Boj o slobodu náboženského vyznania nie je len otázkou toho, čo môžeme kázať a vyučovať, ale aj toho, čo môžeme robiť.
V roku 257 n.l. rímsky cisár Valerián urýchlil prenasledovanie kresťanov, a to najmä v samotnom Ríme. Hlavným cieľom tejto politiky boli kňazi a laici pochádzajúci z vyšších tried rímskej spoločnosti.
Počas valeriánskeho prenasledovania bol chytení aj diakon Vavrinec, ktorý spravoval majetok cirkvi slúžiaci na pomoc chudobným v Ríme. Vavrincovi navrhli, že ak odovzdá cirkevný majetok, bude uchránený od väznenia a popravy. Súhlasil a povedal, že potrebuje tri dni na to, aby pozbieral bohatstvo cirkvi.
Na tretí deň pozbieral chorých, starých, vdovy, siroty a chudobných kresťanov a predstavil ich úradníkovi so slovami: „Toto je poklad Cirkvi.“
Bol popravený 10. augusta v roku 258.
Tí, ktorí by nám bránili starať sa o Ježišových najmenších, teda o „poklad Cirkvi,“ sú rovnako proti Bohu ako tí, ktorí by nás nútili zmeniť naše posolstvo a učenie.
Názorný príklad: Minulý mesiac sa Fort Lauderdale stalo prvým americkým mestom, ktoré obmedzilo možnosti cirkví a neziskových organizácií kŕmiť bezdomovcov mimo určených a označených oblastí.
Popremýšľajte o tom, priatelia. Ak vám bezdomovec na niektorých miestach povie, že je hladný a vy mu kúpite sendvič a dáte mu ho, porušujete zákon.
Zástancovia tohto zákona tvrdia, že „dovoliť rozdávať jedlo zhoršuje bezdomovectvo, pretože to ľudí bez domova láka od mestom organizovaných programov.“
Odporcovia zákona tvrdia, že „mestá, ktoré majú alebo sa snažia prijať tieto zákony, to robia preto, že chcú svoje okolie vyčistiť od bezdomovcov, aby ich štvrte boli príťažlivejšie pre podnikanie.“
Jendo alebo druhé, alebo obidve vysvetlenia môžu byť pravdivé. Ale to, čo je určite pravdou, je, že cirkev musí osloviť tých, ktorí potrebujú pomoc.
Prvými ľuďmi, ktorí boli zatknutí za kŕmenie bezdomovcov na verejnosti, boli dvaja pastori a 90-ročný Jim Abbott, ktorý riadi organizáciu s názvom „Miluj svojho blížneho.“ Podľa Abbotta mu jeden zo zatýkajúcich dôstojníkov povedal: „Okamžite pustite ten tanier," ako keby v rukách držal zbraň.
V čase písania tohto článku hrozilo Abbottovi a dvom pastorom šesťdesiat dní väzenia a 5000 dolárová pokuta.
„Pustite ten tanier“ znie ako replika z paródie Saturday Night Live. Bol to však hlas štátu, ktorý hovoril veriacim, že nemôžu robiť to, čo im a všetkým nám Boh prikázal.
Priatelia, ide o rovnaké porušovanie slobody náboženského vyznania ako v prípade mandátu HHS alebo zákona v Novom Mexiku, na základe ktorého bola Elaine Hugueninovú potrestaná za to, že odmietla fotografovať svadobný obrad lesbického páru. Nemôžeme opomenúť ani to, čo sa práve stalo v Houstone, kde si starosta dovolil požiadať pastorov, aby zmenili svoje kázne.
Vo všetkých týchto prípadoch má štát odvahu hovoriť nám, čo je naším poslaním a ako by sme ho mali alebo nemali vykonávať.
Ak my, kresťania nebudeme proti takémuto zaobchádzaniu protestovať, utvrdíme svojich protivníkov v tom, že naša rétorika o náboženskej slobode naozaj stráca svoje výsadné postavenie alebo ešte horšie, týka sa iba otázok sexu.
A ak sa tak stane, bude nám chýbať príležitosť dokázať, že náboženská sloboda je o našej schopnosti ukázať svetu, ako vyzerá poklad, ktorý stojí za to.