hodnotenie vonkajšieho správania pokrstených. “Známa veta kánonického práva … potvrdzuje, že ‘De internis non iudicat praetor’; sudca nesúdi vnútorné veci”
Odpoveď na túto námietku znie: Áno a Nie.
Ano, pápež Benedikt mohol odstúpiť napríklad z pýchy, rozpakov alebo zúfalstva—alebo preto, že chcel tráviť viac času so svojou mačkou! To sú jeho osobné úmysly, ku ktorým zvyšok ľudstva nemá prístup. Ale to nie je úmysel, o ktorom hovoríme.
Nie hovoríme o “finis cujus gratia opus fit, účel, pre ktorý človek niečo robí, ktorý je tomu vlastný .” Hovoríme o samotnom
finis operis, vlastný cieľ samotnej práce. Osobné motivácie (subjektívny zámer) by sa dali určiť veľmi ťažko a často sú kombináciou mnohých rôznych dôvodov…[ale] z akýchkoľvek osobných dôvodov chce človek urobiť niečo…[8]
Na vysvetlenie by mal stačiť známy príklad z histórie. V roku 1896 pápež Lev XIII. v dokumente Apostolicae Curae vyhlásil všetky anglikánske rády za neplatné. Pre nás je kľúčové, že pápež to čiastočne pripísal z dôvodu chybného úmyslu, hoci úmysel je zvyčajne súčasťou vnútorného fóra:
[D]efect “úmyslu”… je rovnako podstatný pre sviatosť. Cirkev nesúdi o mysli a úmysle, pokiaľ je to niečo svojou povahou vnútorné; ale pokiaľ sa prejavuje navonok, je povinná o ňom súdiť. Predpokladá sa, že osoba, ktorá&em>použila potrebnú hmotu a formu na vykonanie a udelenie sviatosti, práve z tohto dôvodu zamýšľala urobiť (intendisse) to, čo Cirkev robí&em>;Na druhej strane, ak sa zmení obrad so zjavným úmyslom zaviesť iný obrad, ktorý Cirkev neschvaľuje, a odmietnuť to, čo robí Cirkev a čo podľa Kristovej ustanovizne patrí k povahe sviatosti, potom …nielenže nevyhnutný úmysel chýba sviatosti, ale tento úmysel je nepriaznivý a škodlivý sviatosti.[9]
Teda je možné posúdiť objektívny zámer Benedikta’(nie jeho osobnú motiváciu) na základe skúmania slov, ktoré použil vo svojom Declaratio. Je pravda, že rezignácia nie je sviatostný akt, napriek tomu, ak sa Benedikt odchýlil od tradičného vyjadrenia rezignácie (t. j. “ak sa zmení obrad”) a ak jeho slová (a činy) odporujú tomu, čo “patrí k povahe” rezignácie a/alebo “povahe” pápežského úradu, možno súdiť, že je neplatná. Jeho zrieknutie sa bolo napokon právnym aktom:
Pod právnym úkonom sa zvyčajne rozumie právny úkon…priamy prejav úmyslu alebo vôle, ktorý má vyvolať právny účinok. Z toho vyplýva, že základnými náležitosťami každého právneho úkonu sú: (a) vôľa alebo úmysel subjektu…(b) ich spôsobilosť (prirodzená alebo právna)…(c) vonkajší prejav, bez ktorého vnútorná vôľa nemá právnu silu ani hodnotu…tak ako ak ste v piatok jedli mäso v domnení, že je štvrtok, nezhrešili ste…nemali ste úmysel…jesť mäso v piatok, tak aj vždy, keď vnútorný úmysel nezodpovedá postulovanému právnemu úkonu.
Záleží teda na objektívnom úmysle, ktorý sa prejavuje navonok a ktorý je nevyhnutne zahrnutý v subjektívnom úmysle, ktorý je vnútorný…[nie] na osobnom, subjektívnom úmysle, ktorý niekoho motivuje niečo urobiť a ktorý by odpovedal na otázku: … Prečo chceš urobiť túto vec? Stačí konštatovať, že bez ohľadu na to, aké sú jeho osobné motívy, osoba v skutočnosti jasne prejavuje úmysel niečo urobiť.[10]
Benedikt vo svojom Declaratio prejavil svoj úmysel navonok, keď výslovne povedal: “Dobre si uvedomujem, že tento munus [úrad] sa vzhľadom na svoju podstatnú duchovnú povahu musí vykonávať nielen slovami a skutkami, ale nemenej modlitbou a utrpením;” bude pokračovať v modlitbe a utrpení, preto bude pokračovať v účasti na petrovskom munuse. A môže. 331 výslovne uvádza, že pápežova’moc pochádza z toho, že robí munus svojím vlastným: “Biskup Rímskej cirkvi, v ktorom pokračuje munus daný Pánom jedinečne Petrovi…a ktorý má byť odovzdaný jeho nástupcom…Na základe jeho munus mu patrí najvyššia, plná, bezprostredná a všeobecná riadna moc…”
Benedikt sa nikdy nevzdal munus, a tak sa zdá, že sa oň nepriamo pokúsil podeliť s novým rímskym biskupom. To sa rovná rozdvojeniu pápežstva, ktoré nie je kanonicky ani metafyzicky možné. [11]
Čítajme: Je František naozaj pápežom? Debata
Na záver treba povedať, že už dávno nastal čas, aby kardináli a biskupi Cirkvi urobili niečo s bezprecedentnou situáciou, ktorá dnes v Cirkvi panuje: domnelý pontifik neučí katolícku náuku, ale šíri herézu a plne spolupracuje s marxistami a murármi na zničení viery.
