V snahe pochopiť pápeža Františka by bolo niekedy lepšie vedieť plynule nemecky, než taliansky či dokonca španielsky. Pápež vie po nemecky celkom dobre a v jeho blízkosti pôsobia viacerí Nemci. Napríklad, emeritný pápež Benedikt XVI., spoločný sekretár oboch pápežov – arcibiskup Georg Gänswein, predseda Konferencie biskupov Nemecka a jeden z deviatich kardinálov Pápežskej rady – kardinál Reinhard Marx, prefekt vplyvnej Kongregácie pre náuku viery (KNV) – kardinál Gerhard Müller a nakoniec blízky spolupracovník a teológ, na ktorého sa spoliehajú obaja Svätí Otcovia – kontroverzný kardinál Walter Kasper.
Keď počúvame, ako sa títo muži vyjadrujú o Františkovi, mohlo by sa zdať, že pápež je rozpoltenou osobnosťou. Kasper a Marx ho vnímajú ako strojcu liberálnej revolúcie katolíckej cirkvi. Gänswein a Müller ho zase vykresľujú ako pápeža, ktorý sa drží tradícií a svojich predchodcov. Liberáli ako Kasper súhlasia, že Svätý Otec sa opiera o tradície katolíckej cirkvi, no toto tradičné učenie si vysvetľujú podľa vlastných revolučných predstáv, ktoré otvárajú dvere celému radu stále nových otázok o rozvode, sobášení kňazov, sexualite, svedomí a úlohe žien.
Nemci majú na pápeža Františka značný vplyv. Na základe ich názorov sa dá vyvodiť, podľa čoho si vysvetľujú jeho učenie.
Pápež František z pohľadu Benedikta XVI. a konzervatívnych nemeckých prelátov
Nemôžeme očakávať, že emeritný pápež Benedikt XVI. bude svojho nástupcu ostro kritizovať v rozhovore, ktorý má byť zverejnený. Okrem pozitívnych vyjadrení sme však zachytili aj pár negatívnych poznámok na jeho adresu.
Pred dvomi rokmi sme sa dopočuli, že emeritný pápež Benedikt napísal štvorstranovú kritiku ako reakciu na rozhovor pápeža Františka pre jezuitský americký časopis, odkiaľ pochádza aj známy Františkov výrok: „Nemôžeme trvať iba na dôležitých krokoch v súvislosti s potratmi, zväzkami homosexuálov či používaním antikoncepčných prostriedkov.“
Pred mesiacom bol zverejnený rozhovor s emeritným pápežom, v ktorom dostal pápež František pochvalu za zdôrazňovanie Božieho milosrdenstva. „Pápež František sa úplne stotožňuje s touto myšlienkou. Jeho pastoračnú činnosť by sme mohli najlepšie opísať práve cez skutočnosť, že neustále nám rozpráva o Božom milosrdenstve. Božia spravodlivosť nás desí, ale milosrdenstvo nás posúva bližšie k Bohu,“ povedal pápež Benedikt.
Uprostred kontroverzných debát ohľadom toho, či rozvedení a znovu zosobášení môžu pristupovať k svätému prijímaniu, vyšla znovu štúdia emeritného pápeža, ktorú prvýkrát napísal v roku 1972. Vtedy ešte otec Joseph Ratzinger (neskôr pápež Benedikt) prijal návrh, ktorý za istých okolností dovoľoval rozvedeným a znovu zosobášeným prijímať Eucharistiu. V novej, opakovane vydanej edícii, Benedikt tieto odseky zámerne odstránil.
A napokon, pre tých, čo chcú lepšie pochopiť predkladané názory, je tu ešte jedna zaujímavosť. Svojho času unikli informácie, že sa chystá prepustenie kardinála Raymonda Burkeho z pozície prefekta Apoštolskej signatúry. Tieto informácie sa potvrdili, ale skôr než pápež František Burkeho oficiálne zbavil funkcie, dostal list od pápeža Benedikta. Naznačoval mu v ňom, že kardinála Burkeho považuje za jedného zo skvelých kardinálov katolíckej cirkvi.
Aby vatikánski obhliadači zistili, čo si Benedikt myslí o Františkovi, odhliadnuc od jeho názorov ako verejného predstaviteľa, pozreli sa bližšie na priateľov emeritného pápeža, ktorí sa s ním stretli v súkromnej ubytovni vo Vatikáne a tiež na arcibiskupa Gänsweina, ktorý je stále sekretárom Benedikta a zároveň je denne k dispozícii pápežovi Františkovi ako prefekt pápežskej domácnosti.
