Teológ: Na boj proti potratom a gay ´manželstvám´ musí Cirkev ´preferovať´ plodenie v manželstve

812
Zuzana Smatanová
Kultúra života

 

„Je nevyhnutné urobiť z plodenia detí prvoradý cieľ dnešného manželstva, pretože ak sa tento „charakteristický“ a „náležitý“ účel manželstva spochybní, „inštitúcia samotného manželstva – a v tesnom závese za ním aj celá spoločnosť – sa začne nezadržateľne rútiť po strmom svahu dolu“, povedal riaditeľ rímskej pobočky Human Life International (HLI) na medzinárodnom stretnutí skupín pro-life a za rodinu.

Páter Francesco Giordano, profesor z Ríma, ktorý 18. mája oslovil toto štvrté výročné Rome Life Forum, povedal, že dôsledkom odstránenia dôrazu na prokreáciu (plodenie detí) v rámci manželstva nie je iba legalizovaný potrat, ale aj homosexuálne „manželstvá“.

Ako hlavný argument na dôkaz svojho tvrdenia uviedol rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z roku 2015, ktorým sa legalizovalo „manželstvo“ ľudí rovnakého pohlavia.

V článku Catholic World News z toho dňa čítame: „Tvrdiac, že inštitúcia manželstva „sa časom vyvíja“, Justice Kennedy píše, že podstatou manželského zväzku je vzájomné prežívanie intimity, ktoré si však nevyžaduje partnerov opačného pohlavia. Argumentoval, že žalobcovia v prípade Obergefell nepodrývali inštitúciu manželstva ako takú, práve naopak, tejto inštitúcii preukazovali rešpekt, a to tým, že sa túžili na nej podieľať. Názory sa väčšinou zhodovali v tom, že možnosť uzavrieť „manželstvo“ pomôže stabilizovať zväzky rovnakého pohlavia, a prospeje deťom, ktoré vychovávajú homosexuálni partneri. Justice Kennedy jednoznačne odmietol názor, že manželstvo je vo svojej podstate zamerané na plodenie. Píše: „Schopnosť, túžba, či sľub plodiť, nie sú a ani nikdy neboli nevyhnutnou podmienkou pre platné manželstvo v žiadnej krajine.“

No, výsledky toho v každom prípade vidíme, a mňa to len upevňuje v presvedčení a zdôrazňovaní, že plodenie detí je špeciálnou výsadou manželstva.

Giordano pripomenul aj encykliku pápeža Pavla VI Humanae Vitae z roku 1968, v ktorej vysvetľuje morálne zlo antikoncepcie; v encyklike išlo o „nezvyčajný“ prístup k manželskému vzťahu v tom zmysle, že „rovnakú dôležitosť ako jednote manželstva prisudzuje aj úlohe plodenia detí.“

Povedal, že zatiaľ čo spojenie sa v manželskom akte „má za cieľ plodenie detí v harmonickej láske medzi rodičmi“, je to práve účel plodenia, ktorý, v porovnaní s inými činnosťami človeka, robí z tohoto aktu „unikátnu“ vec.

„Telos (prirodzený zámer) spojenia medzi mužom a ženou je plodiaci. Je to koniec koncov výsada manželstva. Prvým cieľom sexuálneho aktu je intímne zjednotenie sa s druhým cieľom – s plodením; my však musíme uprednostniť úlohu plodenia detí v manželstve, pretože ide o charakteristickú, tú pravú a privátnu úlohu manželstva“, dodáva páter.

Pokračoval citovaním z príbehu Stvorenia, vrátane toho, ako Boh stvoril človeka na svoj obraz, ako muža a ženu ich stvoril, a povedal im: „Ploďte a množte sa“.

„Je teda jasné, že prvou povinnosťou prvej rodiny bolo plodiť deti“, povedal, „a je to nielen náuka Cirkvi, ale vo svojej podstate aj prirodzený zákon; nechceme sa teda riadiť niečím abstraktným. Pridŕžame sa tohto učenia, pretože ide o presvedčivú pravdu; pravdu, ktorú Cirkev prirodzene bráni.“

Giordano o tom hovoril práve v dňoch, kedy sa  začali v Ríme šíriť klebety o tajnom výbore, zostavenom pápežom Františkom, za účelom skúmania Humanae Vitae. Františkov postoj k antikoncepčným metódam – o ktorých Cirkev vždy učila, že ide o ťažký hriech – je dosť nejednoznačný na to, aby sa interpretoval ako udelenie súhlasu s používaním antikoncepcie a kondómov v určitých prípadoch.

