Ak platí príslovie „skutky hovoria hlasnejšie ako slová,“ potom sa stávajú odkazy pápeža Františka na tému homosexuality čoraz viac protirečivými. Na jednej strane znovu zopakoval učenie Cirkvi, že manželstvo je vyhradené pre jedného muža a jednu ženu a dokonca opakovane odsúdil gender ideológiu, intelektuálne podhubie LGBT hnutia. Na druhej strane jeho skutky, osobitne pri výbere svojich poradcov a prelátov, ktorých povýšil do vysokých pozícií, spolu s jeho opomenutiami, zanechali v mnohých mysliach dojem, ktorý sa zdá byť veľmi rozdielny od cirkevnej tradície.
Nie sú to iba katolícki konzervatívci, ktorí spozorovali tieto zmiešané signály. Tesne po odvolaní prominentných konzervatívnych vatikánskych kardinálov z funkcií, ako boli napríklad Raymond Burke alebo Mauro Piacenza, vatikánski pozorovatelia sprava aj zľava začali zhodne poukazovať na zdanlivú náklonnosť pápeža Františka k liberálnym prelátom. Taliansky konzevatívny vatikanista Marco Tossati to dramaticky opísal ako „otvorenie loveckej sezóny na konzervatívcov.“ John Allen, jeden z popredných pozorovateľov vo Vatikáne, aj keď spadá do ľavého spektra katolíckeho myslenia, sám poukázal na rozhodnutia pápeža Františka ohľadom odvolania konzervatívnych biskupov a povyšovania tých, ktorí sú na ľavej strane.
Allen povedal, že František začína byť vnímaný ako angažujúci sa v „ideologických čistkách“ konzervatívcov. „Mnohí z katolíckej pravice si nemôžu pomôcť, aby nemali podozrenie, že súčasná prevaha konzervatívcov, ktorí sa dostali pred hlaveň pušky nie je náhodou,“ dodáva Allen. „Niektorí akoby cez sklenené okno vnímali situáciu, v ktorej sa dodržiavanie katolíckej tradície pokladá za väčší priestupok ako jej odmietanie.“
Tento článok chceme predložiť s láskou a rešpektom k Svätému otcovi, v odpovedi na jeho výzvu po otvorenom dialógu a vo svetle jeho vyjadrenej vďačnosti konzervatívnemu katolíckemu spisovateľovi, ktorý verejne vyjadril obavy. Obavy, o ktorých pápež povedal, že bolo pre neho „dôležité,“ že ich počul.
Ticho a dvojtvárnosť
Pápež František sa rozhodol ostať mlčať v kľúčových momentoch. Osobitne potom, čo sa na zemeguli udiali doteraz najvýraznejšie posuny ohľadom [akceptácie] homosexuality: rozhodnutia o „manželstvách“ homosexuálov v Írsku a USA.
[Bez nutnosti unáhlene posudzovať a pri zachovaní náležitej úcty pápežskej autorite, pripomeňme si slová Panny Márie juhoamerickej vizionárke Marianne de Jesus Torres v 16. storočí: „V tomto okamihu najvyššej núdze Cirkvi, tí, ktorí budú mať hovoriť, budú mlčať.“ O pozoruhodných okolnostiach zjavenia sme informovali v tomto článku, pozn. prekl.]
Aj keď novinári žiadali o komentár, z Ríma zaznievalo iba desivé ticho. A to tak ohľadom júnového súdneho schválenia homosexuálnych „manželstiev“ vo všetkých federálnych štátoch USA, ako aj po tom, čo tradične katolícke Írsko si zvolilo v referende podporu homosexuálneho „manželstva“. Komentár od samotného pápeža chýbal. Iba po niekoľkých dňoch sa objavil komenár, kde vatikánsky štátny tajomník nazval rozhodnutie „porážkou humanity.“
Toto ticho prichádza dva roky po tom, čo pápež vyslovil svoj výrok „kto som ja, aby som súdil.“ Aj keď bol vo väčšine médií prezentovaný prekrútene a hrubo zneužívaný proponentami „manželstva“ rovnakého pohlavia, Svätý otec sa nikdy k nemu nevrátil, aby vyjasnil svoj úmysel. Vyjasnenie by zaiste pomohlo dať rýchly koniec všadeprítomnému nesprávnemu vysvetľovaniu jeho slov. Mimo to, ticho, ktoré nastalo po prijatí prvého predbežného dokumentu Mimoriadnej synody o rodine, ostáva do dnešného dňa. Dokument dostal síce od pápeža súhlas na vydanie, no prezentoval pohľad na homosexualitu, ktorý je v protiklade s náukou Cirkvi. To napriek verejnému apelu od kardinála Raymunda Burkea, že vyjasnenie tejto a s ňou spojených záležitostí môže prísť jedine od pápeža.
