„Je nevyhnutné urobiť z plodenia detí prvoradý cieľ dnešného manželstva, pretože ak sa tento „charakteristický“ a „náležitý“ účel manželstva spochybní, „inštitúcia samotného manželstva – a v tesnom závese za ním aj celá spoločnosť – sa začne nezadržateľne rútiť po strmom svahu dolu“, povedal riaditeľ rímskej pobočky Human Life International (HLI) na medzinárodnom stretnutí skupín pro-life a za rodinu.
Páter Francesco Giordano, profesor z Ríma, ktorý 18. mája oslovil toto štvrté výročné Rome Life Forum, povedal, že dôsledkom odstránenia dôrazu na prokreáciu (plodenie detí) v rámci manželstva nie je iba legalizovaný potrat, ale aj homosexuálne „manželstvá“.
Ako hlavný argument na dôkaz svojho tvrdenia uviedol rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z roku 2015, ktorým sa legalizovalo „manželstvo“ ľudí rovnakého pohlavia.
V článku Catholic World News z toho dňa čítame: „Tvrdiac, že inštitúcia manželstva „sa časom vyvíja“, Justice Kennedy píše, že podstatou manželského zväzku je vzájomné prežívanie intimity, ktoré si však nevyžaduje partnerov opačného pohlavia. Argumentoval, že žalobcovia v prípade Obergefell nepodrývali inštitúciu manželstva ako takú, práve naopak, tejto inštitúcii preukazovali rešpekt, a to tým, že sa túžili na nej podieľať. Názory sa väčšinou zhodovali v tom, že možnosť uzavrieť „manželstvo“ pomôže stabilizovať zväzky rovnakého pohlavia, a prospeje deťom, ktoré vychovávajú homosexuálni partneri. Justice Kennedy jednoznačne odmietol názor, že manželstvo je vo svojej podstate zamerané na plodenie. Píše: „Schopnosť, túžba, či sľub plodiť, nie sú a ani nikdy neboli nevyhnutnou podmienkou pre platné manželstvo v žiadnej krajine.“
No, výsledky toho v každom prípade vidíme, a mňa to len upevňuje v presvedčení a zdôrazňovaní, že plodenie detí je špeciálnou výsadou manželstva.
Giordano pripomenul aj encykliku pápeža Pavla VI Humanae Vitae z roku 1968, v ktorej vysvetľuje morálne zlo antikoncepcie; v encyklike išlo o „nezvyčajný“ prístup k manželskému vzťahu v tom zmysle, že „rovnakú dôležitosť ako jednote manželstva prisudzuje aj úlohe plodenia detí.“
Povedal, že zatiaľ čo spojenie sa v manželskom akte „má za cieľ plodenie detí v harmonickej láske medzi rodičmi“, je to práve účel plodenia, ktorý, v porovnaní s inými činnosťami človeka, robí z tohoto aktu „unikátnu“ vec.
„Telos (prirodzený zámer) spojenia medzi mužom a ženou je plodiaci. Je to koniec koncov výsada manželstva. Prvým cieľom sexuálneho aktu je intímne zjednotenie sa s druhým cieľom – s plodením; my však musíme uprednostniť úlohu plodenia detí v manželstve, pretože ide o charakteristickú, tú pravú a privátnu úlohu manželstva“, dodáva páter.
Pokračoval citovaním z príbehu Stvorenia, vrátane toho, ako Boh stvoril človeka na svoj obraz, ako muža a ženu ich stvoril, a povedal im: „Ploďte a množte sa“.
„Je teda jasné, že prvou povinnosťou prvej rodiny bolo plodiť deti“, povedal, „a je to nielen náuka Cirkvi, ale vo svojej podstate aj prirodzený zákon; nechceme sa teda riadiť niečím abstraktným. Pridŕžame sa tohto učenia, pretože ide o presvedčivú pravdu; pravdu, ktorú Cirkev prirodzene bráni.“
Giordano o tom hovoril práve v dňoch, kedy sa začali v Ríme šíriť klebety o tajnom výbore, zostavenom pápežom Františkom, za účelom skúmania Humanae Vitae. Františkov postoj k antikoncepčným metódam – o ktorých Cirkev vždy učila, že ide o ťažký hriech – je dosť nejednoznačný na to, aby sa interpretoval ako udelenie súhlasu s používaním antikoncepcie a kondómov v určitých prípadoch.