interview s denníkom Corriere della Sera z marca 2014 pápež František povedal, že otázka kontroly pôrodnosti sa nesmie riešiť „zmenou dogiem“, ale „pastoračným úsilím, pričom sa vezme do úvahy konkrétna situácia a čo sa dá pre dotyčných ľudí urobiť.“

V novembri 2015 na tlačovej konferencii počas spiatočného letu z Afriky, Svätý otec František na otázku, či nastal pre Cirkev čas, aby povolila používanie kondómov na prevenciu proti HIV, súhlasil, že používanie kondómov je „jednou z metód“. Človek sa tak ale dostáva do rozporu s 5. a 6. prikázaním.

Vo februári 2016 počas spiatočného letu z Mexika pápež František povedal, že antikoncepcia môže byť „menším z dvoch ziel“ pre rodičov, ktorí sa chcú vyhnúť počatiu dieťaťa v oblastiach, infikovaných vírusom Zika. Vatikánsky hovorca páter Federico Lombardi na druhý deň potvrdil tieto pápežove slová a vyhlásil: „Použitie antikoncepcie alebo kondómu sa môžu v určitých naliehavých a veľmi vážnych prípadoch stať predmetom „rozlišovania“ vo svedomí. Toto povedal pápež.“

Giordano tiež pomenoval množstvo hrozieb, ktorým musí čeliť rodina, vrátane gender ideológietranshumanizmu.

„Cieľom človeka je adorovanie (prejavenie zbožnej úcty) Bohu. Cieľom gender ideológie je adorovanie tela“ dodal.

Giordano hovoril aj o tom, ako negatívne sociálne zmeny, ktoré sú výsledkom úpadku rodiny, vrátane úplného rozvratu v ponímaní človeka ako muža a ženy, teraz zneužívajú transhumanisti pre svoje účely.

„Na rozdiel od zvierat dokáže človek skutočne formovať svoj život; potiaľto tomu transhumanisti rozumejú. Čo však nechápu je, že naša prirodzenosť má určité hranice a my svoj život môžeme formovať iba v ich rámci“, upozorňuje páter a pokračuje:„Degradovanie identity človeka tým, že si ju môže slobodne zvoliť, menlivá sexuálna orientácia a vyhýbanie sa jej formovaniu inými vplyvmi okrem sexu a eliminácia týchto iných vplyvov – rodiny, kultúry a náboženstva – sú (pre transhumanistov) nevyhnutné.“

„Takáto mentalita je znakom zomierania a zániku človeka. Jedinou správnou odpoveďou na všetky tieto hrozby je silná tradičná rodina.“

Giordano ďalej vysvetľoval, že transhumanistické hnutie je založené na presvedčení, že človek je jeden nevydarený experiment a na predpoklade, že tento človek sa môže zachrániť len poznaním alebo urobením niečoho špecifického, čo by sa vyznačovalo prvkami gnosticko-pelagiánskej herézy.

Dnes sa človek veľmi vzďaľuje od ľudskej prirodzenosti, čo vidíme aj v náraste počtu násilných skutkov. Týmto správaním človek odmieta Boha a Jeho zákon. A naopak, keď túži po niečom vznešenom, dôstojnom a šľachetnom, vždy napokon nevyhnutne nájde Boha, ktorý je Pravda, Nádhera a Dobrotivosť sama.“

„Magistérium pápežskej náuky o manželstve a o rodine si veľmi pozorne všíma rodinu, v ktorej vidí skutočný drahokam každej spoločnosti; a ako drahokam ju aj treba chrániť pre väčšie všeobecné dobro spoločnosti a každého človeka“, tvrdí Giordano a zároveň dodáva: „Ak je zranená rodina, je v konečnom dôsledku zranený človek. Výsledky tejto zákonitosti vidíme všade okolo seba, a okrem toho je dnes v kurze cieľavedomé odstraňovanie ľudí. Ak by namiesto toho bola rodina zjednotená a verná Bohu, zameraná na nášho Pána, potom by vládol poriadok v rodine, ale aj v živote každého jej člena.“

 

Od pojmu ´my´ k pojmu ´ja´    

V diskusii o dôležitosti manželstva Giordano povedal, že dôraz sa presunul z rodiny na jednotlivca, a to už od Francúzskej revolúcie.

