Washingtonský kardinál Donal Wuerl na svojom blogu nepriamo odkázal na kardinála Raymunda Burkea, keď písal o „disidentoch“ v cirkvi. Odvolal sa na „interview a článok od bratov biskupov, ktorí vôbec nie sú nadšení pápežom Františkom.“ Bezpochyby tým poukázal na kardinála Burkea, ktorý iba dva dni pred tým poskytol interview pre francúzsku televíziu France2. Interview sa potom rýchlo rozšírilo po internete.
Aj keď sa jeho vyjadrenia dostali na titulky novín, kardinál Burke sa v skutočnosti iba vyjadril, že by sa „postavil proti“ v prípade, že by sa pápež František ako pápež pokúsil zmeniť cirkevnú prax nepripustenia tých v „druhých manželstvách“ na Sväté prijímanie. Sám pápež František nikdy nepovedal, že cirkevnú prax chce zmeniť, aj keď viacero vplyvných kardinálov okolo neho tento krok naznačilo.
Po uvedenom odkaze na nemenovaných biskupov, ktorí sú kritickí voči pápežovi, kardinál Wuerl v článku ďalej pokračuje vypočitávaním disidentov voči cirkevnej náuke počas pontifikátov niekoľkých posledných pápežov. Podotkne, že „spoločnou črtou, ktorá spája všetkých týchto disidentov“ je, že „nesúhlasia s pápežom, pretože on nesúhlasí s nimi a nedrží sa ich pohľadu.“
Zdá sa, že kardinál Wuerl sa vybral novým smerom. Roky bol totiž podľa vlastnej definície „disidentom“ proti pápežom Jánovi Pavlovi II. a Benediktovi XVI. Problém sa tiež týkal Svätého prijímania. Nie síce aktuálnej témy pripustenia rozvedených a znovu zosobášených k Svätému prijímaniu, ale žiadostí týchto pápežov o nepripustenie pro-potratových katolíckych politikov na Sväté prijímanie.
V roku 2004 pápež nariadil intervenciu prefekta Kongregácie pre náuku viery v debate amerických biskupov ohľadom Svätého prijímania pre pro-potratových politikov. Kardinál Joseph Ratzinger, ktorý sa neskôr stal pápežom Benediktom XVI. vo svojom liste s názvom „Kedy je možné pristúpiť k Svätému prijímaniu“ napísal, že katolíckemu politikovi, ktorý by hlasoval za „zákony o prípustnosti potratov a eutanázie,“ ak bol predtým dostatočne upozornený a varovaný (o neprípustnosti takéhoto hlasovania pre svedomie katolíka, pp.), „musí“ byť pristupovanie k Svätému prijímaniu odoprené.
Ratzinger ďalej vysvetlil, že keď taký politik, „tvrdošijne zotrváva [v ťažkom hriechu] a stále sa radí medzi pristupujúcich k Najsvätejšej Eucharistii, vysluhovateľ Svätého prijímania mu ho musí odmietnuť udeliť.“
Už ako pápež, Benedikt XVI. opäť potvrdil toto stanovisko. Na tlačovej konferencie počas letu v roku 2007 sa pápež dotkol otázky ohľadom mexických biskupov, ktorí exkomunikovali politikov, ktorí podporili legalizáciu potratov. „Áno, táto exkomunikácia nebola svojvoľná, ale bola umožnená kanonickým právom, ktoré hovorí, že zabitie nevinného dieťaťa sa nezlučuje s prijímaním, ktoré znamená prijímať Telo Kristovo,“ vyjadril sa pápež.
V tomto komentári sa pápež Benedikt odvolal na článok 915 Kódexu kanonického práva, kde sa píše: „Na sväté prijímanie sa nesmú pripustiť exkomunikovaní a postihnutí interdiktom po jeho uložení alebo vyhlásení trestu a iní, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu.“
Arcibiskup Wuerl opakovane odmietal prispôsobiť sa tomuto nariadeniu. (Pripomeňme, že Washington DC, jeho arcibiskupské sídlo, je sídlom najdôležitejších zákonodarných, súdnych a vládnych orgánov. V dôsledku toho je počet vysoko postavených pro-potratových katolíckych politikov, ktorí zároveň navštevujú Sv. Omše alebo pobožnosti, vo Washingtone výrazne vysoký. Správanie a rozhodnutia tamojšieho arcibiskupa v sporných politických otázkach majú preto celonárodný dopad a vplyv, pp.) Pýtali sa ho na to viaceré média v 90. rokoch, ale on povedal, že to nie je jeho pastoračný štýl. Takisto tvrdil, že odmietnuť im Sväté prijímanie znamená použiť Sviatosť ako zbraň proti nim.
A pre washingtonského biskupa to nebola iba záležitosť slov. Podložil svoju rétoriku v rozpore s pápežom aj svojimi činmi. V marci 2012 zakázal kňazovi verejne slúžiť Svätú omšu za to, že odmietol dať Sväté prijímanie žene verejne známej svojim životom v homosexuálnom zväzku.
Otec Marcel Guarnizo bol arcidiecézou „umiestnený na administratívnu dovolenku,“ keď odmietal dať Sväté prijímanie Barbare Johnsonovej, ktorá sa sama označuje za budhistku. Tá údajne predstavila svoju lesbickú „milenku“ kňazovi v sakristii pred pohrebnou omšou za svoju mamu. Arcidiecéza vydala Johnsonovej písomné ospravedlnenie, kde uviedla, že konanie otca Guarniza bolo „proti pravidlám“ a začali prípad vyšetrovať.
V roku 2012 sa ho zase spýtali na názor ohľadom odmietnutia Svätého prijímania pro-potratovej top političke Nanci Pelosi. Wuerl vyslovil tento názor: „Stojím si spolu s veľkou väčšinou amerických biskupov a biskupov celého sveta za tým, že predmetný článok kanonického práva nikdy nebol mienený na vykladanie týmto spôsobom.“
V tom čase nebol hlavou najjvyššieho katolíckeho súdu zaoberajúcim sa kanonickým právom nikto iný ako kardinál Raymond Burke. Burke vtedy jednoznačne uviedol pre LifeSiteNew: „Cirkevné právo je veľmi jasné.“
„Osoba, ktorá tvrdošijne verejne zotrváva v ťažkom hriechu nesmie byť pripustená na Sväté prijímanie. [Kanonické právo] nehovorí, že má o tom rozhodnúť biskup. Je to nariadenie.“
Možno si kardinál Wuerl svojou poznámkou o disidentoch neodpustil menšiu pomstu. Ale je tu zjavné pokrytectvo.
Kardinál Wuerl končí svoj blog slovami: „Disent je niečo, čo vždy budeme mať, aj keď je to poľutovaniahodné, ale vždy tu máme Petra a jeho nástupcu ako skalu a základný kameň našej viery a jednoty.“