RÍM 19. februára 2015 (LifeSiteNews.com) – Katolícky nigérijský biskup obviňuje vládu USA z toho, že jej horlivosť za populačnú kontrolu a pro-homosexuálny „kultúrny imperializmus“ v Afrike je dôvodom, že Obamova vláda stále odkladá ponuku vojenskej podpory na boj proti militantnej islamistickej skupine Boko Haram.
Biskup Emmanuel Badejo Oyo pre on-line katolícky časopis Aleteia povedal, že „spoluvinu na tom, čo sa deje, má aj Západ“.
„To všetko mi pripomína program na kontrolu populácie,“ povedal Diane Montagnovej z časopisu Aleteia. Rozhovor s biskupom sa uskutočnil po tom, čo Rím a talianska vláda zvýšila bezpečnostné opatrenia kvôli hrozbám islamských extrémistov.
Taliansko je považované za primárny cieľ islamistických milícií, ktoré do krajiny vstupujú spolu s vlnami utečencov, ktorí prichádzajú loďami z Líbye. Taktiež sa v súčasnosti objavuje čoraz viac správ o prepojení medzi Boko Haram a islamistickou skupinou ISIS založenou v Sýrií, ktorá tento týždeň v Líbyi znovu zavraždila 21 egyptských koptských kresťanov.
Biskup Badejo povedal, že západné krajiny sú ochotné urobiť „čokoľvek, čo môže zmenšiť populáciu“. Povedal: „Po pravde si myslím, že Afrika veľmi trpí prostredníctvom kultúrneho imperializmu, vďaka ktorému nám hrozí narušenie našich kultúrnych hodnôt“.
„Došlo k nadmernému strašeniu kvôli [údajnému] explozívnemu nárastu africkej populácie. A vítané je všetko, čo sa dá urobiť pre zmenšenie alebo obmedzenie rastu populácie v Afrike.“
A to zahŕňa aj to, že sa nerobí nič preto, aby sa zastavilo systematické vraždenie civilistov, ktoré je modom operandi skupiny Boko Haram. „Spojené štáty v skutočnosti povedali, že by Nigérii s Boko Haram pomohli, no len vtedy, ak zmeníme naše zákony týkajúce sa homosexuality, plánovania rodiny a antikoncepcie“, čo je istá forma politického vydierania, ktorú biskup Badejo nazval „zločinom“, ktorý je protichodný k vyhlasovanej oddanosti Západu voči „slobode“.
Pred rokom USA dôrazne vyjadrilo odsúdenie zákona zakazujúceho homosexuálnu aktivitu, ktorý schválil nigérijský parlament. Obaja štátni tajomníci - John Kerry i jeho predchodkyňa, Hillary Clintonová - povedali, že podpora „práv“ homosexuálov je pre sféru americkej zahraničnej politiky programom s „najvyššou prioritou“. Tvrdenie biskupa, že nedostatok reakcie na Boko Haram má politické dôvody, podporil aj republikánsky kongresman Steve Stockman, ktorý krátko po tom, čo Nigéria vydala tento zákon, povedal, že USA má „informácie“, ktoré by pomohli krajine znovu nájsť 200 dievčat, ktoré sa dostali na svetové titulky kvôli tomu, že ich skupina Boko Haram uniesla.
„Chyba na našej strane – teda na strane Spojených štátov - je to, že máme zákony, ktoré nám bránia zdieľať informácie s nigérijskou armádou. Jedným z dôvodov je aj to, že sa nám nepáčia niektoré opatrenia sociálnej politiky nigérijskej vlády,“ povedal Stockman.
Biskup Badejo povedal, že pre Afričanov je „život posvätný“ a že „toto sú hodnoty, ktoré si vážime, a toto sú hodnoty, ktoré chceme i zachovať“. Povedal, že západná civilizácia je v súčasnosti „chorá“, keďže môže „sledovať ako v Nigérii dennodenne umierajú stovky ľudí a potom odvrátiť svoj zrak“.