„Rodina má ako inštitúcia viac než len sociálnu funkciu“, povedal kňaz a pokračoval: „Rodina je pod nesmiernym tlakom, počnúc už len sviatosťou, ktorá je jej základom – manželstvom.“  

Vysvetlil, aké problémy vyplávali napovrch, odkedy sa počas Priemyselnej revolúcie presunulo ťažisko práce v domácnosti na prácu mimo domova a že k rozvodom dochádza kvôli mnohým sociálnym, ekonomickým a politickým problémom. Za hlavných činiteľov rozvodovosti Giordano považuje sexuálnu revolúciu, rozvoj industriálnej spoločnosti za posledných 200 rokov a niektoré kroky, ktorými vlády zasahujú do manželstva.

„Z nášho boja s „priemyslom“ potratovosti si uvedomujeme, aký dôležitý vplyv má tvorba zákonov v týchto oblastiach na zmýšľanie človeka“, povedal Giordano.

 

Dlhá cesta

To, čo pápeži od 19. storočia napísali o rodine a manželstve dokazuje, v akej kríze boli tieto inštitúcie už vtedy, pokračuje Giordano, citujúc Benedikta XIV, Pia IX a Leva XIII.

„Pápeži si boli veľmi dobre vedomí faktu, že úlohou Cirkvi je chrániť posvätné manželstvo od každého zmätku a chaosu, pretože inak budú Cirkev a spoločnosť, ako také, trpieť.

Manželstvo nie je nejaká dohoda, o ktorej štát rozhodne len tak z rozmaru“,hovorí Giordano a cituje encykliku Leva XIII Arcanum divinae Sapientiae, „Manželstvo založil Boh po stvorení našich prarodičov, aby prenášali ďalej život, ktorý im daroval. Manželstvo zároveň posväcuje jednotu muža a ženy. Z týchto dvoch rolí manželstva nám vyplýva aj jeho cieľ – plodenie a jednota. Manželstvo je liekom na zranenú prirodzenosť človeka.“

Páter ďalej pripomenul, že Kongregácia pre obrady začlenila na základe nariadenia pápeža Benedikta XV v roku 1921 do kalendára rímskeho obradu sviatok Svätej rodiny. Úcta k Svätej rodine dokazuje veľký záujem Svätého otca o rodinu a zároveň jeho hlboké znepokojenie nad rozpadom rodiny.

„Vždy, keď čítam dokumenty zo začiatku 20. storočia, si uvedomujem, koľkí dobrí katolícki pisatelia nariekali nad rozpadom vtedajšej rodiny a spoločnosti, a v duchu sa pýtam: čo by povedali dnes?!“, pýtal sa páter prítomných. „V každom prípade predpovedali, už tak či onak, to, čo sa deje dnes.“

V súvislosti s rodom (gender) predložil Giordano k diskusii definíciu človeka od sv. Tomáša Akvinského: Človek sa skladá z tela a duše; tieto dve zložky sa nedajú od seba oddeliť. Vysvetlil aj, ako túto definíciu mnohí moderní filozofi odmietajú a aké ničivé účinky má takýto rozpor a narušenie poriadku v ľudskej prirodzenosti, či už materiálnej, fyzickej, duchovnej alebo psychologickej, na človeka ako celok.

Toto všetko vedie k zmätku v súvislosti s rodom, ako aj k transhumanizmu.

„V čase, keď sa spochybňuje samotná prirodzenosť človeka, pochybuje sa o jeho dobre a všelijako sa nahrádza jeho reprodukcia, keď už človek sám o sebe nestačí a transhumanisti sa pokúšajú ísť niekam mimo neho, nadobúdajú názory sv. Tomáša Akvinského veľkú hodnotu a treba sa nimi zaoberať“, povedal Giordano a dodal: „Sv. Tomáš učí, že aj v stave odlučovania inklinuje duša k spojeniu sa so špecifickým telom. Práve v tejto jednote vidíme, ako mužskosť a ženskosť charakterizuje celého človeka; spája biologickú stavbu tela s dušou.

Dá sa o tom debatovať, no my prehlasujeme, že duša sama o sebe nemá rod, alebo inak, práve rozdiely medzi mužom a ženou z nich robia odlišné druhy. Rod je v tele, duša však nie je imúnna voči jeho vplyvu, pretože je s telom úplne zjednotená, je jeho súčasťou. A práve preto chirurgická zmena pohlavia na rode daného človeka nič nezmení.“

Všeobecný cieľ mužského a ženského rodu je, podľa sv. Tomáša, plodenie. Špecifické ciele mužského a ženského rodu sa síce dopĺňajú, ale sú vzájomne odlišné.

 

Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.