Rovnako znepokojujúce ako toto ticho sú však aj menovania do najvyšších úradov a pozícií v Cirkvi. Dostali sa tam muži, ktorých postoj k homosexualite vykazuje isté rozdiely od uznávaného učenia Cirkvi.
Cirkev učí, že homosexuálne skutky sú svojou vnútornou povahou nezriadené. Pre homosexuálne „manželstvá“ a aj civilného zväzky to jasne znamená, že „v nijakom prípade ich nemožno schvaľovať“ (Katechizmus katolíckej cirkvi, čl. 2357). Toto je prístup zvaný „milujte hriešnika, nenáviďte hriech.“ Cirkev zakazuje akýkoľvek druh nenávisti alebo agresie voči osobám s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu a sama je na čele v starostlivosti o tých, ktorí trpia na AIDS a iné dôsledky škodlivého sexuálneho správania medzi rovnakým pohlavím. Cirkev učí, že homosexuálna náklonnosť samotná nie je hriech, ale napriek tomu je objektívne nezriadená, pretože je orientovaná na hriešne správanie. Toto učenie zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa akejkoľvek nespravodlivej diskriminácii voči mužom a ženám s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu, ale uznáva, že v tomto ohľade existuje oprávnená diskriminácia. Napríklad v tom, že zakazuje mužom s hlboko zakorenenou homosexuálnou náklonnosťou stať sa kňazmi.
Menovania
Biskup Heiner Koch: Biskup Koch bol menovaný pápežom Františkom 8. júna 2015 za nového arcibiskupa Berlína a bol vybraný ako jeden z troch delegátov zastupujúcich Nemeckú biskupskú konferenciu, aby sa zúčastnil na nadchádzajúcej októbrovej Synode biskupov o rodine. Koch vyhlásil: „Každá väzba, ktorá posilňuje a drží ľudí je v mojich očiach dobrá, to sa týka aj vzťahov rovnakého pohlavia.“ V inom verejnom interview povedal: „Prezentovať homosexualitu ako hriech je zraňujúce. ... Poznám homosexuálne páry, ktoré žijú hodnoty ako je spoľahlivosť a zodpovednosť exemplárnym spôsobom.“
Kardinál Godfried Danneels: Penzionovaný bývalý arcibiskup z Bruselu bol špeciálne menovaný pápežom Františkom na Mimoriadnu synodu biskupov v roku 2014. Okrem nosenia dúhových liturgických odevov, bol prichytený a nahratý na pásku, ako ututláva prípad sexuálneho zneužívania. Danneels povedal v roku 2013 o schválení „manželstva“ homosexuálov: „Myslím, že je pozitívny vývoj, že štátu je umožnené otvoriť civilné manželstvá pre homosexuálov, ak tak chcú.“
Kardinál Walter Kasper: Niekoľko dní po začiatku svojho pontifikátu pápež František pochválil knihy kardinála Kaspera a vybral kardinála, aby predniesol kontroverzný ústredný prejav na konzistóriu kardinálov, kde obhajoval svoj návrh na povolenie rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom pristupovať za istých okolností k prijímaniu. Tento návrh viedol k debatám na najvyššej úrovni počas Mimoriadnej synody biskupov o rodine. Kardinál Kasper bol opäť pápežom vybraný ako osobný poverenec pápeža na druhú Synodu a pravidelne sa stretáva s pápežom Františkom. Kasper obraňoval hlasovanie Írov v prospech homosexuálnych „manželstiev“ hovoriac: „Demokratický štát má povinnosť rešpektovať vôľu ľudu; a zdá sa jasné, že ak väčšina ľudí chce takéto homosexuálne zväzky, štát má povinosť priznať takéto právo.“