V interview s denníkom Corriere della Sera z marca 2014 pápež František povedal, že otázka kontroly pôrodnosti sa nesmie riešiť „zmenou dogiem“, ale „pastoračným úsilím, pričom sa vezme do úvahy konkrétna situácia a čo sa dá pre dotyčných ľudí urobiť.“
V novembri 2015 na tlačovej konferencii počas spiatočného letu z Afriky, Svätý otec František na otázku, či nastal pre Cirkev čas, aby povolila používanie kondómov na prevenciu proti HIV, súhlasil, že používanie kondómov je „jednou z metód“. Človek sa tak ale dostáva do rozporu s 5. a 6. prikázaním.
Vo februári 2016 počas spiatočného letu z Mexika pápež František povedal, že antikoncepcia môže byť „menším z dvoch ziel“ pre rodičov, ktorí sa chcú vyhnúť počatiu dieťaťa v oblastiach, infikovaných vírusom Zika. Vatikánsky hovorca páter Federico Lombardi na druhý deň potvrdil tieto pápežove slová a vyhlásil: „Použitie antikoncepcie alebo kondómu sa môžu v určitých naliehavých a veľmi vážnych prípadoch stať predmetom „rozlišovania“ vo svedomí. Toto povedal pápež.“
Giordano tiež pomenoval množstvo hrozieb, ktorým musí čeliť rodina, vrátane gender ideológie a transhumanizmu.
„Cieľom človeka je adorovanie (prejavenie zbožnej úcty) Bohu. Cieľom gender ideológie je adorovanie tela“ dodal.
Giordano hovoril aj o tom, ako negatívne sociálne zmeny, ktoré sú výsledkom úpadku rodiny, vrátane úplného rozvratu v ponímaní človeka ako muža a ženy, teraz zneužívajú transhumanisti pre svoje účely.
„Na rozdiel od zvierat dokáže človek skutočne formovať svoj život; potiaľto tomu transhumanisti rozumejú. Čo však nechápu je, že naša prirodzenosť má určité hranice a my svoj život môžeme formovať iba v ich rámci“, upozorňuje páter a pokračuje:„Degradovanie identity človeka tým, že si ju môže slobodne zvoliť, menlivá sexuálna orientácia a vyhýbanie sa jej formovaniu inými vplyvmi okrem sexu a eliminácia týchto iných vplyvov – rodiny, kultúry a náboženstva – sú (pre transhumanistov) nevyhnutné.“
„Takáto mentalita je znakom zomierania a zániku človeka. Jedinou správnou odpoveďou na všetky tieto hrozby je silná tradičná rodina.“
Giordano ďalej vysvetľoval, že transhumanistické hnutie je založené na presvedčení, že človek je jeden nevydarený experiment a na predpoklade, že tento človek sa môže zachrániť len poznaním alebo urobením niečoho špecifického, čo by sa vyznačovalo prvkami gnosticko-pelagiánskej herézy.
Dnes sa človek veľmi vzďaľuje od ľudskej prirodzenosti, čo vidíme aj v náraste počtu násilných skutkov. Týmto správaním človek odmieta Boha a Jeho zákon. A naopak, keď túži po niečom vznešenom, dôstojnom a šľachetnom, vždy napokon nevyhnutne nájde Boha, ktorý je Pravda, Nádhera a Dobrotivosť sama.“
„Magistérium pápežskej náuky o manželstve a o rodine si veľmi pozorne všíma rodinu, v ktorej vidí skutočný drahokam každej spoločnosti; a ako drahokam ju aj treba chrániť pre väčšie všeobecné dobro spoločnosti a každého človeka“, tvrdí Giordano a zároveň dodáva: „Ak je zranená rodina, je v konečnom dôsledku zranený človek. Výsledky tejto zákonitosti vidíme všade okolo seba, a okrem toho je dnes v kurze cieľavedomé odstraňovanie ľudí. Ak by namiesto toho bola rodina zjednotená a verná Bohu, zameraná na nášho Pána, potom by vládol poriadok v rodine, ale aj v živote každého jej člena.“
Od pojmu ´my´ k pojmu ´ja´
V diskusii o dôležitosti manželstva Giordano povedal, že dôraz sa presunul z rodiny na jednotlivca, a to už od Francúzskej revolúcie.
