Vatikán radí biskupom, aby si ako základ na prípravu budúcoročnej Synody o rodine zobrali októbrovú Mimoriadnu synodu a vyhli sa uvažovaniu „založenému jednoducho na aplikácii cirkevného učenia.“
V prípravnom dokumente, známom aj ako Lineamenta, sa uvádza, že takýto prístup „by nerešpektoval závery Mimoriadneho synodálneho zhromaždenia a viedol by ich uvažovanie mimo cesty, ktorá bola indikovaná.“ Uvedený dokument vydal generálny sekretariát synody začiatkom decembra.
Dokument sa stretol s pochybnosťami u mnohých, ktorí sú rozčarovaní zo smerovania jesennej synody. Kritici si všimli, že Lineamenta obsahuje aj tri odstavce ohľadom „iregulárnych“ sexuálnych vzťahov, ktoré synodálni otcovia v októbri zamietli.
Súčasťou dokumentu je aj plné znenie konečného synodálneho Relatio spolu so zoznamom 61 otázok. Podľa sprievodného komuniké z generálneho sekretariátu, otázky sú smerované tak, aby „napomohli prijatiu [konečnej verzie Relatio] a preskúmaniu tém, ktorými sa zaoberá.“
V Lineamenta sa ďalej píše, že biskupi sa „majú nechať viesť pastoračným prístupom iniciovaným Mimoriadnou synodou, ktorá je založená na Druhom vatikánskom koncile a náuke pápeža Františka.“
„Všetko úsilie treba vynaložiť na to, aby sa nezačínalo odznova, ale aby sa pokračovalo v trende započatom Mimoriadnou synodou ako východiskovým bodom.“
Obdobie zvažovania počas nasledujúceho roku je „záležitosťou opätovného uvažovania s obnovenou čerstvosťou a entuziazmom toho, čo nám o kráse, úlohy a dôstojnosti rodiny hovorí zjavenie sprostredkované v kresťanskej viere.“
Priložená verzia dokumentu Relatio zahŕňa aj odstavce o homosexualite, mimomanželskom spolunažívaní a prijímaní eucharistie rozvedených a znovu zosobášených, ktoré v októbri nedostali schválenie synodálnych otcov. Aj keď sa tvrdí, že to nariadil pápež, tieto sekcie sú znovu publikované bez akejkoľvek poznámky, že nezískali požadované 2/3 hlasov.
Odstavce v Lineamenta majúce nové poradové čísla 51, 52 a 54 sú nasledovné:
Možnosť pre rozvedených a znovu zosobášených pristupovať k sviatosti pokánia a Eucharistie bola zvážená. Niektorí synodálni otcovia zdieľajú názor v prospech súčasneho poriadku, zvažujúc tak konštitutívny vzťah medzi účasťou na Eucharistii a spoločenstvom s cirkvou a jej učením o nerozlučnosti manželstva. Iní sa vyslovili v prospech negeneralizovaného prijímania Eucharistie v niektorých konkrétnych situáciach a za veľmi špecifických okolností, osobitne v prípadoch, ktoré sú nezvratné a spojené s morálnymi záväzkami voči deťom, ktoré by [inak] boli vystavené nespravodlivému utrpeniu. Eventuálnemu prístupu k sviatostiam by predchádzala cesta pokánia, za ktorú by bol zodpovedný diecézny biskup. Táto záležitosť by sa však mala ešte viac prehĺbiť a zobrať do úvahy rozdiel medzi objektívnou situáciou hriechu a poľahčujúcimi okolnostiami. Zobrať do úvahy, že „pričítateľnosť nejakého činu a zodpovednosť zaň sa môžu znížiť, ba aj zrušiť“ viacerými „psychologickými alebo sociálnymi faktormi.“(Katechizmus katolíckej cirkvi, 1735)
Niektorí synodálni otcovia trvali na mienke, že rozvedené a znovu zosobášené osoby alebo také, čo žijú spoločne, môžu mať plodné útočisko v duchovnom prijímaní. Iní položili otázku, prečo potom takí nemôžu mať prístup k sviatostnému prijímaniu. Ako východisko žiadali synodálni otcovia ďalšiu teologickú štúdiu v tejto veci z pohľadu, ktorý urobí jasným rozličné črty týchto dvoch foriem a ich spojitosť s teológiou manželstva.
Niektoré rodiny majú členov, ktorí majú homosexuálnu tendenciu. V tomto ohľade sa synodálni otcovia medzi sebou pýtali, aká pastoračná starotlivosť by mohla byť v súlade s cirkevným učením: „Neexistuje absolútne žiadne opodstatnenie, aby sa homosexuálne zväzky považovali akýmkoľvek spôsobom za podobné alebo aj vzdialene analogické Božiemu plánu pre manželstvo a rodinu.“ A rovnako muži ako aj ženy s homosexuálnou tendenciou by mali byť prijímaní s rešpektom a citlivosťou. „V ich ohľade by sa malo vyhnúť každému znaku nespravodlivej diskriminácie.“(Kongregácia pre Náuku viery, Zváženia ohľadom návrhu udeliť právne uznanie zväzkom medzi homosexuálnymi osobami)
V predošlom vatikánskom vydaní Relatio boli sekcie vymedzené úvodzovkami uvedené poznámkou „Tento odstavec nedosiahol požadované 2/3 hlasov Otcov,“ s počtom hlasov za a proti. V Lineamenta boli tieto poznámky odstránené.
