Poviem vám, kto zatvára ženy do basy

Koncom minulého roka predložili poslanci Štefan Kuffa, Marián Kvasnička a Jozef Mikloško návrh zákona o ochrane života. Strhla sa búrka kritiky zo strany liberálnych odporcov zákona, ktorá doznieva ešte i teraz. Na tom pokriku by nebolo nič zvláštne, zažili sme to už veľakrát. To, čo budí údiv, je to, do akej defenzívy sa dostal konzervatívno-kresťanský tábor, a to vo volebnom čase, ktorý je pre defenzívu najnevhodnejší.

Jeden z predkladateľov zákona neskôr v rozhovore pre kresťanský portál označil svoj postup za „avantúru“, poslanci, ktorí za zákon hlasovali, sa za to ako keby ospravedlňovali. Kresťanskí lídri vysvetľovali, že oni nie sú predsa nejakí fundamentalisti, iní zase, že oni sú za život, ale že sa nemôžu stotožniť s tým, že by ženy šli do väzenia.

Návrh mal nedostatky, ale jadro mal zdravé

Treba poctivo uznať, že návrh zákona mal nedostatky. Z legislatívneho hľadiska nepôsobí dobre, keď sa ústava mení na desiatkach miest. Tresty za porušovanie zákona nemali byť také vysoké. Najmä keď potom predkladateľov, ktorí ich presadzovali, nebolo počuť, že by ich verejne obhajovali. Na zváženie je i trik, že pri trestných činoch potratu alebo IVF (oplodnenie in vitro), na ktorých sa nevyhnutne podieľajú i iné osoby ako daná žena, napríklad lekári, je trestná sankcia namierená iba proti týmto iným osobám.

Všetky tieto nedostatky návrhu otvárajú otázku zodpovedného a kompetentného prístupu pri podávaní takýchto zákonov. Na politické útoky treba byť pripravený dopredu, nie predložiť zákon, zahlasovať a potom nepripravený ustupovať.

Lenže napriek nešťastným miestam v zákone treba povedať, že zákon mal zdravé jadro. My sme si už akosi zvykli, že ľudské bytosti možno zabíjať. Čím sú bezbrannejšie, tým sa to deje ľahšie. Ľudské životy hynú umelým potratom (na Slovensku už takmer 60 rokov), eutanáziou (u nás zatiaľ iba nelegálne, ale všelikde vo svete už legálne). A, bohužiaľ, ľudské životy hynú i pri metóde IVF. Nadbytočné zárodky, ktoré sa neimplantujú do tela matky (či už tej, ktorá poskytla vajíčko, alebo tej „náhradnej“), sa totiž zničia. Všetky tieto spôsoby ničenia ľudského života sú logicky pospájané. Ľahostajnosti k ľudskému životu sa učíme práve pri IVF, keď je ten život najmenší. Keď ho ničíme, sme potom ochotnejší tvrdiť, že aj plod v matkinom bruchu je iba zhlukom buniek, ktorý možno zničiť. Nuž a kto budú najpravdepodobnejší adepti eutanázie? Nie starí ľudia bez detí?

Práve trestná sankcia za IVF bola napádaná s najväčším pobúrením. Ako som už uviedol, tie sankcie boli zbytočne vysoké, ale napriek tomu mala zaznieť veta: Ľudský život nepatrí do výlevky ani do mraziaceho boxu. Vieme pochopiť túžbu ženy po dieťati. Vieme, aká zámerná dezinformovanosť v tejto oblasti vládne. Vieme, že Boh miluje všetky deti bez ohľadu na to, ako prídu na svet. Vieme, že všetci potrebujeme milosrdenstvo a odpustenie. Ale ak sa ho nám má dostať, musíme sa zmeniť. A preto ľudský život nemožno ničiť. Preto všetky metódy jeho ničenia majú byť postavené mimo zákona. A aby bol zákon braný vážne, za jeho porušenie musí byť stanovená sankcia.

Takéto slová však z konzervatívneho tábora nezazneli.

Kto zatvára ženy a za čo

Treba si posvietiť aj na ten liberálny tábor, ktorý sa postavil do úlohy ochrancov žien, a na jeho logiku. My nechceme do stredoveku, my chceme byť ten „vyspelý“ svet, hovoria nám. Pozrime sa na to.

Americká spoločnosť Planned Parenthood je potratový gigant, ktorý vykonáva potraty v USA a podporuje ich šírenie na celom svete. V minulom roku otriasol spoločnosťou obrovský škandál. Pro-life aktivisti zistili, že Planned Parenthood rozbehla veľký biznis s časťami telíčok detí potratených vo vysokom štádiu tehotenstva. Chcete srdce, mozog, pľúca? Nech sa páči. Planned Parenthood to predáva ako hovädzie alebo bravčové vo výseku mäsa. Môžete si to objednať dopredu, aby sa potrat vykonal tak, aby žiadaná časť tela ostala nepoškodená. Mimochodom, návrh našich troch poslancov postavil aj túto strašnú prax mimo zákona.

Aktivisti David Daleiden a Sandra Merritt, ktorí poskytli dôkazy o tomto neslýchanom hororhauze, postupovali tak, že si tajne nahrávali svoje rozhovory s pracovníkmi Planned Parenthood ako video.

