Pred časom predstúpilo pred výbor Dolnej snemovne zoskupenie najprominentnejších britských výskumníkov a správcov spoločností. Prišli, aby poslancom povedali, že vytvorenie detí z troch rodičov by bolo etické, úplne bezpečné a nemalo by to žiadne následky.
Táto technika je známa ako mitochondriálny prenos. Mitochondrie plávajú v roztoku, ktorý obklopuje jadro. Väčšina DNA bunky je v jadre, ale 1% sa nachádza v mitochondriách. Ak je v mitochondriách ženy vada, jej deti môžu zdediť vážne poruchy.
V posledných rokoch všetky britské noviny zobrazovali dojímavé opisy párov, ktorých dieťa malo nejaké mitochondriálne ochorenie.
Vezmime si napríklad takú Vicky Hollidayovú a jej partnera Keitha Newella, ktorí žijú vo veľkom meste na okraji Londýna. Nedávno hovorili s denníkom The Guardian o ich 10 mesačnej dcérke Jessice. Má chorobu zvanú Leighov syndróm, ktorú pravdepodobne spôsobuje chyba vo Vickynej mitochondriálnej DNA. Tá má za následok poškodenie mozgu. Jessica tak pravdepodobne zomrie ešte v detstve.
Na Leighov syndróm ani iné mitochondriálne ochorenie - akokoľvek malé - neexistuje žiadny liek. Vedci teda lobovali za povolenie, aby mohli vytvoriť embryo bez chybnej mitochondriálnej DNA. Výsledné deti by mali jadro DNA otca i matky a zároveň mitochondriálnu DNA od inej ženy. Takto by Vicky a Keith mohli mať zdravé dieťa, ktoré by ich utešilo po takmer nevyhnutnej Jessicinej smrti. Médiá pokrstili takéto deti ako „deti troch rodičov“.
Počas posledných dvoch rokov britskí vedci odmietali etické a zdravotné pochybnosti, ktoré o tomto postupe vznikli. No nie je to také jednoduché.
Od počiatku ľudstva je každý z nás tvorený kombináciou DNA od jednej matky a jedného otca. Z toho vyplývajú aj naše očakávania ohľadom práv a povinností rodičov. Nevieme, ako sa budú ľudia cítiť vtedy, keď budú mať 100% otca, 99% mamy a 1% z inej mamy. Okrem toho to bude vôbec po prvýkrát, čo vedci zmenia ľudskú zárodočnú líniu. Začne sa vek genetického inžinierstva.
Dokonca aj časopis New Scientist, ktorý väčšinou podporuje „progresívnu“ vedu, urobil v poslednej dobe obrat o 180° a vyzval na „vážne diskusie o etike“. „Možno sme veľmi podcenili vplyv, aký majú mitochondrie,“ píše sa v úvodníku.
„Jeden nedávny výskum naznačuje, že [mitochondrie] zohrávajú pri niektorých najdôležitejších vlastnostiach ľudského života kľúčovú úlohu. To vyvoláva eticky znepokojivú perspektívu – ktorá sa však veľmi odmieta, ba i v tejto publikácii – totiž, že takto počaté deti zdedia dôležité vlastnosti od troch rodičov.“
Zdá sa však, že v súčasnosti britskí vedci politikov pobláznili. Pravdepodobne teda dostanú zelenú na to, aby sa pohrali s ľudskými embryami v nádeji, že vytvoria deti, ktoré nebudú mať takúto chorobu.
Čo bude ďalej? Mnohopočetné rodičovstvo.
Ale čo príde potom? Skončia sa záujmy vedcov tým, že vytvoria embryá z troch rodičov? Takúto otázku na svojich stránkach novembrového čísla položil časopis Journal of Medical Ethics - jeden z popredných svetových bioetických časopisov. Poslanci by si to mali prečítať... a triasť sa.
V tomto článku jeden z najznámejších britských bioetikov nadšene zdieľa svoju víziu detí od štyroch alebo viacerých genetických rodičov. Nazýva to „mnohopočetným rodičovstvom“. John Harris z univerzity v Manchestri a jeho dvaja kolegovia, César Palacios-González a Giuseppe Testa, tvrdia, že vytváranie syntetických, umelo vytvorených vajíčok a spermií (alebo ako to s obľubou nazývajú oni „in vitro vytvorených pohlavných buniek“ (IVG)) poskytuje vďaka použitiu kmeňových buniek mnoho lákavých dôsledkov.
Po objave indukovaných pluripotentných kmeňových buniek v roku 2007 sa teoreticky dá vytvoriť akákoľvek bunka v tele – a to z niečoho takého jednoduchého ako je kožná bunka. Myši sa už narodili zo spermií a vajíčok vytvorených z kmeňových buniek. Harris a jeho kolegovia veria, že sa blíži deň, keď budú vedci môcť urobiť to isté s ľuďmi. Vo svojom príspevku okolo toho točia etické dôvody a snažia sa načrtnúť niektoré možné využitia.
1. Je to etické? Samozrejme, že je; veď pokusy na myšiach ukázali, že je to bezpečné. Koniec koncov priznávam, že sa pritom vyžaduje väčšia etická zhovievosť než bola potrebná pri prvom dieťati zo skúmavky. „No ak by boli rozhodujúce neprakticky vysoké bezpečnostné limity, nemali by sme vakcíny, ani IVF, ani žiadny iný postup. Nič nie je úplne bezpečné.“ Okrem toho argumentujú, že všetky deti, ktoré privedú na svet, sú na tom lepšie než by boli vtedy, keby vôbec neexistovali.