Arcibiskup Bruno Forte: Arcibiskup z Chieti-Vasto bol menovaný ako špeciálny tajomník Mimoriadnej synody v roku 2014 pápežom Františkom. Je talianskym teológom, ktorému sa pripisuje sformulovanie kontroverznej časti o homosexualite v predbežnom dokumente zo synody, kde sa hovorí o „akceptovaní a vážení si [homosexuálnej] sexuálnej orientácie.“ Keď sa ho pýtali na použitý slovník, Forte povedal, že homosexuálne zväzky majú „práva, ktoré by mali byť chránené.“ Nazval to „vecou civilizovanosti a rešpektu pre týchto ľudí.“
Otec Timothy Radcliffe: V máji pápež František menoval bývalého generálneho predstaveného dominikánskeho rádu za konzultanta Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj napriek jeho dobre známej podpore homosexuality. Keď písal o homosexualite v roku 2013 povedal: „Musíme sa pýtať, čo to znamená a do akej miery to je eucharistické. Určite to môže byť veľkodušné, zraniteľné, jemné, vzájomné a nenásilné. Takže v mnohých spôsoboch by som si myslel, že môže vyjadrovať Kristov dar seba samého.“ V prednáške z roku 2006 obhajoval „doprevádzanie“ homosexuálov, ktoré definoval ako „pozeranie filmu ‚Stratená hora‘, čítanie homosexuálnych románov, žitie s našimi homosexuálnymi priateľmi a načúvanie s nimi, keď načúvajú Pánovi.“
Biskup Johan Bonny: Biskup z belgických Antwerp bol nedávno Vatikánom schválený ako jeden z delegátov na Synodu biskupov v októbri, napriek otvorenému nesúhlasu s Cirkvou ohľadom homosexuálnych zväzkov. Aj keď menovanie na Synodu nepredstavuje žiadne výrazné povýšenie, na Bonnym je výrazná extrémnosť a jasnosť jeho nesúhlasu. „Vnútri Cirkvi musíme hľadať formálne uznanie vzťahovej dimenzie, ktorá je tiež prítomná v mnohých homosexuálnych, lesbických a bisexuálnych pároch,“ povedal počas interview v decembri 2014. „Rovnako ako v spoločnosti existuje diverzita právnych rámcov pre partnerov, aj v Cirkvi musí existovať diverzita uznávaných foriem.“
Rozdielny meter pre liberálnych a konzervatívnych biskupov
Okrem týchto povýšení je narastajúca zjavná nerovnosť, s ktorou sa posudzujú pravoverní a nepravoverní biskupi, keď čelia kontroverzii alebo obvineniam zo zlyhania v úrade.
Americký biskup Robert Finn a arcibiskup John Nienstedt [o falošne zosnovanom obvinení tu, pozn. prekl.], paraguajský biskup Rogelio Ricardo Livieres Plano a nemecký biskup Franz-Peter Tebartz-van Elst boli všetko biskupi, ktorí boli vyslovene podporovateľmi prirodzenej rodiny a všetkých odvolal z úradu pápež František. Prví traja boli odvolaní zo svojich postov za to, že nehlásili prípady pedofilných kňazov vo svojich diecézach. Nemecký biskup bol takzvaný „ligotavý biskup,“ ktorého odvolali za [diskutabilné, pozn. prekl.] nadmerné utrácanie.