A vieš, milý čitateľ, kto je dnes trestne stíhaný, voči komu prokuratúra vzniesla obvinenie? Trestne stíhaní sú David Daleiden a Sandra Merritt. Nie Planned Parenthood.

Prosím pekne, Sandra Merritt je žena. Je to žena. Vo väzení ešte nie je, lebo zaplatila kauciu a je stíhaná na slobode. Kričí Markíza, kričí SME, kričí Denník N, kričia liberálni poslanci v slovenskom parlamente? Pozor, zatvárajú ženy! Nie. Je ticho. A Sandra Merritt je skutočná žena, nie nejaká hypotetická, ktorú liberálny svet zachraňuje, hoci existuje len v jeho mysli.

A iná žena sa naozaj za mreže aj dostala. Neposedela si v októbri minulého roku sobášna úradníčka Kim Davisová z Kentucky päť dní v base, lebo nechcela sobášiť páry rovnakého pohlavia? No ale to je diskriminácia, durdili by sa naši liberáli, takže je to v poriadku, keď šla do basy. Vidíte, použijete nejaké čarovné slovíčko a zrazu to nevyzerá tak neprijateľne, keď je matka štyroch detí za mrežami, však?

Niekto povie, no veď čo je to päť dní? Tak sa pozrime na iný hardcore.

Počuli ste o Linde Gibbons?

Kanaďanka Linda Gibbons je 67-ročná stará mama. Je pro-life aktivistka. Modlí sa na chodníku pred potratovou klinikou. Ticho stojí, nikoho nevyrušuje, niekedy má plagát s nápisom: Mamička, prečo ma nechceš? A to je v Kanade trestný čin. Preto Lindu Gibbons polícia opätovne zatýka, súdy túto nenapraviteľnú kriminálničku odsudzujú do väzenia a šedivá útla Linda Gibbons opätovne chodí za mreže. Viete, koľko si už odsedela? Linda Gibbons strávila vo väzení už neuveriteľných jedenásť rokov. Jedenásť rokov!

Mimochodom kanadská sériová vrahyňa Karla Homolka, ktorá v 90. rokoch so svojím manželom znásilňovala a zavraždila tri školáčky, bola vo väzení iba desať rokov.

Podobným prípadom ako Linda Gibbons je v Kanade Mary Wagner, má však za sebou iba asi dva roky väzenia. Ale veď je oveľa mladšia ako Linda, ešte si posedí.

Prečo sme nikdy nečítali, nepočuli a nevideli v slovenských liberálnych médiách vzrušené reportáže o zatváraných ženách, o Sandre Merritt, Kim Davis, Linde Gibbons a Mary Wagner? Veď o Sandre písali aj v New York Times, hovorili na CNN aj v iných televíziách. Kim Davisovú prijal pápež František. Prečo? Pretože by bolo vidno, že liberálna ideológia žiadnym ochrancom žien nie je.

Ak totiž ide o ženy, ktoré životy detí chránia alebo chránia manželstvo, tak liberálny svet ich stíhanie pokojne schvaľuje. Ale nás chce poučovať.

Ešte sa musíme učiť

Slovenský konzervatívny pro-life tábor vie ukázať svoju silu. Dva národné pochody boli skvelé. V konkrétnych prípadoch však občas cítiť jeho opatrnosť.

Pred dvomi týždňami sa uskutočnilo historické stretnutie pápeža Františka a patriarchu Kirilla. Obaja v spoločnom vyhlásení odsúdili potrat so slovami: „Hlas krvi nenarodených detí volá k Bohu“. O metóde IVF uviedli, že je „útokom na základy existencie človeka“. To sú bojovné slová. Na adresu eutanázie František a Kirill uviedli: „Rozvoj takzvanej eutanázie spôsobuje, že osoby vo vyššom veku a chorí sa začínajú cítiť ako nadmerná záťaž pre svoje rodiny a spoločnosť“.

Na Slovensku však bojovnosť chýbala.

Pápež a patriarcha tiež upozornili na problém sekularizácie Západu (i keď Západ nemenovali, bolo zrejmé, o koho ide), ktorá vedie k obmedzeniu náboženskej slobody a k vytláčaniu kresťanov na okraj spoločnosti. Vyššie uvedený prípad Kim Davisovej, ktorej bolo uprené právo na výhradu vo svedomí, bol presne takýmto prípadom obmedzenia náboženskej slobody. Pritom tento prípad je iba špičkou ľadovca.

Pápež a patriarcha o tejto hrozbe hovorili presne desať rokov po odchode slovenských kresťanskodemokratických politikov z vlády kvôli tomu, že premiér nepredložil do vlády zmluvu so Svätou stolicou o výhrade vo svedomí. Tí politici konali predvídavo tak, ako si to vyžadoval nový megatrend doby, ktorý teraz pomenovali pápež i patriarcha. Desiate výročie tohto činu však prešlo na Slovensku v úplnej tichosti.

Čo si teda slovenský pro-life tábor váži? Pohodu a radostnú atmosféru národných pochodov? Isteže, a je to správne. A zrážky a osobné obete, pri ktorých to dosť bolí, už menej? Ale ani bez tých sa vyhrať nedá.

Vladimír Palko
Autor je bývalý minister vnútra. Napísal knihy Boj o moc a tajná služba a Levy prichádzajú.