Aaron a Amy Vawterovci nedočkavo očakávali príchod svojho druhého dieťatka. Rodičia vtedy 18-mesačného Micaha, šli v 20. týždni svojho druhého dieťaťa na rutinnú prehliadku, pri ktorej mu doktori zistili závažný srdcový problém. Odkázali rodičov na špecialistu v Detskej nemocnici v Seattli, ktorý vyslovil ešte závažnejšiu prognózu.
„Doktori videli len tri komory jeho srdca,“ vysvetľuje Amy. „Boli to tri dni testovania, hodiny ultrazvuku od hlavy po päty, pričom samotné srdce skúmali tri hodiny. Na konci toho všetkého nám povedali, že naše dieťa má toľko zdravotných problémov, že nemá šancu prežiť.“
Nenarodený syn Vawterovcov mal závažné srdcové choroby vrátane hypoplastického ľavého srdca, kedy ľavá strana srdca nie je dostatočne vyvinutá, aby zabezpečila srdcový výdaj. Chlapček mal tiež dieru medzi hornými komorami srdca (úplný atrioventrikulárny kanál), medzi dolnými komorami a dve chlopne v strede jeho srdca boli spojené do jednej deravej chlopne. Nevyvinutá bola aj jeho srdcová aorta; doktori povedali, že je príliš malá na to, aby zabezpečila dostatočné množstvo krvi pre jeho telo. Okrem týchto srdcových problémov malo dieťatko poruchu nôh, ktoré boli v členkoch ohnuté smerom dovnútra, chýbala mu nosová kosť, v okolí obličiek mal tekutinu a mozgové komory zväčšené.
Zničení rodičia počúvali kardiológa hovoriaceho im o štyroch otvorených operáciách srdca, ktorými by sa pokúsili napraviť problémy. Prognóza však stále nebola dobrá a ešte by sa zhoršila, keby sa pri testovaní zistil Downov syndróm. Lekár rodičov informoval, že z desiatich detí v ich nemocnici v Seattli, ktorým diagnostikovali hypoplastické ľavé srdce a Downov syndróm, neprežilo ani jedno.
„Keby to bola len hypoplastia, dalo by sa to napraviť,“ povedala Amy. „Ale so všetkými tými problémami sa nedalo robiť nič. Doktori mi povedali: ,Ste mladí. Môžete to skúsiť znova. Nie je dôvod, aby ste pokračovali v tehotenstve.ʻ Naša odpoveď bola nie, nie sme pro-potratoví. Donosíme naše dieťa tak dlho, ako bude treba.“
Ale lekári o potrate nechceli diskutovať. Keď vzal Aaron Micaha von z izby, doktor sa otočil k Amy a povedal jej:
,Nenechajte svojho manžela ovplyvniť to, čo urobíte s vlastným telom. Už dnes vás môžeme zobrať na oddelenie, kde vám vykonajú potrat. Nemali by ste to robiť. Nemali by ste ostať tehotná. ʻ
Amy mu jednoducho povedala: „Nie.“
Po amniocentéze a ďalšom testovaní lekári Downov syndróm potvrdili. Podľa Amy to len utvrdilo osud dieťatka. Doktori manželom pripomenuli, že dieťa s Downovým syndrómom a so závažnými srdcovými problémami neprežije. Keďže Aaron a Amy boli proti vykonaniu potratu, lekár im navrhol inú možnosť – vyvolať pôrod v 28. týždni, kedy je dieťa príliš slabé na to, aby prežilo. Amy však vedela, že je to to isté ako potrat.
Krátko na to sa Vawterovci obrátili na katolícku nemocnicu v Spokane, Washington, pretože to mali bližšie k príbuzným a ich podpore. Tamojší lekári ani raz netlačili na Amy, aby podstúpila potrat, s čím bola veľmi spokojná. So svojím manželom sa však o svojho syna stále báli. Z jej blogu:
Počas nasledujúcich týždňov sme oplakávali stratu nášho dieťatka. Plakali sme, modlili sme sa a snažili sme sa situáciu prijať. Cítili sme sa, akoby sme svojho syna už stratili a zároveň sme túžili držať ho v náručí. Modlili sme sa za to, aby sme ho mohli držať aspoň na chvíľu, predtým než zomrie. Môj manžel povedal: ,Ak už nezakúsi nič iné, tak aspoň to, že sme ho veľmi ľúbili.ʻ Modlila sa s nami celá naša rodina aj priatelia. To nám bolo uprostred nášho utrpenia útechou.
Dali sme mu meno Matthew, čo znamená „dar od Boha.“ Jeho stredné meno bolo Nicholas, podľa sv. Mikuláša Toletínskeho, patróna umierajúcich detí. Naozaj sme nedúfali v zázrak a ani sme sa neodvážili prosiť oň. Dúfali sme len, že ho budeme môcť na chvíľu držať v náručí.
Napriek nepriaznivej prognóze a malej nádeji sa počas postupujúceho tehotenstva ukázalo, že problémy s chlapčekovými obličkami a mozgom sa zlepšili a ľavá strana jeho srdiečka sa zväčšila. Zvýšili sa tak šance pre úspešnosť zákroku po jeho narodení, no stále nebolo nič isté.