Sestra Lucia z Fatimy povedala, že ak platný pápež a biskupi nezasvätia Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, každú krajinu na svete ovládne komunizmus.
Naša Pani z Akity povedala, že ak sa ľudstvo nebude kajať, “oheň bude padať z neba“a živí budú závidieť mŕtvym.”
Ak vypukne tretia svetová vojna—a to sa môže stať každým dňom—pretože žiadny (platný) pápež nikdy včas nevysvätil Rusko so všetkými (pravými) biskupmi, bude to práve preto, že “kniežatá” Cirkvi nekonali, keď mohli.
Svätá Katarína”slová, ktoré svojho času adresovala kardinálom, sa potom určite budú vzťahovať aj na nich:
Kvety vy, ktoré nevydávate žiadnu vôňu, ale zápach, ktorý spôsobuje, že celý svet zapácha! Žiadne svetlá ste neumiestnili do svietnika, aby ste šírili vieru, ale skryli ste svoje svetlo pod pýchou a stali ste sa nie rozširovateľmi, ale znečisťovateľmi viery, a tak ste vyliali tmu na seba i na iných. Mali ste byť anjelmi na zemi, umiestnenými, aby nás oslobodili od pekelných diablov, a vykonávať úrad anjelov tým, že privediete ovce späť do poslušnosti svätej Cirkvi, a vy ste prijali úrad diablov. Tým zlom, ktoré máte v sebe, nás chcete nakaziť, odvádzať nás od poslušnosti Kristovi na zemi a viesť nás k poslušnosti antikristovi, údu diabla, ktorým ste aj vy, kým budete zotrvávať v tejto heréze.[12]
O Mária počatá bez prvotného hriechu, pros za nás, ktorí sa k Tebe utiekame!
Dr. Mazza je autorom Tretie fatimské tajomstvo a synodálna cirkev a prednáša online, ktoré môžete pozrite si naživo alebo stiahnite tu, o konkláve a antipápežoch.
Poznámky
[1] https://www.lifesitenews.com/opinion/exclusive-bishop-schneider-explains-why-he-believes-francis-must-be-the-pope/?utm_source=featured-news&utm_campaign=usa
[2] https://onepeterfive.com/bishop-athanasius-schneider-on-the-validity-of-pope-francis/
[3] Svätá Katarína Sienská, List talianskym kardinálom, 1378. https://catholiclibrary.org/library/view?docId=/Medieval-EN/XCT.053.html;chunk.id=00000117
https://archive.org/details/saintcatherineof0000vida/page/280/mode/2up
[4] https://onepeterfive.com/bishop-athanasius-schneider-on-the-validity-of-pope-francis/
[5] Rev. Damien Dutertre, “ODPOVEDE NA OBJEDNÁVKY ZALOŽENÉ NA JEDNODUCHOM POKOJOVOM PRIJÍMANÍ,” október 2022, Mostholytrinitskýseminár.org
[6] https://onepeterfive.com/bishop-athanasius-schneider-on-the-validity-of-pope-francis/
[7] Arnaldo Xavier da Silveira, THE THEOLOGICAL HYPOTHESIS OF A HERETIC POPE, 1975.
[8] Páter Damien Dutertre, “O nedostatku úmyslu prijať pápežstvo;” https://mostholytrinityseminary.org/wpcontent/uploads/2022/06/Lack_of_Intention_Dutertre_2022.pdf
[9] Pápež Lev XIII, Apostolicae Curae, 1896, 33.
[10] Pio Ciprotti, článok “Zákon, právny,” v Slovníku morálnej teológie, Roberti a Palazzini, (Westminster MD, 1962); citované v Dutertre, “O nedostatku úmyslu.”
[11] Paul Kramer, To Deceive the Elect, “Čiastočný akt zrieknutia sa je neplatný pre defekt úmyslu , ‘Pápežovi, ako jednej (osobe) a jedinému, bolo dané byť hlavou;’” Domenico Gravina, OP, 1610.
[12] Svätá Katarína Sienská, List talianskym kardinálom, 1378. https://catholiclibrary.org/library/view?docId=/Medieval-EN/XCT.053.html;chunk.id=00000117
https://archive.org/details/saintcatherineof0000vida/page/280/mode/2up