Skupina najznámejších cirkevných ľavicových opozičníkov vydala otvorený list a petíciu útočiacu na akékoľvek spochybňovanie výrokov a krokov pápeža Františka. Kontroverziu začal článok, ktorý sa objavil v talianskom denníku Corriere della Serra, kde navýznamnejší talianský odborník na Vatikán, Vittorio Messori, hovoril o pápežovi Františkovi a jeho „mätúcom“ zvyku dostávať sa do viditeľného protirečenia medzi svojimi vyhláseniami a konaním. Týmto „narúša duševnú rovnováhu bežného katolíka.“
Petícia vyzýva „Zastavte útoky na pápeža Františka.“ Píše sa tam, „najskôr sa potichu začínajú reči o ‚čudnom pápežovi,‘ potom sa začnú stávať viac a viac zjavnými pred vyhláseniami pápeža, ktoré sa týkajú rodín.“ Skôr ako spomenuli Messoriho, zamerali sa aj na „päť kardinálov … (Müller, Burke, Brandmüller, Caffara and De Polis), vrátane prefekta Kongregácie pre náuku viery, ktorí posilnili nálady protivníkov, ktorí pápeža Františka vidia ako ‚nebezpečentstvo, ktoré musí byť zastavené za každú cenu.‘“
Tento komentár je namierený proti tým kardinálom, ktorí dôrazne bránili cirkevné učenie a prax proti tým, ktorí na Synode o rodine v roku 2014 žiadali zmenu ohľadom Svätého Prijímania pre tých v „zvláštnych“ sexuálnych situáciach. Skupina obhajujúcich vieru zahŕňa aj kardinála Georga Pella, ktorý je stálym členom súkromnej Františkovej „rady deviatich“.
Pápež František je podľa tejto petície vnímaný ako „nebezpečný, pretože hlása Evanjelium a zdieľa Druhý vatikánsky koncil, ktorý bol dlho zamrazený.“
„Nemôžeme mlčať a silne sa ozývame, aby sme sa zastali pápeža Františka. Naša výzva je pre všetky ženy a mužov dobrej vôle, bez robenia akýchkoľvek rozdielov. Chceme okolo neho vytvoriť kruh podpory a modlitby, lásky a presvedčivej solidarity.“ Medzi signatármi je talianska vetva skupiny „My sme cirkev,“ ktorá je starou matkou cirkevných ľavicových nátlakových skupín a Talianske základné komunity, ktoré pracujú na implementácii marxistických teórií v Cirkvi.
Popredným hlasom proti Messorimu je notoricky známy Brazílčan Leonardo Boff, bývalý františkánsky kňaz a radikálny teológ. On je kľúčovou postavou v prebiehajúcom vnútornom boji ohľadom sekularizácie Katolíckej cirkvi. Na svojom blogu Boff napísal, že Messori „sa pokúsil zničiť túto radosť [Vianoc] z dobrého pastiera Ríma a sveta, pápeža Františka. Ale nadarmo, pretože on nepozná zmysel milosrdentstva a spiritualitu tohto pápeža.“
„Za slovami súcitu a porozumenia [Messori] prináša jed. A robí to v mene mnohých ďalších, ktorí sa za ním skrývajú a neodvažujú sa vystúpiť verejne.“ Takíto katolíci, dodáva Boff, sú „kultúrnymi Katolíkmi, zvyknutými na osobu faraónskeho pápeža so všetkými symbolmi moci ako pohanskí rímski cisári.“ Ich teologické zlyhania zahŕňajú „takmer úplnú absenciu Ducha Svätého.“
Boff sa najviac preslávil ako jeden z vodcov hnutia teológie oslobodenia, projektu spajajúceho katolícku teológiu s marxizmom, ktorý sa široko rozšíril v cirkvi Latinskej Ameriky. Keď nakoniec v roku 1985 Boffa ohľadom viacerých jeho teórií umlčal kardinál Ratzinger, ako hlava Kongregácie pre náuku viery, Brazílčan obvinil budúceho pápeža Benedikta XVI. z „náboženského terorizmu.“
Vo svojom útoku na Messoriho si Boff osobitne vychutnal príležitosť spomenúť „milovaného“ pápeža Benedikta XVI. a ďalších jeho predchodcov. „Na nešťastie, táto vízia [pápeža Benedikta], ktorá urobila z Cirkvi baštu, neschopnú porozumieť komplexnosti moderného sveta, izolovanú medzi ďalšími cirkvami a duchovnými hnutiami, bez dialógu a učenia sa od druhých, ktorí sú tiež osvietení Duchom.“
V roku 2012 Boff podpísal spolu s ďalšími 200 známymi radikálnymi feministkami a extrémne ľavicovými teoretikmi dokument, ktorý vyzýva na „ demokratizáciu“ pápežstva a Cirkvi. Medzi ďalšími signatármi „Vyhlásenia katolíckych učencov o autorite v Cirkvi“ boli poprední vodcovia radikálneho liberálneho hnutia v cirkvi zo 70-tych rokov ako Hans Küng a Gregory Baum, rovnako ako radikálne feministické spisovateľky Rosemary Radford Ruetherová, Sandra Schneidersová, a Elisabeth Schüssler-Fiorenzová.