To, čo Západ hovorí „o ľudskej dôstojnosti a ľudských právach, je obyčajné pokrytectvo,“ povedal. „Klesá tu pocit úcty k posvätnosti života. A to všetko má byť za každú cenu nariadené Afrike: my si myslíme, že to je nemorálne a že je to nespravodlivé.“
Povedal, že pre africký ľud „je dieťa pokladom a to aj v prípade, že by dieťa muselo v dospievaní prejsť určitými ťažkosťami. Ak však na Západe dieťa nemôže mať zo života to najlepšie, potom by nemalo žiť vôbec. To nie je africký svetonázor.“
Biskup Badejo zo vzniku skupiny Boko Haram obviňuje desaťročia trvajúcu politicku korupciu, sociálne zanedbávanie ako aj zlyhanie nigérijskej vlády pri vzdelávaní a vytváraní [pracovných] možností pre mladých ľudí. Hovorí, že na severe získala táto skupina popularitu po úpadku prirodzenej Hauskej kultúry. Tento „nedostatok kultúrnej nite, nesprávne postupy úradov v minulosti a rozpad predpokladov demokratickej vlády“ viedli k tomu, že „milióny mladých ľudí“ ostali bez akéhokoľvek „prísľubu, ba i bez akejkoľvek schopnosti“, ktorá by zlepšila ich životy. To ich spravilo „skvelou pôdou pre Boko Haram“, dodal.
Biskup Badejo pochádzajúci zo západnej Nigérie povedal, že kresťania a moslimovia tam žijú v pokoji a vo vzájomnej spolupráci. Povedal, že sa zdá nepravdepodobné, že by tam uspela skupina Boko Haram alebo iné militantné islamistické skupiny alebo že by presvedčili mladých mužov, aby zabíjali.
Odborníci tvrdia, že Boko Haram, islamská šovinistická organizácia, už pre svoj „kalifát“ dobyla 20% nigérijského územia, ako aj časti susedného Nigeru a Čadu. To všetko prostredníctvom systematického bombardovania, masových vrážd, zotročovania a únosov. Americké ministerstvo zahraničných vecí opisuje „kalifát“ skupiny Boko Haram ako jediný „silný štát“ v tejto oblasti a konštatuje, že politicky slabá a veľmi skorumpovaná nigérijská vláda má len malú moc na to, aby ho zastavila.
Biskup Badejo nad nezáujmom západných médií počas prebiehajúcej islamistickej krízy v severnej Nigérii žialil slovami: „...v Nigérií umierajú desiatky tisíc ľudí kvôli terorizmu. Niekoľko ľudí – áno je pravda, že [vziať] hoci len jeden život je veľmi zlé - no len niekoľko ľudí zomrie vo Francúzsku a celý svet je v zbroji proti teroristom. Tak prečo vo Francúzsku a nie v Afrike? Od nikoho som nedostal žiadnu odpoveď.“
Na otázku, či vedel, že Boko Haram je formálne napojená na ISIS, biskup povedal, že k spomínaným informáciám sa dá dostať len ťažko, ale potvrdil, že sa zistilo, že etnický pôvod vládnymi silami zatknutých bojovníkov z Boko Haram nebol nigérijský. Povedal, že sa vie, že Boko Haram „podporovali iné skupiny pochádzajúce zo severu Afriky i mimo nej, rovnako ako tie, ktoré bojovali v Líbyi a v Sýrii“.
Biskup prehovoril pre Aleteiu v Ríme, kde talianska vláda ako aj vatikánska švajčiarska garda posilňuje bezpečnostné opatrenia v tých oblastiach, ktoré sú predpokladanými cieľmi ISIS - vrátane Baziliky svätého Petra a Vatikánu. Talianska vojenská polícia posilnila v Ríme svoje pozemné sily po správach, že bojovníci ISIS hrozili „dobytím Ríma“, keď zavraždili 21 egyptských koptských kresťanov v Líbyi a prekročili líbyjské mesto Sirte, ktoré je od talianskej pôdy vzdialené asi 500 km.
Pozoruhodné je, že vyhlásenie vydané americkým ministerstvom zahraničných vecí ohľadom rituálnej vraždy 21 koptov – ktoré kresťanské zdroje už nazvali „mučeníctvom“ - úplne vynechalo časť o náboženskom vyznaní obetí. A to napriek tomu, že ISIS tiež vyjadrilo hrozbu, že čoskoro „dobyje Rím“, čo je cieľom islamských extrémistov už celé stáročia.
Zabijaci zverejnili video hrozných vrážd pod názvom „Krvou podpísané posolstvo národu kríža“. Vo videu jeden z vrahov hovorí: „... Dnes sme na juh od Ríma, na území islamu, v Líbyí a posielame ďalšie posolstvo“. „Po vraždách jeden z teroristov hovorí: „A my – s dovolením Allaha - dobyjeme Rím podľa prísľubu nášho Proroka, pokoj nech je s ním“.“ Vo videu počuť, ako niektorí muži predtým než sú zabití šepkajú meno „Ježiš“.
