Novinové titulky v neustálom prúde ospevujú nový článok, v ktorom sa tvrdí, že svetová populácia je desivý goliáš, ktorý rázne pochoduje smerom k zničeniu ľudstva. Článok napísali dvaja environmentálni vedci z Austrálie, Corey Bradshaw a Barry Brook. Bol editovaný Paulom Ehrlichom (zoológom zo Stanfordu známym svojimi článkami, resp. senzáciami, o populačnom raste v 70- tych rokoch minulého storočia). Tento článok je akademickým ekvivalentom článkov bulvárneho časopisu, ktorý vytvára senzácie.
My v Population Research Institute [inštitúte pre výskum populácie, pozn. prekl.] sme však čítali novinárske komentáre i pôvodný článok. Vytvorili sme tento prehľad základných vecí, aby sme vás previedli od skreslených údajov k skutočným faktom.
Výrok č. 1: „Približne 14% všetkých ľudí, ktorí kedy jestvovali, dnes stále žijú.“
Fakty: Bradshaw komentoval túto štatistiku vo svojom článku slovami: „Svetová populácia za posledné storočie rástla tak rýchlo, že zhruba 14 % všetkých ľudí, ktorí kedy jestvovali, dnes stále žijú - to je alarmujúci údaj.“ Tento údaj však nie je alarmujúci, ale radostný; „stále nažive“ sú ľudia, ktorí by pred sto rokmi už nežili. Inými slovami, na svete je tak veľa ľudí preto, že žijeme oveľa dlhšie. Za posledných 50 rokov priemerná dĺžka života stúpla o viac ako 20 rokov.
Výrok č. 2: „Jedným z problémov je, že je tu stále veľká a nenaplnená potreba rozsiahlejšieho a účinnejšieho plánovaného rodičovstva, ktoré bolo predtým brzdené ... predčasnými tvrdeniami o tom, že rapídny populačný rast sa už zastavil.“
Fakty: Tvrdenia o tom, že rapídny populačný rast sa už zastavil, nie sú predčasné, ale naopak, prichádzajú v správnom čase a sú reálne. Svetová miera plodnosti sa za posledných 50 rokov o polovicu znížila - zo svetového priemeru asi 5 detí na dnešných 2,4. Polovička svetovej populácie žije v krajinách s úhrnnou plodnosťou pod záchovnou hodnotou (2,1). Ak sa tieto tendencie nezmenia, polovička svetovej populácie bude žiť v krajinách, ktoré najbližších 50 rokov budú mať záporný prirodzený prírastok. Plné následky súčasnej nízkej plodnosti iba začínajú byť viditeľné; väčšina krajín, kde je plodnosť pod záchovnou hodnotou, sa ešte nezačala zmenšovať len kvôli tomu, že predošlé generácie ešte nezomreli na starobu.
Výrok č. 3: „Najpozoruhodnejším aspektom scenárov ‚hypotetickej katastrofy‘ bolo to, aký malý efekt mali dokonca aj hrozné udalosti masových úmrtí na konečnú veľkosť populácie predpokladanú pre rok 2100... Všetky tieto predpoklady dospeli k číslu 9,9 až 10,4 miliárd ľudí do roku 2100.“
Fakty: Tejto časti článku venujú médiá najväčšiu pozornosť, pretože katastrofické prognózy sa vždy dobre predávajú. Autori článku vytvorili prognózy týkajúce sa populácie, aby odhadli počty obyvateľov po katastrofe a nakoniec zhodnotili, že ani vojna s 2 miliardami obetí by týmito počtami neotriasla.
Keď však Bradshaw a Brook vytvárali tieto prognózy týkajúce sa post-apokalyptickej populácie, niektoré ich domnienky boli iba povrchné. Takto popisujú metodológiu, ktorú použili na vytvorenie apokalyptických prognóz o populácii: „Aj keď je to možno prehnané ... (svojvoľne) sme predpokladali, že plodnosť sa zdvojnásobí.“ Ich predpokladaná apokalyptická katastrofa však do roku 2100 populáciu nezmenšila, pretože títo autori svojvoľne (to sú ich vlastné slová, nie moje) predpokladali, že svetová plodnosť sa zdvojnásobí.
Výrok č. 4: „Presadením politiky jedného dieťaťa na jednu ženu na celom svete do roku 2045 sa dospelo k rapídnemu zníženiu obyvateľstva na 3,45 miliardy do roku 2100.“
Fakty: Počet obyvateľov reaguje na zmeny plodnosti pomaly, no – s odstupom času – dokonca aj nepatrné zmeny v miere plodnosti drasticky ovplyvňujú veľkosť obyvateľstva. Ak by sa svetová plodnosť znížila o ďalších 1,4 detí (zo súčasného stavu 2,4), ďalšia generácia by zostarla vo svete, v ktorom by bolo o polovicu menej ľudí, ako je dnes.
Je nepravdepodobné, že by priemerná svetová miera plodnosti do roku 2045 klesla až na svetový priemer iba jedného dieťaťa. No svetová miera plodnosti naozaj prudko klesá. Demografi vytvorili na označenie tohto javu nový termín: „najnižšia nízka plodnosť“ – toto označenie popisuje veľké množstvo krajín, kde ženy majú v priemere 1,3 detí alebo menej. V súčasnosti tento popis spĺňa približne 10 krajín a ďalších 100 krajín má mieru plodnosti nižšiu ako 2,1 detí.
Populačné politiky majú byť založené na faktoch, nie na hystérii a pochybnej vede. Demografi vedia, že rast svetovej populácie prudko klesá a bojovníci za ľudské práva zasa vedia, že programy na kontrolu obyvateľstva sú zodpovedné za systematickejšie porušovanie ľudských práv, než akákoľvek iná politika uplynulého storočia. I napriek tomu však Brook a Bradshaw rozdúchavajú tento oheň populačnej hystérie, ktorá nie je založená na faktoch. Uhasme tento oheň a skoncujme s mýtmi, ktoré dláždia cestu porušovaniu ľudských práv.