Boff sa stal jedným z najoddanejších podporovateľov pápeža Františka. Pri jeho voľbe v marci 2013 povedal, „Som povzbudený týmto výberom a považujem ho za prísľub cirkvi jednoduchosti a ekologických ideálov.“
Ďalším prominentným hlasom, ktorý zaútočil na Messoriho pochybnosti, bol riaditeľ Talianských biskupských novín Avvenire, Marco Tarquinio, ktorý kontroverzii venoval dve strany. Messoriho „trpká karikatúra pápeža“ zlyhala, napísal Tarquinio. „Vianoce nie sú ‚poznačené‘ novou drsnou (a nerozoznateľnou) hypotézou messoriana … Niet pochýb, že Messoriho článok je nástrojom na podnietenie rozdelenia.“ Za tým nasledovala záplava editoriálov a článkov na obľúbených blogoch, ktoré odrážali Tarquiniové obvinenia zo „zlomyseľnosti.“
Messori, ktorého medzníkom v kariére bolo jeho knižné interview z roku 1985 s názvom Správa Ratzinger, ktoré napísal na Štedrý deň. „Moje hodnotenie tohto pápežstva neustále osciluje medzi prispôsobením sa a zmätkom.“ Meniaci sa František, píše, spôsobil, že „niektorí kardináli, ktorí boli medzi jeho voličmi, prehodnocujú svoje rozhodnutie.“
„Bol som medzi tými, ktorí čakali Juhoameričana a pastiersky typ, [s] každodennými skúsenosťami so spravovaním, takmer obdivuhodné vyváženie k profesorovi a teológovi, pre niektorých prelátov príliš ušľachtilému, ktorým bol milovaný Jozef Ratzinger.“
Taký pápež nebol „neočokávaný,“ povedal. „Ale doteraz, od toho prvého ‚dobrého večera‘“ v noc voľby v roku 2013, sa pápež František „ukázal byť nepredvídateľný.“ V cirkevnej atmosfére, ktorá povzbudzuje katolíkov, aby jednoducho „nasledovali pápeža“ bez prílišneho zamýšľania sa nad vecami viery, František spôsobil problémy svojim širokým lavírovaním medzi protichodnými názormi, uviedol Messori.
Na jednej strane sa pápež vo svojich homíliach v Dóme Sv. Marty zdá byť „staromódnym farárom s dobrými radami a múdrymi prísloviami, dokonca aj s naliehavými varovaniami neupadnúť do osídiel diabla, ktoré nás lákajú.“
Na druhej strane, píše, Františk zavolá Jacintovi Marco Pannellovi, vodcovi Talianskej radikálnej strany, jednej z najprudšie antiklerikálnych a protikatolíckych organizácií na svete, a zaželá mu „buon lavoro“[„dobrú prácu“]. V situácii, keď po desaťročia „práca“ tohto radikálneho vodcu pozostávala a pozostáva z hlásania, že pravá láska k blížnemu je boj za rozvody, potraty, eutanáziu a homosexualitu, gender ideológiu a tak ďalej?
Messori poukázal na množstvo protirečení, ktoré si všimli mnohí ďalší. Zdôraznil prípad Františkovho vianočného príhovoru vo Vatikánskej kúrii, kde pápež nasledoval pápeža Pia XII. a sv. Pavla, keď definoval Cirkev ako „mystické telo Cirkvi.“ Ale Messori si všimol, že to bolo testne po jeho prvom interview s verejne známym talianským protikatolíckym ateistom Eugeniom Scafalrim, kde František „zosmiešňoval tých, ktorí si myslie, že ‚Boh je Katolík,‘ akoby Najsvätejšia Trojica a jedna svätá apoštolská Rímska cirkev bola voliteľným doplnkom, ktorého sa môžete držať alebo nie, podľa vašej osobnej preferencie.“
Messori sa pýta: „Je si argentínsky pápež vedomý, z vlastnej skúsenosti, drámy v Latinskej Amerike, ktorá je pripravená stať sa bývalým katolíckym kontinentom, kde posun más ľudí prebiaha smerom k letničnému protestantizmu?“
„[N]iektoré pastoračné rozhodnutia ‚biskupa Ríma,‘ ako sa radšej necháva nazývať, ma presvedčili, ale iné ma zanechali v zmätku.“ Messori dodal, že má „asi podozrenie z populizmu,“ ktorý prináša riziko, že bude „povrchný a pominuteľný.“
Editor katolíckych novín La Nuova Bussola Quotidiana, Riccardo Cascioli, si všimol, že jedovatý protiúder na Messoriho editoriál pripomínal „mediálne lynčovanie.“ Petícia od Boffa a radikálnych ľavičiarov z radov bývalých katolíkov bola iba jeho kulmináciou. Cascioli napísal, že mu pripomenuli „ľudové súdy“ na sovietsky spôsob, pri ktorých len opováženie mať pochybnosti o pápežovi sa bude považovať za „vyhlásenie vojny“ a „varovanie od mafie.“
„Tí, ktorí žijú podľa ideológie, strácajú zmysel pre reflexiu,“ okomentoval to Cascioli. Tí, ktorí nečítali Messoriho článok „budú náchylní si myslieť, že asi obsahoval nejakú strašnú kritiku pápeža Františka,“ keď realita je len slabým odvarom Antonia Socciho, talianskeho žurnalistu, ktorý je autorom bestselleru „On nie je František,“ kde spochybnil platnosť konkláve v roku 2013.
„Veľmi katolíckym spôsobom“ Messori urobil to, čo je úplne prijateľné v Cirkvi, keď vyjadril „pochybnosti alebo starosti ohľadom niektorých spôsobov správania alebo konania (čo taktiež aj umožňuje Kódex kanonického práva), pričom ostal v postoji pokory a úcty.“
„Skutočným dôvodom, prečo sme boli svedkami útoku na Messoriho,“ pokračuje Cascioli, je, že útočníci sú „tí istí, ktorí ako prví hádzali blato na [Františkových] predchodcov.“