- Danielova odvaha inšpiruje veriacich k vytrvalosti vo viere a obetavosti.
- Kristus ukazuje, že pravá moc spočíva v pokore a nie v vonkajších zázrakoch.
- Príklad mučeníkov nás vyzýva k odvahe čeliť súčasným výzvam viery.
- Naša viera si vyžaduje stálosť a ochotu obetovať sa pre Krista.
Stanica v Ríme bola predtým kostolom mučeníka svätého Cyriaka a ako taká je stále uvedená v Rímskom misáli; ale keďže táto svätyňa bola zničená a relikvie svätého diakona preložené do kostola svätej Márie na Via lata, stanica sa teraz nachádza tu.
KOLEKTÍV
Prosíme ťa, Pane, nech sa ti náš pôst zapáči a po očistení od hriechu nech nás urobí hodnými tvojej milosti a zjedná nám večnú nápravu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
EPISTOLA
Ukážka z Prorok Daniel 14,28-42:
V tých dňoch: Babylonský ľud sa zhromaždil proti kráľovi a povedal mu: Vydaj nám Daniela, ktorý zničil Béla a zabil draka, inak zničíme teba i tvoj dom. Kráľ videl, že na neho prudko tlačia, a prinútený nevyhnutnosťou im Daniela vydal. Vrhli ho do jamy levov a bol tam šesť dní. V jame bolo sedem levov, ktorým dávali každý deň dve mŕtvoly a dve ovce, ale potom im ich nedali, aby Daniela zožrali. V Judei bol prorok, ktorý sa volal Habakuk, a ten uvaril kašu, nalámal chlieb do misky a išiel na pole, aby ho odniesol ženci. A Pánovi anjeli povedali Habakúkovi: "Čo si myslíš, že robíš? Odnes večeru, ktorú máš, do Babylonu Danielovi, ktorý je v jame levovej. A Habakuk povedal: Vtedy som povedal: Pane, nikdy som nevidel Babylon ani nepoznám jamu. A Pánov anjel ho vzal za temeno hlavy, odniesol ho za vlasy na hlave a posadil ho v Babylone, nad jamu, v sile jeho ducha. A Habakuk zvolal: "Daniel, služobník Boží, vezmi si večeru, ktorú ti poslal Boh. A Daniel povedal: "Čože? Ty si sa na mňa rozpamätal, Bože, a neopustil si tých, čo ťa milujú. Daniel vstal a jedol. A Pánov anjel vzápätí postavil Habakuka opäť na jeho miesto. Na siedmy deň prišiel kráľ oplakať Daniela, prišiel k jame, pozrel dnu a hľa, Daniel sedel uprostred levov. A kráľ zvolal veľkým hlasom a povedal: Veľký si, Pane, Danielov Boh. A vytiahol ho z jamy levov. Ale tých, čo boli príčinou jeho záhuby, hodil do jamy a v okamihu ich pred ním zožrali. Vtedy kráľ povedal: Nech sa boja Danielovho Boha všetci obyvatelia celej zeme, lebo on je Spasiteľ, ktorý robí znamenia a zázraky na zemi a ktorý vytiahol Daniela z jamy levovej’
Táto lekcia bola osobitným spôsobom určená ako poučenie pre katechumenov. Pripravovali sa na zápis za kresťanov, preto bolo potrebné, aby mali pred sebou príklady, ktoré by mohli študovať a napodobňovať.
Daniel, uvrhnutý do jamy leva’za to, že opovrhol a zničil modlu Bel, bol predobrazom mučeníka. Tento prorok vyznával v Babylone pravého Boha; usmrtil draka, ktorému sa ľud po zničení Béla oddával modloslužobnej úcte: nič iné ako Danielova’smrť nemohlo zmierniť ich rozhorčenie.
Svätý muž, plný dôvery v Boha, sa nechal hodiť do jamy leva’a dal tak príklad odvážnej viery budúcim kresťanom: tí ho napodobňovali a po tri storočia šľachetne prelievali svoju krv za zriadenie Kristovej Cirkvi. V rímskych katakombách sa neustále stretávame s vyobrazením Daniela obklopeného levmi a mnohé z týchto malieb pochádzajú z obdobia prenasledovania. Oko katechumenov teda videlo to, čo počulo ich ucho – oboje im hovorilo, aby boli pripravení na skúšku a obetu.
Pravda, Danielova história im ukázala Božiu moc, ktorá zasiahla a vyslobodila ho zo smrti; oni si však plne uvedomovali, že aby si zaslúžili podobné vyslobodenie, budú musieť preukázať podobnú stálosť a byť pripravení radšej podstúpiť smrť, ako zaprieť svoju vieru. Z času na čas vyviedli nejakého kresťana do amfiteátra a divé šelmy sa mu plazili pri nohách; ale takéto zázraky len oddialili mučenícku’obeť a možno získali pre vieru ďalších.
