Záverečné komuniké po stretnutí právnych poradcov biskupských konferencií

Bratislava 7. marca (TK KBS) Bratislava privítala v dňoch 4. - 6. marca 2015 stretnutie právnych poradcov európskych biskupských konferencií. Pri tejto príležitosti prinášame v plnom znení záverečné komuniké.

*

Výhrada vo svedomí: dobro pre celé ľudstvo
Stretnutie právnych poradcov európskych biskupských konferencií,
Bratislava 4. - 6. marca 2015

Kým v Európe, ktorá je silno poznačená sekularizmom a liberalizmom, sa čoraz viac upevňuje tendencia rozširovať individuálne práva, predovšetkým vzhľadom na začiatok a koniec života, sloboda svedomia - základné právo, ktoré patrí do základov demokracie a právneho štátu našich európskych krajín - je čoraz viac spochybňovaná, a to najmä v oblasti medicíny a vzdelávania. Výhrada vo svedomí nie je zameraná proti niekomu a nemá za cieľ podkopávať právny systém, ale slúži pre spoločné dobro. V Bratislave sa právni poradcovia biskupských konferencií Európy rozprávali o reálnej využiteľnosti výhrady vo svedomí - vo svetle debaty prebiehajúcej v európskych štátoch - a tiež o dôsledkoch a výzvach, ktoré to bude mať za následok pre jednotlivé inštitúcie Cirkvi.

Stretnutie prebiehalo od 4. do 6. marca v Bratislave. Bolo to už druhé takéto stretnutie právnych poradcov organizované Radou európskych biskupských konferencií (CCEE). Prvé bolo v Štrasburgu v roku 2013. Na konferencii sa zúčastnili predstavitelia Svätej stolice, Anglicka, Belgicka, Bosny a Hercegoviny, Českej republiky, Chorvátska, Francúzska, Nemecka, Španielska, Maďarska, Talianska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Portugalska, Škótska, Slovenska, Slovinska a Ukrajiny. Hostiteľom bol Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska, ktorý podujatie otvoril. Účastníkov stretnutia počas jeho priebehu pozdravil aj aspoštolský nuncius na Slovensku Mons. Mario Giordana a podpredseda slovenského parlamentu Ján Figeľ.

Hlavný príhovor predniesol prof. Marek Šmid, rektor Trnavskej univerzity, ktorý sa zameral na právny rámec výhrady vo svedomí. V európskych krajinách existujú rozličné právne situácie. Spoločným prvkom ich právnych systémov je však skutočnosť, že výhrada vo svedomí má dôležitý vplyv na viacero eticky citlivých oblastí.

Čo sa týka členov Katolíckej cirkvi, výhrada vo svedomí by mala byť zavedená ako právna možnosť, ktorá dáva ľuďom právo odmietnuť, čo je v rozpore so základnými princípmi náuky a morálky Cirkvi. Neznamená to právo nerešpektovať zákony krajiny, ale možnosť žiť podľa zákonov štátu a zároveň sa vyhnúť porušeniu úsudku vlastného svedomia.

Výhrada vo svedomí je v záujme jednotlivca i štátu, ktorý má snahu byť pluralistický, demokratický a rešpektovať pravidlá práva. Umožňuje občanom využívať právo slobody svedomia a náboženstva, ktoré je medzi základnými hodnotami spoločnosti. Predovšetkým dôsledky výhrady vo svedomí by sa mali vzťahovať na nedotknuteľnosť ľudského života od počatia po prirodzenú smrť a tiež na zdravotnícke služby. Mali by sa tiež týkať oblasti učenia o sexuálnej morálke vo verejných školách, manželstva ako životného spoločenstva jedného muža a jednej ženy a využitia práva na slobodu náboženstva vo verejnom živote, predovšetkým vzľadom na používanie náboženských symbolov.

V rámci zdravotníckej starostlivosti sa výhrada vo svedomí netýka len lekárov, ale aj zdravotníckeho personálu (napr. zdravotných sestier, psychológov a sociálnych pracovníkov). Predovšetkým by mal byť umožnená pri nasledujúcich úkonoch: potrat, eutanázia, umelé oplodenie, výskum a transplantácie orgánov - ako na to poukázala prof. Eva Grey z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Výhrada vo svedomí však nesmie prevážiť nad povinnosťou zdravotníckeho personálu zachraňovať a chrániť ľudské životy.