Potom počas jedného stretnutia doktori zistili, že frekvencia srdiečka klesá. Amy a Aaron šli do Spokane, aby Amy priviedla chlapčeka na svet cisárskym rezom. Matthew sa narodil len s niečo vyše 1800 gramami a na údiv svojich rodičov – bol nažive. Ľavá časť jeho srdiečka však bola stále malá a podľa kardiológa by operácia v tom čase nezväčšila jeho šance na život. Manželia sa teda rozhodli zobrať svojho chlapčeka domov s vedomím, že pravdepodobne nebude žiť dlhšie ako tri mesiace.
Matthew strávil prvé mesiace svojho života striedavo napojený a nenapojený na kyslík a rúrky privádzajúce mu živiny – zriedka bol dosť silný na to, aby mohol piť z fľaše. Asi v štyroch mesiacoch bol aktívnejší, smial sa a chichotal. Po šiestich mesiacoch šli Vawterovci s Matthewom na kontrolu.
„Boli ohromení,“ povedala Amy. „Kardiológ povedal: ,Niekedy hovoríme o zázraku ako o náhode, ale toto je skutočný zázrak. Nikdy sme nevideli srdce narásť a napraviť sa samo od seba tak, ako to bolo v prípade Matthewa. ʻ“
Ukázalo sa, že ľavá strana srdiečka spolu s aortou narástli do normálnej veľkosti. Znamenalo to, že doktori mali vykonať len jednu operáciu – aby scelili dve diery, ktoré tam ešte mal, čím by zabezpečili normálnu dĺžku jeho života. Jediné, čo Vawterovci mali urobiť, bolo pomôcť Matthewovi nadobudnúť váhu.
V ôsmich mesiacoch, vážiac len vyše 4,5kg, šiel Matthew na jedinú operáciu srdiečka. Predoperačné vyšetrenie ukázalo, že diera medzi dolnými komorami srdca sa scelila sama, doktori museli zaceliť už len jednu. Po štyroch dňoch v nemocnici sa Matthew mohol vrátiť s rodičmi domov, kde bol živší ako kedykoľvek predtým. Amy povedala, že „bol odjakživa malým šampiónom.“ A lekári dnes uvádzajú Matthewov prípad na rôznych lekárskych konferenciách.
Dnes je Matthew normálnym sedemročným chlapcom a s bratom Micahom sú veľkí bratia. Amy učí deti doma – Matthew sa učí čítať so 40 najfrekventovanejšími slovami na kolenách, ktoré mu pomáhajú učiť sa. Miluje akékoľvek zvieratká, ako aj autá a nákladiaky. Rád sedí a pozerá si knihy, v rámci terapie jazdí na koni, rád sa túli a stará o svoju malú sestričku. Amy hovorí, že Matthew je taký zdravý, že nemusí chodť na kontorlu ku kardiológovi častejšie, ako raz za dva roky.
„Skutočne sa rád stará o kohokoľvek,“ dodáva Amy. „veľmi rád pomáha s umývaním riadu, s prestieraním, kŕmi sliepky, prinesie človeku to, čo práve potrebuje. Rád je tým, ktorý pomáha. Pri učení má svoje vlastné tempo, ale jeho rozprávanie sa stále zlepšuje. […] Teraz ani nemyslíme na to, ako to bolo pred šiestimi rokmi. Zdá sa to ako úplne iný život. Matthew je zdravý, šťastný, aktívny a veselý!“
Matthewov príbeh sa dostal široko-ďaleko. Tento mesiac bol hlavnou témou webovej stránky What to Expect, ktorú si prečítali milióny čitateľov. Vďaka tomuto Matthew pomáha zmeniť našu kultúru, ukazujúc ľuďom, že každý si zasluhuje právo na život a že život každého človeka má nesmiernu cenu. Rodičia, ktorých nenarodenému dieťatku niečo diagnostikovali, môžu v príbehu Matthewa nájsť nádej pre svoje dieťa.
Amy si spomína, že Benedikt, jeden z modlitebníkov za Matthewa, sa modlil, aby skrze jeho život „mohli druhí vidieť slávu Boha.“ Zdá sa, že to tak aj je. Ako dodáva Amy:
Dúfame, že ľudia, ktorí si čítajú jeho príbeh, budú o Downovom syndróme zmýšľať inak, pretože počet žien, ktoré chcú v súčasnosti podstúpiť potrat, je nesmierne veľký. Naozaj dúfame, že jeho príbeh, to ako sa mu darí a aký je z neho krásny človek, pomôže iným, aby dali ľuďom s Downovým syndrómom šancu. Aby si nezvolili akon prvé možnosť ísť na potrat. Dúfam tiež, že to zmení ich pohľad na ľudí so syndrómom v spoločnosti i mimo nej. Dúfame, že Matthew to zmení.
Amy túži po tom, aby sa žiadni rodičia nepoddali strachu, keď ich dieťatku diagnostikujú tento syndróm. Hovorí, že „to nemusí byť také, ako očakávali, ale je to nádherné. Nie je to vždy ľahké, ale vždy to stojí za to.“