Vyjadrenie amerického ministerstva zahraničných vecí, ktoré vydalo spoločne s Francúzskom, Talianskom, Nemeckom, Španielskom a Veľkou Britániou hovorí však len to, že šlo o vraždu „21 egyptských občanov v Líbyi rukou teroristov spojených s ISIL, čo opätovne zdôrazňuje naliehavú potrebu politického riešenie konfliktu v Líbyi“.
Naopak, egyptská vláda, ktorá sa dostala k moci po vypudení islamistického Moslimského bratstva, vyzvala na národný týždeň smútku. Egyptský premiér Ibrahim Mahlab oznámil, že k dispozícii budú finančné prostriedky na výstavbu kostola zasväteného týmto 21 mučeníkom a že rodiny obetí dostanú finančnú kompenzáciu.
Katolícky biskup v Gíze v Egypte, Antonios Aziz Mina, povedal: „Meno Ježiš bolo posledným slovom na ich perách.“ Biskup Mina povedal, že títo muži „odovzdali seba samých Tomu, ktorý ich čoskoro potom prijal. To meno, šepkané v posledných chvíľach, bolo akoby pečaťou ich mučeníctva.“
Keďže sa množia správy o zlučovaní ISIS a domácich líbyjských militantných islamských skupín a prezentovaná hrozba invázie európskych krajín je stále čoraz reálnejšia, taliansky minister zahraničných vecí, Paolo Gentiloni, sa talianskemu parlamentu prihovoril so slovami, že Taliansko je „pripravené na boj“, ak to bude potrebné. „Čas, ktorý máme k dispozícii, nie je nekonečný a hrozí nebezpečenstvo, že čoskoro vyprší.“
Gentiloni, však zdôraznil, že Taliansko nebude nasledovať príklad Egypta a Jordánska a teda robiť nálety. „Povedať, že sme v prvej línii, neznamená vyhlásiť dobrodružné ani krížové výpravy,“ povedal. Dodal, že Taliansko je pripravené prispieť k mierovému úsiliu, k opravám infraštruktúry a poskytnúť miestnym milíciám i vojenský výcvik.
Na otázku, čo robí Taliansko proti ISIS v Iraku a Sýrii, Gentiloni povedal, „existuje spôsob, akým demokratická krajina reaguje na barbarstvo a toto robíme my - v priateľstve s prevažnou väčšinou islamskej komunity, ktorá odmieta, aby sa ich viera takto zneužívala“.
Aj napriek rastúcej hrozbe aktivity ISIS v Líbyi a výzvam politickej pravice ku vojenskej intervencii, taliansky premiér Matteo Renzo naďalej tvrdí, že na stupňujúcu sa islamistickú krízu v Líbyi je potrebné ešte stále hľadať „politické“ riešenie. Kedže sa taliansky vojenský rozpočet pred dvoma rokmi znížil o 40 %, Renzi pre taliansku televíziu povedal, že „teraz nie je čas na vojenskú intervenciu“.
„My navrhujeme počkať na Bezpečnostnú radu OSN. Sila OSN je rozhodne väčšia ako sila týchto radikálnych milícií,“ uviedol.
Podobne sa vyjadril aj Vatikánsky štátny sekretár, ktorý na stretnutí s talianskymi predstaviteľmi povedal, že vojenská reakcia v Líbyi by sa mala ponechať ako „posledná možnosť“. Kardinál Pietro Parolin, niekedy popisovaný ako pápežov „premiér“, povedal, že Západ musí namiesto toho „znovu začať diplomatickú iniciatívu“. Dodal, že akýkoľvek vojenský zásah musí byť „v rámci medzinárodného práva“ a „pod záštitou Organizácie Spojených národov“.
Parolin poprel, že by Vatikánu hrozila nejaká „konkrétna hrozba. To neznamená, že by sme nemali byť opatrní a ostražití, avšak bez toho, aby sme upadli do paniky.“
Parolinova výzva k diplomatickému riešeniu prichádza práve v čase, keď sa na svetlo sveta dostávajú správy o tom, že ISIS v Iraku zaživa upálilo viacerých zajatcov. BBC hlási, že policajný šéf irackého mesta Al-Baghdad, Col Qasim al-Obeid, povedal, že ozbrojenci ISIS zajali a upálili 45 civilných občanov po tom, čo väčšinu z nich vzali z mesta už vo štvrtok. Al-Obeid povedal, že niektorí z nich boli rodinnými príslušníkmi irackých bezpečnostných síl. Uviedol, že ISIS popravila v meste najmenej 100 ľudí.