2. Existuje mnoho možných využití. Prvé štyri sú podobné tým, aké má IVF. [Môžu ju využiť] ľudia, ktorí nemôžu produkovať životaschopné spermie, ženy s predčasnou menopauzou, ľudia, ktorí prišli o pohlavné žľazy alebo ich plodnosť kvôli liečbe rakoviny, a ľudia, ktorí boli nedobrovoľne sterilizovaní (to je síce vzácne, ale existujú aj takí).
Medzi mnohými klientmi by mohli byť i homosexuálne a lesbické páry – tie by tak mohli mať deti, ktoré by boli geneticky príbuzné obom z nich. Hovoria: „Morálne nie je nič zlé na tom, že by spôsobilé a starostlivé páry tvorené osobami rovnakého pohlavia použili IVG na to, aby uspokojili svoje oprávnené záujmy, čiže to, že by sa stali genetickými rodičmi svojich detí.“
Inými [klientmi] by boli „jednotlivci, ktorí by sa chceli reprodukovať bez partnera a bez toho, aby sa museli uchýliť k darovaniu ľudských gamét“. Toto by bola najsilnejšia forma incestu, akú si možno predstaviť – jedinec, ktorý sa účinne pári sám so sebou - takže nie je zaručená jeho bezpečnosť. Etické povolenie však dostane od spoločnosti Harris a spol.
A nakoniec sa Harris a jeho kolegovia púšťajú s veľkým nadšením do myšlienky „mnohopočetného rodičovstva“. Ide o „radikálne rozšírenie reprodukčnej autonómie, ktorá umožní, že rodičmi by mohli byť viac než dve osoby“.
„IVG by namiesto toho umožnila oveľa podstatnejšie zdieľanie genetickej príbuznosti. Je teda v podstate akousi generačnou skratkou. Predstavte si, že by štyria ľudia vo vzťahu chceli byť rodičmi jedného dieťaťa, pričom všetci chcú byť s ním geneticky príbuzní. IVG umožňuje nasledujúci priebeh: prvé dve embryá by mohli byť vytvorené párom buď prostredníctvom IVF, alebo prirodzene, alebo in vitro vytvorenými pohlavnými bunkami. Línia ľudských embryonálnych kmeňových buniek by sa potom vytvorila z oboch týchto embryí a diferencovaná na IVG by sa použila na druhé kolo IVF. Výsledné embryo by bolo geneticky príbuzné všetkým perspektívnym rodičom, ktorí by - technicky vzaté - boli starými rodičmi dieťaťa.“
In vitro eugenika
Ale prečo sa zastaviť pri štyroch biologických rodičoch?
Austrálsky bioetik Rob Sparrow z Monash University v Melbourne predstavil svojim kolegom ešte pokročilejší scenár, ktorý nazýva „in vitro eugenikou“. Vytvorením gamét z embryonálnych kmeňových buniek by bolo možné vytvoriť 20 alebo 30 generácií „ľudí Petriho misky“ za menej než desať rokov.
Záleží od toho, ako by vedci riadili tento proces, no vy a ja by sme za viac ako 20 generácií získali 1 048 576 predkov. Takže štyria rodičia môžu byť ešte celkom konzervatívnym odhadom. Ku genetickému zloženiu dieťaťa môže prispieť toľko ľudí, že by nemalo žiadny zmysel spájať ho s ktorýmkoľvek z nich. Takže - ako hovorí Sparrow - „osirejú pri počatí“.
Aký je účel takéhoto scenára? Eugenika: odstránenie nevyhovujúcich génov v snahe vytvoriť lepšie ľudské bytosti. „V skutočnosti,“ píše Sparrow, „vedci budú môcť šľachtiť ľudské bytosti na rovnakej (alebo vyššej) úrovni, na akej v súčasnosti šľachtia rastliny a zvieratá.“
Obraňovanie nočnej mory
Eticky obrániť takéto možnosti – to je ťažká úloha. Ale Harris a spol. sú však na to dosť sebavedomí. V prvom rade tvrdia, že je irrelevantné to, či je niečo „prirodzené“, pretože nič také, ako „prirodzené“ spôsoby konania neexistuje. Čo teda môže byť zlé na tom, že otvoríme genetické príbuzenstvo širšiemu okruhu ľudí než jednému otcovi a jednej matke?
Ak vzniknú nejaké nedostatky, dieťa sa priveľmi sťažovať nemôže. Bude existovať a existencia je lepšia ako neexistencia. V každom prípade aj dnes rodičovstvo zahŕňa mnoho rôznych jednotlivcov z rôznych generácií. Použitie buniek IVG iba tejto skutočnosti pridáva genetickú zložku. „Potenciálni rodičia si budú môcť vybrať z doteraz nepredstaviteľne rôznych potenciálnych detí,“ píšu.
Iní z tých, ktorí prispeli do rovnakého čísla časopisu Journal of Medical Ethics, vytvárajú scenáre, ktoré sa tiež dajú pochopiť len ťažko. No základnou témou všetkých článkov je, že technológia IVF sa dá použiť na to, aby úplne pretvorila tvár rodičovstva. Je to biologický náprotivok zámerného vyvolávania extrémnych klimatických zmien.
Samozrejme, žiadna z týchto zmien nie je istá. Nemusia sa vydariť ani embryá troch rodičov, nie ešte umelé vajíčka a spermie. Ale najnovšie vydanie časopisu Journal of Medical Ethics je jasným dôkazom toho, že niektorí z popredných britských akademikov už vypracovali plán na vytvorenie detí, ktoré by boli hračkami zvedavých genetikov. Bolo by úplne nezodpovedné, aby britský parlament zlegalizoval embryá troch rodičov bez toho, aby preskúmal, čo bude nasledovať.