„Rodina má ako inštitúcia viac než len sociálnu funkciu“, povedal kňaz a pokračoval: „Rodina je pod nesmiernym tlakom, počnúc už len sviatosťou, ktorá je jej základom – manželstvom.“
Vysvetlil, aké problémy vyplávali napovrch, odkedy sa počas Priemyselnej revolúcie presunulo ťažisko práce v domácnosti na prácu mimo domova a že k rozvodom dochádza kvôli mnohým sociálnym, ekonomickým a politickým problémom. Za hlavných činiteľov rozvodovosti Giordano považuje sexuálnu revolúciu, rozvoj industriálnej spoločnosti za posledných 200 rokov a niektoré kroky, ktorými vlády zasahujú do manželstva.
„Z nášho boja s „priemyslom“ potratovosti si uvedomujeme, aký dôležitý vplyv má tvorba zákonov v týchto oblastiach na zmýšľanie človeka“, povedal Giordano.
Dlhá cesta
To, čo pápeži od 19. storočia napísali o rodine a manželstve dokazuje, v akej kríze boli tieto inštitúcie už vtedy, pokračuje Giordano, citujúc Benedikta XIV, Pia IX a Leva XIII.
„Pápeži si boli veľmi dobre vedomí faktu, že úlohou Cirkvi je chrániť posvätné manželstvo od každého zmätku a chaosu, pretože inak budú Cirkev a spoločnosť, ako také, trpieť.
Manželstvo nie je nejaká dohoda, o ktorej štát rozhodne len tak z rozmaru“,hovorí Giordano a cituje encykliku Leva XIII Arcanum divinae Sapientiae, „Manželstvo založil Boh po stvorení našich prarodičov, aby prenášali ďalej život, ktorý im daroval. Manželstvo zároveň posväcuje jednotu muža a ženy. Z týchto dvoch rolí manželstva nám vyplýva aj jeho cieľ – plodenie a jednota. Manželstvo je liekom na zranenú prirodzenosť človeka.“
Páter ďalej pripomenul, že Kongregácia pre obrady začlenila na základe nariadenia pápeža Benedikta XV v roku 1921 do kalendára rímskeho obradu sviatok Svätej rodiny. Úcta k Svätej rodine dokazuje veľký záujem Svätého otca o rodinu a zároveň jeho hlboké znepokojenie nad rozpadom rodiny.
„Vždy, keď čítam dokumenty zo začiatku 20. storočia, si uvedomujem, koľkí dobrí katolícki pisatelia nariekali nad rozpadom vtedajšej rodiny a spoločnosti, a v duchu sa pýtam: čo by povedali dnes?!“, pýtal sa páter prítomných. „V každom prípade predpovedali, už tak či onak, to, čo sa deje dnes.“
V súvislosti s rodom (gender) predložil Giordano k diskusii definíciu človeka od sv. Tomáša Akvinského: Človek sa skladá z tela a duše; tieto dve zložky sa nedajú od seba oddeliť. Vysvetlil aj, ako túto definíciu mnohí moderní filozofi odmietajú a aké ničivé účinky má takýto rozpor a narušenie poriadku v ľudskej prirodzenosti, či už materiálnej, fyzickej, duchovnej alebo psychologickej, na človeka ako celok.
Toto všetko vedie k zmätku v súvislosti s rodom, ako aj k transhumanizmu.
„V čase, keď sa spochybňuje samotná prirodzenosť človeka, pochybuje sa o jeho dobre a všelijako sa nahrádza jeho reprodukcia, keď už človek sám o sebe nestačí a transhumanisti sa pokúšajú ísť niekam mimo neho, nadobúdajú názory sv. Tomáša Akvinského veľkú hodnotu a treba sa nimi zaoberať“, povedal Giordano a dodal: „Sv. Tomáš učí, že aj v stave odlučovania inklinuje duša k spojeniu sa so špecifickým telom. Práve v tejto jednote vidíme, ako mužskosť a ženskosť charakterizuje celého človeka; spája biologickú stavbu tela s dušou.
Dá sa o tom debatovať, no my prehlasujeme, že duša sama o sebe nemá rod, alebo inak, práve rozdiely medzi mužom a ženou z nich robia odlišné druhy. Rod je v tele, duša však nie je imúnna voči jeho vplyvu, pretože je s telom úplne zjednotená, je jeho súčasťou. A práve preto chirurgická zmena pohlavia na rode daného človeka nič nezmení.“
Všeobecný cieľ mužského a ženského rodu je, podľa sv. Tomáša, plodenie. Špecifické ciele mužského a ženského rodu sa síce dopĺňajú, ale sú vzájomne odlišné.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.