Vedci našli spôsob, ktorým si majú ženy vystačiť úplne bez mužov pri plodení potomstva.
Čínskemu tímu vedcov sa podarilo vytvoriť zdravé myšie mláďatká tak, že myšej matke vstrekli laboratórne vyrobené umelé spermie do jej vajíčka. Boli však technicky “spermatidmi”, čiže nevyvinutými spermiami bez chvostíka a bez schopnosti plávať. Pri oplodnení vajíčka sa im teda “muselo pomôcť” umiestnením až do jeho vnútra napodobnením IVF techniky zvanej ICSI (intracytoplazmatická injekcia spermie).
Vytvorili ich tak, že z kmeňových buniek odobratých z myších embryí starostlivo namiešali zmes rôznych chemických látok, čo vyvolalo ich transformáciu do prvotných zárodočných buniek, ktoré boli prvým krokom na vývojovej ceste vývinu k spermii. Potom boli zárodočné bunky vystavené pôsobeniu buniek semenníkov a testosterónu v snahe napodobniť prirodzené prostredie v semenníkoch. Keď tak nakoniec vznikli výsledné spermatidy, vstrekli sa do myšieho vajíčka.
Takýto úspech v živočíšnej ríši by však vedci chceli vyskúšať aj na ľuďoch, čo je ale samozrejme nezákonné. Preto sa snažia hľadať rôzne schodné cesty vysvetľujúc, ako by technológia kmeňových buniek mohla ľuďom pomôcť, len aby mohli k tomu pristúpiť. Povolí sa im aspoň malý krôčik, a potom ďalší a potom …
Vedúci výskumu s myšami, doktor Jiahao Sha z Nankinskej lekárskej univerzity, zverejnil výsledky v recenzovanom časopise Cell Stem Cell. Pritom však tiež poznamenal: “Ak sa to ukáže bezpečné a účinné aj u ľudí, naša platforma by mohla potenciálne vytvárať plne funkčné spermie na umelú insemináciu alebo techniky fertilizácie in-vitro.” (laboratórne “v skúmavke”- pozn. red.) A pokračuje: “Naša metóda je plne v súlade so zlatými normami, nedávno navrhnutými na základe spoločnej dohody medzi reprodukčnými biológmi, takže si myslíme, že má to obrovský prísľub pre liečbu mužskej neplodnosti.”
Webové vydanie britského denníka The Mirror však do svojho článku vkladá aj odkaz na iný článok o tom, že “deti narodené pomocou IVF môžu v neskoršom živote čeliť vážnym zdravotným problémom”.
Profesor Richard Sharpe z Centra medicínskeho výskumu reprodukčného zdravia na univerzite v Edinburghu taktiež dvíha varovný prst: “Majte na pamäti, že ak zárodočné bunky nie sú správne formátované do DNA, môže to ovplyvniť nielen jednotlivca, ale aj jeho ďalšiu generáciu!”
Svoje proti by k všelijakým laboratórnym pokusom s kmeňovými bunkami vedeli povedať aj mnohí ďalší odborníci, ktorí aspoň trocha akceptujú otázky ľudského bytia. Bolo by to naozaj prospešné pre ľudskú spoločnosť bez nejakých vedľajších “nečakaných” účinkov?