Americkí aktivisti, bojujúci proti „reparačnej terapii“, požiadali Výbor OSN proti mučeniu, aby označil túto prax za formu mučenia a za porušenie medzinárodného práva.
Jedná sa o liečbu, ktorú vyhľadávajú ľudia bojujúci so svojimi nechcenými homosexuálnymi túžbami. Mnohí terapeuti stále ponúkajú liečbu tým, ktorí o ňu žiadajú, aj keď profesijné združenia obce terapeutov hovoria, že homosexuálna túžba nie je formou duševnej choroby a snažia sa od tohto typu terapie odradiť.
V Spojených štátoch existuje hnutie, ktoré sa snaží o to, aby zákon zakázal akúkoľvek podobnú terapiu. New Jersey a Kalifornia už napríklad zakázali reparačnú terapiu neplnoletých a Národné centrum pre práva lesieb [National Center for Lesbian Rights, pozn. prekl.] robí kampaň, aby bol v priebehu najbližších piatich rokov vydaný celonárodný zákaz. Práve táto skupina nedávno predniesla svoje žiadosti v Ženeve.
Výbor OSN proti mučeniu je kontrolný orgán, ktorý dohliada na uplatňovanie Dohovoru OSN proti mučeniu v krajinách, ktoré tento dohovor podpísali. Práve tento výbor začiatkom roka nehanebne skritizoval Vatikán za učenie Cirkvi o potrate. Jedna členka výboru, Američanka Felice Gaerová, povedala, že zákony proti potratom sú formou mučenia.
Dohovor, ktorý zakazuje mučenie, definuje mučenie ako úmyselné spôsobenie fyzickej alebo psychickej bolesti „verejnými činiteľmi“ s cieľom zistiť informácie alebo ako forma trestu alebo odplaty.
Spojené štáty teda sedia na lavici obžalovaných. V rámci monitorovacej činnosti tohto výboru majú úplne všetky skupiny možnosť podať svoje sťažnosti v podobe „tieňových správ“. Výbor často nekriticky používa obvinenia a dokonca i právne teórie predložené v týchto tieňových správach, keď vypočúvajú vlády.
Nedávno sa aktivisti neverejne stretli s výborom a povedali mu hororové príbehy o údajnom mučení, ktoré niektorí zažili počas „reparačnej terapie“.
Jedným zo svedkov bol mladý muž menom Samuel Brinton, ktorého súdny prípad sa stal slávnym po tom, čo bol o ňom natočený dokumentárny film. Brinton tvrdí, že ho rodičia poslali k terapeutovi, ktorý mu zviazal ruky a na jeho otvorené dlane mu položil kocky ľadu, na plecia mu pripevnil medený drôt a na prsty mu pripol elektródy, aby ho mučil zakaždým, keď sa Samuel sexuálne vzrušil. Takýto typ obvinení je bežný medzi aktivistami, ktorí sa snažia zakázať „reparačnú terapiu“.
Brintonova vierohodnosť bola spochybnená, a to nie náboženskou pravicou, ale výraznými LGBT osobnosťami, vrátane Waynea Besena, bývalého hlavného hovorcu pre LGBT Human Rights Campain, ktorý v súčasnosti spravuje stránku s názvom Truth Wins Out [Pravda nakoniec zvíťazí, pozn. prekl.]. Táto stránka je venovaná odhaľovaniu toho, čo je považované za „anti-gay“; klamstvá medzi sociálnymi konzervatívcami a bývalými gaymi.
Besen povedal, že sa mesiac pokúšal prísť na koreň Brintonovho príbehu, no nepodarilo sa mu to. Požiadal Brintona, aby uviedol meno terapeuta, ktorý ho takto mučil. Brinton povedal, že si toto meno nepamätá a že nemusí dokazovať pravdivosť svojho príbehu. Besen preto povedal, že Brintonov príbeh nie je dokázateľný a nemal by byť používaný ako príklad.
I tak však bol Brinton nedávno v Ženeve, kde vyrozprával svoj príbeh.
Americká delegácia dostala množstvo otázok spojených s týmto typom obvinení. Istý človek chcel vedieť, čo Spojené štáty robia, aby boli vykonávatelia takejto terapie súdne stíhaní.
Záverečná správa výboru bude uverejnená v nasledujúcich týždňoch a pravdepodobne vydá odporúčania na zastavenie „reparačnej terapie“.