Je dosť nepravdepodobné, že by Gänswein v takej chúlostivej verejnej pozícii pravdivo prezradil Benediktov pohľad na Františka. Práve od Gänsweina sme sa však dozvedeli o štvorstranovej kritike. Vo viacerých rozhovoroch smerujúcich k zisteniu ako Benedikt vníma Františka opakovane naznačil, že medzi nimi vidí istú spojitosť. Naposledy to uviedol 19. marca v rozhovore pre nemecký televízny kanál Deutsche Welle. Okrem vyjadrení o spomínanej spojitosti sa v ňom uvádzajú aj ďalšie, celkom ostré tvrdenia, ktoré môžu mnohí pochopiť ako snahu o miernenie Svätého Otca Františka v jeho konaní.
Napríklad, arcibiskup Gänswein v rozhovore 19. marca tiež tvrdil, že pápež František neurobí žiadnu zásadnú zmenu, aby zrušil kňazský celibát. Ide o dosť silné tvrdenie, keďže vo vatikánskych kruhoch sa povráva, že Svätý Otec naozaj zvažuje tento krok. Gänswein v rozhovore citoval názor pápeža Františka na celibát: „Nepovažujem ho vyslovene za prekážku – je to však výzva a tiež veľký zdroj sily.“ Arcibiskup dodáva: „Nemyslím si, že za pápeža Františka sa otázka celibátu nejako zmení“ (nemecký originál do angličtiny pre portál 1Peter5 preložila Maike Hicksonová).
Keď sa ho opýtali na otázku prijímania rozvedených a znovu zosobášených, Gänswein odvetil: „Som presvedčený, že pápež František bude pokračovať cestou svojich predchodcov – to znamená, podľa Učiteľského úradu katolíckej cirkvi. Preto aj v jeho vlastných oficiálnych písomnostiach nájdeme podobné názory.“
Gänswein sa podobne vyjadril aj minulé leto v rozhovore, keď kritizoval nejasnosti plynúce zo Synody o rodine. Podľa neho nie je možné, aby rozvedení a znovu zosobášení mohli pristupovať k svätému prijímaniu. Tiež si myslí, že nie je možné zmeniť učenie katolíckej cirkvi, ktoré tradične odsudzuje homosexuálne činy.
Od niektorých nemeckých blízkych spolupracovníkov Benedikta sa nesie pár veľmi kritických poznámok na pápeža Františka.
Dlhoročný Benediktov priateľ a spolupracovník, profesor Robert Spaemann, minulý rok v interview pre nemecký katolícky časopis Herder Korrespondenz obvinil pápeža Františka, že podporuje spontánnosť, ktorá je úplne nepodstatná a nabáda k pociťovaniu chaosu. Na jednej strane Spaemann pochválil Svätého Otca Františka za jeho tradičnú nábožnosť, no na druhej strane sa vyjadril, že ňou len robí rozbroje. Kritizoval ho tiež za vyhodenie pracovníkov blízkych pápežovi Benediktovi:
„Pápež František odjakživa zdôrazňoval svoj silný vzťah k pápežovi Benediktovi. Nepopieram, že istým spôsobom je to pravda. Len sa čudujem, prečo potom väčšina ľudí, ktorých František vo Vatikáne vymenil, bola vymenovaná práve Benediktom.“
V januári sa Františkovi dostalo podobnej kritiky od nemeckého preláta, ktorý sa už roky pozná s pápežom Benediktom a viackrát bol u neho na osobnej audiencii. Dekan z diecézy Regensburg, otec Heinrich Wachter, je tiež dôverným priateľom brata pápeža Benedikta, otca Georga Ratzingera.
Keď sa otca Wachtera v bavorskom týždenníku Wochenblatt opýtali na najväčší rozdiel medzi pápežmi Benediktom a Františkom, odpovedal:
„Vidím naozaj podstatné rozdiely. Všeobecne by sme mohli povedať, že František koná inak v každom smere. Zjavne to však nie je jeho zámer a nemôžeme mu to mať za zlé. Svojím konaním však v mnohých veciach znemožňuje svojich predchodcov. Čo sa týka istých prejavov správania, je zásadne iný ako náš Benedikt. No v porovnaní s ním, pápež František nie je vôbec teologicky informovaný. Rozpráva neuveriteľne veľa, ale sotva od neho počujeme jasné stanovisko. Dokonca aj kardinál Joachim Meisner povedal, že jeho názory sú často veľmi problematické“ (nemecký originál do angličtiny pre portál 1Peter5 preložila Maike Hicksonová).