Cirkev svojim katechumenom navrhla práve prorokovu’odvahu, a nie jeho víťazstvo nad levmi. Veľkou vecou, ktorú mali mať na pamäti, bola táto sentencia nášho Pána: “Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a dušu zabiť nemôžu, ale skôr sa bojte toho, kto môže dušu aj telo zahubiť do pekla.” (Matúš 10,28)
My sme potomkami týchto prvých kresťanov; ale naša viera nás nestála to, čo ich. A predsa máme tyrana, ktorý skúša aj vašu: musíme vyznávať svoju vieru, a to naozaj nie pred prokonzulami či cisármi, ale pred svetom. Príklad statočných mučeníkov nech nás posiela von z nášho pôstu s odvážnym odhodlaním vzdorovať tomuto tyranovi s jeho maximami, pompami a skutkami.
Počas týchto dní odpočinku a pokánia bolo medzi ním a nami prímerie; ale boj sa čoskoro obnoví a vtedy musíme obstáť v tvrdej bitke a ukázať, že sme kresťania.
GOSPEL
Základ svätého evanjelia podľa Jána 7,1-13:
V tom čase: Ježiš chodil po Galilei, lebo v Judsku nechcel chodiť, lebo ho chceli Židia zabiť. Blížil sa však židovský’ sviatok stánkov. A jeho bratia mu povedali: "Čo si myslíš, že sa stalo? Odíď odtiaľto a choď do Judska, aby aj tvoji učeníci videli tvoje skutky, ktoré robíš. Lebo niet človeka, ktorý by niečo robil v skrytosti, a sám by sa usiloval, aby sa o ňom vedelo otvorene; ak to robíš, zjav sa svetu. Veď ani jeho bratia v neho neverili. Vtedy im Ježiš povedal: Môj čas ešte nenastal, ale váš čas je vždy pripravený. Svet vás nemôže nenávidieť, ale mňa nenávidí, lebo ja o ňom vydávam svedectvo, že jeho skutky sú zlé. Vy choďte hore na tento sviatok, ale ja na tento sviatok nejdem, lebo môj čas sa nenaplnil. Keď to povedal, sám zostal v Galilei. Ale keď jeho bratia odišli hore, aj on išiel na slávnosť, nie však otvorene, ale akoby potajomky. Židia ho teda v deň sviatku hľadali a hovorili: Kde je? A v zástupe sa o ňom veľa šomralo. Niektorí totiž hovorili: "Čo sa stalo? Je to dobrý človek. A iní hovorili: Nie, ale on zvádza ľud. Nikto však o ňom otvorene nehovoril, lebo sa bál Židov.
Skutočnosti, o ktorých sa tu hovorí, sa vzťahujú na skoršiu časť života nášho Pána’ale Cirkev nám ich navrhuje na dnešnú úvahu, a to pre ich súvislosť s tými, ktoré nám podávajú evanjeliá, ktoré sme čítali v posledných dňoch. Z týchto slov svätého Jána sa dozvedáme, že Židia zosnovali Ježišovu smrť nielen vtedy, keď sa blížila táto posledná Pascha pre synagógu, ale dokonca už v septembri, keď sa slávil sviatok stánkov.
Božieho Syna priviedli k tomu, že musel chodiť z miesta na miesto akoby potajomky: ak chcel ísť do Jeruzalema, musel sa zabezpečiť! Obdivujme tieto poníženia Človeka-Boha, ktorý si dovolil posvätiť každé životné postavenie, dokonca aj postavenie spravodlivého človeka, ktorý je prenasledovaný a musí sa skrývať pred svojimi nepriateľmi.
Bolo by pre Neho ľahké zmiasť svojich protivníkov tým, že by robil zázraky, aké vyhľadávala Herodesova zvedavosť; mohol ich prinútiť, aby sa k Nemu správali s úctou, ktorá Mu prináleží. Ale to nie je Boží’spôsob; On nenúti človeka k povinnostiam; koná a potom nechá človeka, aby uznal nároky svojho Stvoriteľa’
Aby to človek mohol urobiť, musí byť pozorný a pokorný, musí svojim vášňam vnútiť mlčanie. Božské svetlo sa ukazuje duši, ktorá sa takto správa, najprv vidí Božie skutky, diela; potom verí a chce veriť; jej šťastie, ako aj zásluhy spočívajú vo viere a viera bude vo večnosti odmenená svetlom, videním.
