Ottawa, 6. február 2015 (LifeSiteNews.com) – Ráno sa v dôležitom rozhodovaní na kanadskom najvyššom súde jednomyseľne rozhodlo, že doktor môže dopomôcť k smrti tým, ktorí sú jej blzko. Toto rozhodnutie je podobné drastickému rozhodnutiu Morgentaler odsúhlasenému pred 27 rokmi, ktoré povoľuje zabiť jedinca v najskoršom štádiu tehotenstva.
V prípade Carterová vs. Kanada súd zrušil predošlý zákon zakazujúci asistovanú samovraždu, čo v podstate vyvrátilo predošlé rozhodnutie v prípade Rodriguez vs. Britská Kolumbia z roku 1993, v ktorom sa hovorilo, že povinnosť štátu „chrániť zraniteľných“ prevážilo práva jednotlivca slobodne sa rozhodnúť. Týmto rozhodnutím povoľujúcim asistovanú samovraždu sa Kanada pripojila k Švajčiarsku, Holandsku a Belgicku, ako aj americkým štátom Oregonu a Washingtonu.
Súd v rozhodovaní, ktoré skončilo 9:0 a ovplyvňuje životy všetkých Kanaďanov, ktorí sú alebo môžu byť smrteľne chorí uviedol: „Odsek 241 (b) a odsek 14 Zoznamu trestných zákonov neoprávnene porušujú odsek č. 7 v Charte a nemajú žiadnu moc či efekt do takej miery, že by zakazovali asistovanú samovraždu spôsobilej dospelej osoby, ktorá (1) zreteľne súhlasí s ukončením života a (2) je v bolestivom a nezmeniteľnom zdravotnom stave (vrátane choroby, poruchy alebo handicapu), ktorý spôsobuje pretrvávajúce utrpenie neznesiteľné pre osobu v okolnostiach jeho/jej zdravotného stavu.“
Zoznam trestných zákonov tiež uviedol, že „každý, kto (a) radí osobe spáchať samovraždu alebo (b) navádza osobu spáchať samovraždu alebo jej pomáha – či už k nej dôjde alebo nie – je vinný zo závažného trestného činu.“ Súd nazýva doktorom asistovanou smrťou to, keď je jednej osobe – doktorovi – podľa istých kritérií povolené priame a zámerné angažovanie sa na smrti inej osoby – pacienta.
Súd dal federálnej vláde 12 mesiacov na to, aby skôr než rozhodnutie vstúpi do platnosti napravila vyjadrenie, ktoré je porušením práv uvedených v Charte.
Zástancovia života a rodiny reagovali na túto správu zhrozene.
Jim Hughes, národný prezident organizácie Campaign Life Coalition pre LifeSiteNews povedal: „Náš najvyšší súd zrušením prípadu Rodriguez povedal Kanaďanom, že životy slabých, chorľavých a zraniteľných nie sú hodné toho, aby sme ich ochraňovali. Súd v podstate rozhodol, že je lepšie, keď sú niektorí ľudia mŕtvi než živí a dal moc tým, ktorí sú silní a môžu ukončiť životy tých slabých. Pre Kanadu je tento deň dňom strašnej hanby.“
„Ak naozaj veríme tomu, že zabitie niekoho v mene ,súcitu‘ či ,zľutovania‘ je vyriešením problému bolesti alebo vysilenia, tak sme ako krajina vstúpili do úplnej morálnej slepoty. Každý život je darom a nikto nemá morálne právo tento dar inému človeku vziať. Tento zákon sa zvykol nazývať ,Nezabiješ.‘ Zabiť niekoho, kto trpí, je vždy prejavom falošného súcitu. V zabití pacienta za účelom zbavenia ho bolesti nie je žiadna dôstojnosť.“
Alex Schadenberg, výkonný riaditeľ neziskovej organizácie Euthanasia Prevention Coalition, to označil za „hrozné rozhodnutie.“
Pre LifeSiteNews povedal, že „legalizáciou asistovanej samovraždy vzniknú nové spôsoby zneužívania starších osôb, ľudí so znevýhodnením a iných sociálne znevýhodnených ľudí. Pohroma zneužívania starších ľudí v našej kultúre ďalej narastá.“
Médiá sa tlačia v hlavnej hale Najvyššieho súdu Kanady po tom, ako sudcovia vyvrátili zákaz krajiny vykonávať asistované samovraždy.
Pete Baklinski / LifeSiteNews
„Prvým činom Parlamentu musí byť aj napriek tomuto ustanoveniu snaha pokračovať v rovnocennom ochraňovaní každého obyvateľa krajiny. Potom sa musí Parlament a oblastné vlády zaviazať, že budú Kanaďanom poskytovať starostlivosť, ktorú si vyžadujú a zaslúžia.“
Zlomové body prípadu
• Apríl 2010 – Zvolení poslanci Parlamentu porazili návrh zákona členov pre špeciálne záležitosti žiadajúc legalizovanie eutanázie a asistovanej samovraždy v pomere hlasov 228:59, čo v tom čase odzrkadľovalo vôľu Kanaďanov.
• Apríl 2011 – Asociácia pre občianske práva Britskej Kolumbie (BCCLA) začala prípad v mene Lee Carterovej, ktorá v roku 2010 vzala svoju matku Kay do Švajčiarska, kde jej podali smrtiacu injekciu.
• Lee Carterová, ktorej 89-ročná matka trpela degeneratívnou formou spinálnej stenózy povedala, že si bola vedomá skutočnosti, že týmto činom porušuje zákon. Vyjadrila sa, že chce bojovať o možnosť „legálne umožniť v Kanade službu asistovanej samovraždy.“ K prípadu bol pridaný aj prípad 64-ročnej Glorie Taylorovej, ktorá trpela ALS (Lou Gehrigovou chorobou) a v roku 2012 zomrela prirodzeným spôsobom. Taylorová dala jasne najavo, že v prípade úspechu súdneho sporu sa neplánovala zabiť a nechcela ani legálnu zábezpeku poskytnutia takejto pomoci, keby sa chcela.
