February 13, 2015 (C-Fam.org) - Minulomesačná záverečná akcia na pamiatku obetí holokaustu v sídle OSN bola prehľadom „Holokaustu a súčasných práv homosexuálov a lesbičiek, gayov, bisexuálov a transgenderov“.
Po tom, ako sa istý historik po krátkom zamyslení o homosexuáloch počas nacizmu otvorene predstavil ako homosexuálny syn rodičov, ktorí prežili holokaust, sa zasadanie zmenilo na skúmanie nedostatku pokroku v LGBT otázkach v rámci Organizácie Spojených národov.
Zdalo sa, že delegát Európskej únie pracujúci s vládami v sídle OSN je pripravený vzdať sa a zmieriť sa s tým, že v právach LGBT nenastane žiadny posun.
„V New Yorku máme o týchto veciach len nejaké vyhlásenie,“ povedal Rafael Bustamante. Európska únia je jednou z mála delegácií, ktorá je odhodlaná predkladať v OSN problémy LGBT.
Bustamante opísal cestu vpred ako „zložitú“.
Povedal, že Európska únia (EÚ) sa vzdala úsilia, aby boli nediskriminačné kategórie „sexuálnej orientácie a rodovej identity“ postavené na roveň nediskrimačným kategóriám náboženstva, rasy a pohlavia. Teraz sú radi, keď môžu odstrániť zoznam všetkých medzinárodne uznávaných kategórií nediskriminácie a uviesť namiestno nich „diskrimináciu z akýchkoľvek dôvodov“.
Na rodinu sa všetky krajiny Európskej únie „nepozerajú rovnakým objektívom“, takže delegácie v OSN nie sú schopné podporovať homosexuálne manželstvo. Chcelo by to však uznanie „rôznych foriem rodiny,“ dodal Bustamante.
Zúfalý diplomat tiež opísal to, ako ich neschopnosť vložiť otázky LGBT do rokovacieho programu OSN obmedzuje pri organizovaní verejných podujatí v sídle OSN.
Ostatní prispievatelia do diskusie boli „optimistickejší“.
„S vládami pracujeme v zákulisí,“ povedal Charles Radcliffe, vysoko postavený úradník v úrade OSN pre ľudské práva, ktorý je na čele iniciatívy LGBT v rámci úradného aparátu OSN. „Je to jediný spôsob, akým môžeme dosiahnuť viac, než by sme dosiahli tým, že by sme kričali zo striech,“ vysvetlil.
Keď ho žiadali, aby zabŕdol do konkrétnych vecí, ubezpečoval, že vedenie OSN má „veľa príležitostí, aby sa angažovalo na najvyššej úrovni“. Jeho úrad „vyťahuje mnohé diskutované body“ a „znova a znova predkladá tieto otázky“. Úradný aparát OSN pomáha vládam pri tvorbe zákonov a politických postupov, ako aj pri školeniach sudcov, polície a občianskej spoločnosti.
Radcliffe povedal, že kampaň OSN za práva LGBT nazvaná Free and Equal (ang. Slobodní a seberovní) zasiahla 1 miliardu ľudí. „Musíme zmeniť srdcia a mysle ľudí,“ povedal. Hoci Radcliffe predložil optimistickú prognózu, varoval i pred šírením zákonov, ktoré okliešťujú aktivity LGBT a „spájajú sa s homofóbnymi náladami namierenými proti západu“.
Marianne Mollman z Medzinárodnej komisie pre ľudské práva gayov a lesbičiek, ktorá školí LGBT skupiny v oblasti styku s verejnosťou, načtrla plán jej organizácie.
Povedala, že dekriminalizácia sodomie a uznanie zmeny pohlavia je dôležité, avšak „všetko, čo je potrebné, nedosiahneme“. Vysvetlila, že jediným spôsobom, akým dať do popredia všetky aspekty života LGBT, je zvyšovať povedomie o tom, že sexuálna orientácia a rodová identita je „problémom každého z nás, pretože je súčasťou toho, kým sme“.
Minulý mesiac sme si pripomenuli 70. výročie oslobodenia Osvienčimu.
Historik Erik Jensen povedal, že v Osvienčíme a iných vyhladzovacích táboroch, v ktorých bolo nacistickým režimom zabitých 6 miliónov európskych židov, bolo internovaných i niekoľko homosexuálov. Povedal, že skupina asi 5 000 – 15 000 homosexuálov bola internovaná v pracovných táboroch, v ktorých boli podmienky síce tvrdé, no nie fatálne.
Rick Landmann, dieťa rodičov, ktorí prežili holokaust, zas opísal svoju kampaň [bojujúcu za to], aby bol v New Yorku park na pamiatku holokaustu homosexuálov a ďalších obetí nacistického režimu.