Ďalšie dôležité body, ktoré boli zdôraznené počas stretnutia:
- skutočnosť, že v súčasnosti vystupuje do popredia nová dimenzia výhrady vo svedomí vzhľadom na agresívne pretláčanie gender ideológie prostredníctvom vzdelávania a antidiskriminačných zákonov;
- potreba pamätať na úlohu etických kódexov v zdravotníctve;
- potreba podporovať inštitucionálne aspekty výhrady vo svedomí: nielen pre jednotlivcov, ale aj pre inštitúcie (nemocnice, školy) by malo existovať právo na výhradu;
- úloha rodín pri vytváraní podmienok pre výhradu vo svedomí;
- skutočnosť, že výhrada vo svedomí nevyhnutne prináša uvedomenie a uznanie základných hodnôt spoločnosti i jednotlivcov. Štáty spoločne s občianskymi spoločnosťami, cirkvi i náboženské spoločnosti by mali spolupracovať v duchu princípu subsidiarity. Tento princíp je osobitným spôsobom zdôraznený v sociálnej náuke Cirkvi.

Vo štvrtok 5. marca popoludní sa účastníci stretnutia presunuli do Viedne. Tam navštívili Agentúru pre základné práva (FRA) pri Európskej Únii. Boli im predstavené výzvy, ktoré stoja pred cirkevnými organizáciami v súčasnej diskusii týkajúcej sa prípravy antidiskriminačných zákonov. Prednášala im Gudrun Kugler, vedúca Organizácie pre monitorovanie intolerancie a diskriminácie kresťanov v Európe. V rakúskom hlavnom meste sa tiež stretli s Mons. Januszom Urbanczykom a Mons. Marinkom Antolovicom zo stálej misie Svätej stolice pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Prostredníctvom videoposolstva viceprezidentky talianskeho ústavného súdu Marty Cartabaiovej boli účastníci stretnutia uvedení aj do témy slobody svedomia. Cirkev silne obhajuje toto základné právo, zároveň si však uvedomuje, že v súčasnosti - predovšetkým keď sa to týka náboženskej viery ľudí - je potrebná rozumná dohoda medzi štátom a náboženskými spoločenstvami. V prípade konfliktu - ako ukazujú skúsenosti - sa toto právo lepšie reguluje v krajinách, v ktorých existuje konkordát, teda dohoda medzi štátom a Svätou stolicou. Bilaterálna dohoda zostáva najrozumnejším riešením v pluralistickej spoločnosti, pretože dokáže zachovať pluralitu bez toho, aby to stierali rozdiely alebo vytvárala homologizáciu.

V Bratislave sa účastníci stretnutia dozvedeli aj o nedávnom predefinovaní manželstva v Slovinsku a spolu so slovinskými biskupmi podporili snahu občianskej spoločnosti zvrátiť úplnú asimiláciu homosexuálnych zväzkov s heterosexuálnymi prostredníctvom referenda.

Posledný deň stretnutia bol venovaný diskusii a rozhovoru s Mons. Paulom Gallagherom, vatikánskym sekretárom pre vzťahy so štátmi, ktorý sa prítomným prihovoril s prednáškou Výzvy pre dnešnú Cirkev v príhovore pápeža Františka k Európskemu parlamentu a Rade Európy. Mons. Gallagher zdôraznil uvažovanie pápeža Františka nad potrebou znovu vybudovať "Európu, ktorá kontempluje nebesá a nasleduje vznešené ideály."

Na konci stretnutia José Jesus López Nieto, právny poradca Konferencie biskupov Španielska, predstavil závery krátkeho dotazníka, ktorý CCEE rozposlala začiatkom tohto roku biskupským konferenciám. Podľa odpovedí, ktoré prišli, je dôležité, aby CCEE naďalej podporovala sieť právnych poradcov a viac sa angažovala v duchu povzbudenia, ktoré pápež František adresoval CCEE v Štrasburgu, teda aby intenzívnejšie sledovala aktivity Rady Európy s pomocou Stálej misie Svätej stolice pri Rade Európy, ktorú na tomto stretnutí zastupoval stály pozorovateľ Mons. Paolo Rudelli.

Zdroj: CCEE / Preložil: Martin Kramara