Telo a krv to nemôžu pochopiť; milujú šou a hluk. Boží Syn, ktorý zostúpil na túto zem, sa nemohol podrobiť takému poníženiu, ako je predvádzanie svojej nekonečnej moci pred ľuďmi. Musel konať zázraky, aby dal záruku svojho poslania; ale ako Človek nemal robiť zázraky všetko, čo robil. Zďaleka najdlhšie obdobie svojho života venoval pokorným povinnostiam stvorenia; keby to tak nebolo, ako by sme sa od Neho mohli naučiť to, čo sme tak veľmi potrebovali vedieť?
Jeho bratia (Židia dávali meno bratia všetkým, ktorí boli v príbuzenskom vzťahu) si želali, aby Ježiš predvádzal svoju zázračnú moc, pretože časť slávy by pripadla aj im. Táto ich ctižiadosť spôsobila, že sa im náš Pán prihovoril týmito silnými slovami, nad ktorými by sme mali v tomto svätom období rozjímať, lebo neskôr budeme potrebovať toto poučenie: “Svet vás nemôže nenávidieť, ale mňa nenávidí.”
Nech sa teda pre budúci čas nepáči svetu; jeho priateľstvo by nás oddelilo od Ježiša Krista.
Sklonte hlavy k Bohu.
Daj nám, Pane, prosíme ťa, vytrvalosť v tvojej službe; aby v našich dňoch tvojich verných pribúdalo aj v počte, aj v dobrote. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Nasledujúci zbožný hymnus, prevzatý zo starých rímsko-francúzskych misálov, nám môže poslúžiť ako vyjadrenie citov, ktoré prechovávame k nášmu milujúcemu Vykupiteľovi.
O Ježišu! ty Kráľ a Stvoriteľ všetkých, Vykupiteľ aj veriacich, nech ťa upokojujú modlitby a chvály tvojich pokorných prívržencov.
‘Bola to tvoja láskavá milosť, ktorá drahými ranami kríža tak mocne zlomila okovy, ktoré ukovali naši prví Rodičia.
Ty, ktorý si Stvoriteľom hviezd, si ráčil vziať na seba telo z mäsa a znášať najponižujúcejšie utrpenia.
Tvoje ruky boli zviazané, aby si mohol rozviazať hriešnikov, spoluvinníkov odsúdeného sveta; trpel si hanbu, aby si očistil rozmanité hriechy sveta.
Ty, náš Vykupiteľ, si pripútaný na kríž, ale hýbeš celou zemou: vydychuješ svojho mocného Ducha a svet je pochovaný v temnote.
Ale čoskoro ťa uvidíme triumfálne žiariť na vysokom tróne slávy tvojho Otca’ ty, ó, najlepší z kráľov, ochraňuj nás ochranou Ducha Svätého. Amen.
Vzdajme úctu svätému krížu týmito slovami gréckej liturgie.
Hymnus
(Feria IV. mediæ Septimanæ)
Ty, Pane Bože, Stvoriteľ všetkého, si bol vyzdvihnutý na kríži, uprostred zeme; pritiahol si k sebe tú ľudskú prirodzenosť, ktorá padla najposmešnejším presvedčením nepriateľa. Preto ti vzdávame vernú úctu, lebo tvoje umučenie nás posilnilo.
Svetlo pôstu očistilo naše zmysly; nech nás čo najjasnejšie osvietia duchovné lúče tvojho kríža. V tento deň je vystavený nášmu pohľadu; daj, aby sme ho zbožne bozkávali a uctievali v našich chválospevoch a srdciach.
Dovoľ nám uctievať miesto, kde stáli jeho nohy, teda svätý kríž, a prosme ho, aby pevne upevnil nohy našej duše na skale svojich božských prikázaní a svojou svätou milosťou viedol jej kroky na cestu pokoja.
Hlasne spievajte chválospevy, všetky končiny zeme, keď uvidíte ľudí, ako si uctievajú to drevo, na ktorom bol pripútaný Kristus a ktorým satan dostal svoju ranu.
Životodarný kríž je dnes vystavený: uctievajme teda s radosťou a bázňou kríž nášho Pána, aby sme dostali Ducha Svätého.
O životodarný Kríž, môj jazyk a srdce sa chveje od strachu, keď sa k tebe približujem, aby som sa ťa dotkol, lebo vidím, ako je na tebe vyliata božská Krv môjho Pána.
Posilňuj, Pane, svoju Cirkev, ktorú si si mocou svojho Kríža vykúpil, lebo Krížom si zvíťazil nad nepriateľom a osvietil celý svet.
Tento text je prevzatý z Liturgický rok, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.