Pokiaľ by išlo o disciplinárne postihy proti týmto biskupom, dalo by sa s tým úplne súhlasiť. Ale nedá sa nepovšimnúť si zarážajúce povýšenia liberálnych prelátov, ktoré sa udiali v tom istom čase a ich osobné záznamy obsahovali oveľa výraznejšie prešľapy ako u konzervatívcov. Napríklad biskup Battista Ricca, bývalý vatikánsky diplomat, je dobre známy svojim homosexuálnym správaním počas svojho pôsobenia na nunciatúre v Uruguaji, ale pápež ho napriek tomu ustanovil za hlavu Inštitútu pre náboženske diela, tzv. „vatikánskej banky“ a obhajoval svoje rozhodnutie.
Asi najviac do očí bijúci je prípad kardinála Danneelsa, ktorý je, ako sme uviedli, proponentom cirkevného uznania homosexuality. Dôkazy, že kardinál Danneels je zapletený v ututlávaní homosexuálneho zneužívania, sú ohromné, jasné a dobre známe. Napriek tomu bol vytrhnutý z relatívneho zabudnutia osobnou intervenciou pápeža Františka počas Synody:
Hneď po jeho odchode do dôchodku v roku 2010, bolo odhalené, že Danneels, ktorý tiež verejne podporil civilné zväzky rovnakého pohlavia, aktívne pracoval na zakrytí aktivít teraz notoricky známeho homosexuálneho zneužívateľa, jeho priateľa a protežanta Rogera Vangheluweho, bývalého biskupa z Bruges. Existuje nahrávka, kde Danneelsa prichytili ako hovorí obeti Vangheluweho, jeho synovcovi, „Biskup rezignuje budúci rok, takže by vlastne bolo lepšie, aby si počkal.“
Na nahrávke je počuť, ako kardinál varuje obeť, aby sa nepokúšala vydierať cirkev a tlačí na neho, aby neprepieral Vangheluweho meno „cez bahno.“ Danneels dodal, že obeť by si mala priznať vlastnú vinu a prosiť o odpustenie.
Medzitým, v prípade biskupa Tebartz-van Elsta, popredného nemeckého biskupa obhajujúceho tradičnú rodinu, ktorého vyhnali na základe obvinení z prílišného utrácania, kardinál Reinhard Marx, jeden z poradcov pápežovej Rady deviatich, míňa oveľa viac. Ale kardinál Marx zaujíma omnoho kompromisnejší postoj k homosexualite. Tebartz-van Elst bol hlavou Rady nemeckých biskupov pre manželstvo a rodinu a v nemeckých mainstreamových médiách ho roztrhali, keď podnikol disciplinárnu akciu voči jednému z kňazov, ktorý vykonal „požehnanie“ dvoch homosexuálnych mužov. V roku 2007 vydal Tebartz-van Elst vyhlásenie, kde uviedol, že všetci katolíci „majú povinnosť protestovať proti právnemu uznaniu homosexuálnych partnerstiev.“
Dojem
Ak konzervatívni katolíci majú jednu spoločnú žiadosť na pápeža Františka počas jeho pontifikátu, tak je to „jasnosť“, prosba, ktorú najviac viditeľne a verejne vyhlásil kardinál Burke. Citujeme kardinála: „Nie som pápežom, a nie je mojou úlohou mu hovoriť, čo má robiť. Ale podľa mojej mienky toto [cirkevné učenie o sexualite] musí byť vyjasnené a je iba jedna osoba, ktorá to v tomto bode môže urobiť.“
Ako John Allen napísal v článku, ktorý sme citovali, ak by pápež František plánoval „okýptiť tradicionalistické osadenstvo“ a „využil by každú príležitosť, aby tak urobil,“ potom „nikomu nedlhuje vysvetlenie, pretože jeho kroky budú mať presne zamýšľaný efekt.“ Dodáva však, žč ak ale „pápežove motívy nie sú ideologické,“ potom „si František možno bude potrebovať nájsť príležitosť, aby vlastným hlasom vysvetlil, prečo ide po ľuďoch a skupinách, ktoré mu skrížili zrak.“
Allen hrozivo zakončil, „Inak riskuje, že značná časť Cirkvi príde k záveru, že ak ich pápež vidí ako nepriateľov, neexistuje žiadny dobrý dôvod na to, aby ho oni nevideli rovnakým spôsobom.“