• Jún 2012 – Sudkyňa Britskej Kolumbie Lynn Smithová ruší zákaz krajiny vykonávať asistovanú samovraždu. Argumentovala to tým, že kým je samovražda v Kanade technicky možná, zákaz asistovanej samovraždy je „protiústavný,“ pretože zabraňuje znevýhodneným osobám poskytnutie pomoci v prípade, že sa chcú zabiť.
• August 2012 – Na rozhodnutie sudkyne Smithovej podáva sťažnosť Konzervatívna strana Kanady hovoriac, že zákaz existuje, aby „ochraňoval všetkých obyvateľov, vrátane tých najzraniteľnejších v spoločnosti.“
• Október 2013 – Odvolací súd Britskej Kolumbie so sťažnosťou súhlasí a rozhodnutie vyvracia. Uvádza, že nižší súd prekročil hranice svojej autority, keď zrušil zákon nariadením sudkyne založenom na falošnom názore, že v legálnych princípoch došlo k evolúcii.
• Jún 2014 – Quebecké Národné zhromaždenie hlasuje za prvenstvo v povolení doktorom asistovať pri usmrcovaní svojich pacientov - „lekárskej pomoci pri umieraní.“ Federálna vláda uvádza, že „prehodnotí následky“ rozhodnutia.
• Október 2014 – Najvyšší súd v prípade Carterová vs. Kanada počúva argumenty oboch strán, vrátane federálneho Generálneho prokurátora, ktorý argumentoval: „Absolútny zákaz vysiela správu, že všetky životy majú hodnotu a sú hodné ochrany pred tými, ktorí môžu nenápadne povzbudzovať bezbranných ľudí, aby ukončili svoje životy.“
• Február 2015 – Najvyšší súd vyvracia zákaz krajiny vykonávať asistované samovraždy.
Zástancovia života a rodiny varujú, že týmto rozhodnutím sa v Kanade otvorila Pandorina skrinka, ktorá prinesie také isté formy zneužívania ako v iných jurisdikciách. Podľa Hughesa „ľudia hovoria, že ,záruky‘ a prísna voliteľnosť smrti poskytnú ochranu. Môžete však vidieť, ako sa to ukázalo byť neúspešné v Belgicku, kde sa hranica ľudí, ktorých možno takto usmrtiť, posunula až k deťom. Dokonca tam vzrástol turizmus – za účelom usmrtenia. Zapamätajte si moje slová, keď vám hovorím, že taká istá šikmá plocha sa vyskytne aj tu v Kanade. Zaznelo to už predtým a dnes je to rovnako pravdivé, ako vtedy: ,Keď sa raz začnete pozerať na zabíjanie ako na spôsob, ktorým sa riešia problémy, nájdete zrazu viac a viac problémov, pre ktoré je zabitie jediným riešením.‘“
„Niektorí ľudia tvrdia, že niečo ako ,šikmá plocha‘ neexistuje. Keď už raz bola prekročená hranica, ktorá zabraňovala jednej osobe v určitých prípadoch zabiť inú, kvalifikačné kritériá sa v mene ,rovnakých práv‘ budú len rozširovať. Čoskoro si bude môcť zvoliť smrť každý, kto bude mať na to nejaký dôvod.“
V Belgicku je eutanázia uskutočňovaná bez súhlasu daných osôb a ich zoznam sa teraz rozšíril aj o deti. Vo Švajčiarsku – krajine, v ktorej sa odohráva dej najobľúbenejšej detskej knihy Heidi, dievčatko z hôr – vzrástol za posledných 5 rokov ,samovražedný turizmus‘ dvojnásobne. V rokoch 2008 – 2012 pricestovalo do krajiny vyše 600 obyvateľov z iných krajín, aby sa dali usmrtiť.
Tieto obavy sa vyskytli aj vo vyjadreniach Schadenberga.
„Dať doktorom právo mať účasť na smrti svojho pacienta nikdy nebude bezpečné. Vždy tu budú ľudia, ktorí zneužijú svoju moc, aby niekoho usmrtili a rovnako sa na usmrtenie nájde vždy viac a viac dôvodov,“ povedal. Dodal tiež, že súd „je naivný, keď si myslí, že právo asistovať pri samovražde sa nebude zneužívať, keď sa to už deje.“
Rozhodnutie súdu tak celkom zatvorilo cestu všetkým doktorom zastávajúcim život, ktorí teraz nemajú žiadnu legálnu oporu, v ktorej by mohli obhájiť svoju neúčasť na zabití svojho pacienta. V načrtnutí rozhodnutia súdu uviedlo tento týždeň Kanadské lekárske združenie, že sú „prípady,“ v ktorých lekárova pomoc pri usmrtení pacienta môže byť „najvhodnejšou“ možnosťou. Provincie Ontario a Saskatchewan už navrhli postup, ktorý prinúti lekárov ponúknuť svojim pacientom procedúru aj napriek ich náboženským alebo osobným námietkam.
Hughes sa vyjadril, že rozhodnutie teraz posilní v Kanade kultúru smrti.
„Náš súd dnes povedal, že silní ľudia môžu zabíjať slabých, ak to tí slabí chcú. V tento deň vztýčila svoju ohavnú hlavu príšera, ktorú sv. Ján Pavol II. nazval ,Kultúrou smrti‘ a ktorá nenásytne reve po svojich obetiach,“ dodal.