Kardinál Müller bol v interview z 1. marca vystavený ťažkým otázkam o porovnaní pápeža Františka a pápeža Benedikta. Prefekt pre KNV zdôraznil, že pápež František pokračuje v učení tradičnej viery: „Znovu to zopakujem. Pápež sa snaží učenie cirkvi podávať len inou formou – interpretáciou. V mnohých rozhovoroch reaguje spontánne.“ Kardinál Müller dodáva:„Pápež František má veľkú duchovnú a teologickú moc utvárať mienku, čím nasleduje duchovnosť zakladateľa jezuitského rádu – svätého Ignáca z Loyoly, do ktorého sám patrí.“
Müller predsa len pripustil, že párkrát už pápeža musel opraviť, ak povedal niečo dogmaticky nesprávne: „Pápež František nie je úplne profesionálnym teológom. Formovali ho najmä skúsenosti z pastorácie, ktorá sa veľmi líši od tej našej [tu v západnej Európe].“ Františkovu reakciu na jeho opravovanie opísal takto:„Pápež František to dokonca tri alebo štyrikrát verejne priznal (smeje sa). Potom ma objal a ako aj sám povedal, po tomto geste utíchli všetky pochybnosti.“
Pápež František z pohľadu liberálnych nemeckých prelátov
Nemeckí liberálni preláti, ktorí pôsobia v blízkosti pápeža Františka, v ňom vidia rovnaké sklony ako jeho kritici. No podľa nich nie sú dôvodom na obavy, ale skôr dôvodom na oslavu.
Kardinál Kasper umeleckou formou opísal túto dvojzmyselnosť, čím naznačil, že to je cesta ako vyjsť zo zdanlivo slepej uličky, ktorá vznikla na Synode o rodine cez viaceré sporné otázky.
Kasper sa v nedávnom rozhovore zmienil o tom, že pápež František v nadchádzajúcej apoštolskej exhortácii predstaví „prvý reformný krok“, ktorý po 1700 rokoch urobí prevrat v histórii katolíckej cirkvi. Kardinál má 82 rokov a zaslúžilo sa mu významnej pochvaly od samého pápeža Františka. Často je však spájaný s kontroverznými návrhmi. Podporuje myšlienku, aby rozvedení, ale znovu zosobášení mohli pristupovať k svätému prijímaniu. Často tvrdil, že aj František zastáva rovnaký názor. Kasper je tiež zástancom zľahčovania učenia katolíckej cirkvi na tému morálnych otázok, ako sú potrat, antikoncepcia a homosexualita a myslí si, že František by takéto návrhy podporil.
Kardinál Marx vždy zdôrazňoval a naliehal, aby konferenciám biskupov boli udelené väčšie právomoci. Pred druhou Synodou o rodine vypracoval poznámky týkajúce sa nemeckej konferencie biskupov, ktoré boli neskôr ostro kritizované: „Nie sme iba akousi pobočkou Ríma.“ Ešte pred tým, než synoda zaujala výsledné stanovisko sa snažil najmä o to, aby sa napredovalo v otázke, či rozvedení, ale znovu zosobášení môžu prijímať Eucharistiu. Po skončení druhej synody sa však jeho poznámky už vôbec nedali považovať za revolučné. Odrážali iba myšlienky pápeža Františka.
Počas druhej synody o rodine pozval pápež František kardinálov sláviť spomienku 50. výročia založenia modernej synody biskupov. Na tejto spomienke oznámil potrebu decentralizácie katolíckej cirkvi. Možno v tom čase niekoľkých šokoval, avšak na tento návrh narážal už v prvej apoštolskej exhortácii Evangelii Gaudium (Radosť evanjelia), ktorá vyšla v novembri 2013. Vyzýval v nej ku „konverzii pápežstva“ a uviedol: „Ešte sa dostatočne nestanovil štatút biskupských konferencií, ktorý by ich definoval ako nositeľky konkrétnych kompetencií vrátane určitej vlastnej učiteľskej autority.“
Zdá sa, že kritici pápeža Františka v rámci hierarchie a tí, ktorí sú blízko pápeža Benedikta, sa zhodujú v jednej veci. Všetci cítia rovnakú lásku a spoločný záujem voči pápežstvu, ale aj voči samému pápežovi Františkovi. Je pravda, že vyjadrili silný nesúhlas s konaním pápeža Františka a niektorí aj verejne. Ale urobili to z ozajstnej lásky a záujmu o katolícku cirkev a samého pápeža. Ide o akýsi druh milujúcej kritiky, ktorú pápež vždy vítal.