V týždňoch po skončení kontroverznej Synody potvrdil kardinál Reinhard Marx, že pápež osobne nariadil, aby sa tieto poznámky z konečnej verzie Relatio vynechali. Marx je na Synode prominentným zástupcom nemeckej „liberálnej“ delegácie a je takisto členom pápežovho vnútorného kruhu poradcov.
Marx, ktorý je tiež predsedom Konferencie biskupov Nemecka, povedal: „Osobitne som sa na to pýtal pápeža a pápež povedal, že chce, aby boli všetky body publikované spoločne spolu s výsledkami hlasovania. Chcel, aby každý v cirkvi videl, kde stojíme.“ Dodal: „tento pápež [svojím]tlakom otvoril dvere a výsledky hlasovania na konci Synody na tom nič nezmenia.“
Naproti tomu jeden zo synodálnych otcov, ktorý sa v minulosti zúčastnil mnohých takýchto stretnutí, povedal, že neodstránenie tých častí, ktoré boli biskupmi zamietnuté z finálneho Relatio, je neslýchaný krok. Počas synod v minulosti museli byť zamietnuté odstavce z textu vypustené a nikdy viac sa neobjavili v žiadnych ďalšich dokumentoch, povedal prelát.
Aj keď sa citujú oficiálne cirkevné dokumenty ohľadom neprípustnosti schválenia alebo akceptovania vzťahov rovnakého pohlavia cirkvou, synodálne Relatio kľúčovo vynecháva diskusiu o povahe homosexuality samotnej. Nevenuje pozornosť statiam z Katechizmu katolíckej cirkvi, ktoré objasňujú, že „výlučná alebo prevladajúca pohlavná príťažlivosť k osobám toho istého pohlavia“ je svojou povahou „nezriadená.“
Katechizmus hovorí, že na základe Svätého písma Cirkev „predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť,“ dodáva, že sú „vnútorne nezriadené,“ keďže sú „proti prirodzenému zákonu.“
„Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.“
61 otázok na uvažovanie, ktoré sú súčasťou Lineamenta, je rozvrhnutých tak, aby korešpondovali s číslami odsekov v novo publikovanom Relatio. V prípade troch zamietnutých odstavcov tieto otázky pokračujú ďalej, ako keby boli tieto sekcie normálnou súčasťou textu. Opäť nie je žiadna zmienka o ich zamietnutí synodálnymi otcami.
Pre odstavce 51 a 52 ohľadom pripustenia rozvedených a znovu zosobášených k svútému prijímaniu, sa otázka 37 pýta, ako môže byť proces anulácie „urobený viac prístupným, efektívnym a podľa možnosti bez nákladov?“
Otázka 38: „Ohľadom rozvedených a znovu zosobášených musí byť pastoračná prax ohľadom sviatostí ďalej preštudovaná, vrátane zhodnotenia pravoslávnej praxe berúc v úvahu rozdiel medzi objektívne hriešnou situáciou a poľahčujúcimi okolnosťami.‘“
Ohľadom homosexuality, otázka číslo 40: „Ako môže kresťanská komunita venovať pastoračnú pozornosť rodinám s osobami s homosexuálnymi tendenciami?“
„Aké sú odpovede, ktoré by vo svetle kutlúrnej citlivosti, mohli byť považované za najvhodnejšie?“ pokračuje. „Vyhnúc sa každej nespravodlivej diskriminácii, ako môžu takéto osoby dostávať pastoračnú spravodlivosť v týchto situáciach vo svetle evanjelia? Ako im môže byť sprostredkovaná Božia vôľa v tejto situácii?“
Pro-rodinná katolícka skupina Hlas rodín povedala, že sú „veľmi znepokojení“ ohľadom faktu, že si Lineamenta kladie otázky, „ktoré už boli zodpovedané Magistériom Katolíckej cirkvi.“
Dokument „obracia tieto odstavce o rozvedených a ‚znovu zosobášených‘ na otázky, o ktorých sa má diskutovať,“ povedala Maria Madiseová, ktorá bola v Ríme počas Synody 2014 a dôsledne ju sledovala.
„Takýto prístup,“ povedala, „spôsobí nepotrebný a zbytočný zmätok ohľadom cirkevného učenia o nerozlučnosti manželstva.“
Dodáva, že ďalšou záležitosťou vyvolávajucou pochybnosti „je, že najnovší dokument hovorí o ‚sviatostnej pastoračnej starostlivosti‘ namiesto iba ‚pastoračnej starostlivosti.‘ To je ďalším náznakom, že povolenie prijímania najsvätejšej Eucharistie nekajúcimi hriešnikmi je jasným zámerom [tejto agendy].“