Generálny riaditeľ spoločnosti Apple - Timothy Cook krátkou esejou v týždenníku BusinessWeek verejne priznal, že je gay, čo vyvolalo mnoho pozitívnych ohlasov. Vlnu obdivu šíria na Twitteri aj niekdajší americký prezident Bill Clinton, podnikateľ a programátor Mark Zuckerberg a britský podnikateľ a miliardár Richard Branson. Ak sa k tomu ešte nevyjadril prezident Obama a redakčný okruh New York Times, určite tak urobia veľmi skoro.
Radosť v kruhoch bojujúcich za práva gayov je pochopiteľná. Cook nie je len jedným z prvých svetových business lídrov, ktorý verejne priznal svoju sexuálnu orientáciu; spoločnosť, ktorú vedie, je najväčšou, najbohatšou a najúžasnejšou korporáciou planéty. Očakáva sa, že dopad tohto jeho činu na mladých ľudí bude obrovský.
Ako to však ovplyvní iných lídrov korporácií a známe osobnosti? Budú sa cítiť pod tlakom? Budú nútení vyjadriť voči právam gayov svoje stanovisko a v prípade, že sa ukáže ako nesprávne, pracovať na kariére otrhancov?
Niečo také sa stalo spoluzakladateľovi prehliadača Mozilla Firefox, Brendanovi Eichovi, po jeho vymenovaní za výkonného riaditeľa Firefoxu. Niekto sa dostal k informácii, že sumou 1000 dolárov podporil kampaň proti manželstvám gayov v Kalifornii a začal kampaň, ktorá by ho z tohto postu zosadila. Keď sa proti nemu postavili jeho kolegovia, odstúpil z funkcie.
Eich sa veľmi snažil byť v tejto záležitosti paušálny. Jeho Mozilla, zahŕňa ľudí podobných jemu, ktorí síce podporujú občianske práva gayov, ale nemôžu súhlasiť s tým, že manželstvo je jedným z nich. Znamenalo to zahrnúť do svojho okolia spolupracovníkov z krajín ako je napr. Indonézia, ktorí, ako povedal, sú „na opačnej strane tejto konkrétnej záležitosti.“ V rozhovore uviedol:
Nemyslím si, že tlak zmeniť svoju pozíciu osoží mojej čestnosti alebo bezúhonnosti Mozilly. Myslím si, že keby sa Mozilla stala viac vylučujúcou a vyžadovala viac lakmusových testov, mohlo by to viesť k chybe spôsobujúcej zmenšenie Mozilly, ešte väčšiu fragmentárnosť.
Podľa Eicha je jeho pohľad na manželstvo jeho súkromnou záležitosťou a vôbec nesúvisí s pracoviskom. Toto súkromie však jemu bolo odmietnuté.
Zvláštne ale je, že Cook vo svojej stručnej eseji hovorí, že by uprednostnil menej publicity ohľadom svojej sexuality, ak už stratila svoju súkromnosť tým, že už o nej skoro každý vie. Svoju esej uvádza slovami:
Počas svojho profesionálneho života som sa snažil zachovať si určité súkromie. Pochádzam zo skromného prostredia a netúžim na seba pútať pozornosť.
Neskôr píše:
Až doteraz som o svojej sexualite verejne nehovoril, hoci som ju nikdy nepopieral.
Priznávam, nebolo to ľahké rozhodnutie. Súkromie je pre mňa aj naďalej dôležité a rád by som si udržal ešte to niečo, čo mi z neho ostalo.
Nuž, toto je biedna nádej. Jeden žurnalista (homosexuál) už naznačil, že teraz začne najväčšia sezóna lovu na „generálneho riaditeľa, o ktorom sa nepísalo skoro nič, v histórii amerických korporácií.“
Tak prečo to Cook urobil? Vtlačili ho do toho alebo to urobil sám? Podľa jeho slov to boli obrazy Martina Luthera Kinga a Roberta Kennedyho zavesené v jeho kancelárii, na ktoré sa každé ráno pozrel, pýtajúce sa ho: „Čo robíš pre druhých?“, ktoré ho postupne prinútili postaviť sa za LGBT ľudí zápasiacich s diskrimináciou a nerovnosťou. Najmä „deti.“
História spoločnosti Apple o podporovaní práv homosexuálov však poukazuje na to, že to bol tlak z vnútra spoločnosti a od skupín ako Human Rights Campaign, ktorý ho mohol viesť k tomuto činu. Napokon, pred Kongresom verejne propagoval zákon, ktorý by jednoznačne zakázal diskrimináciu na pracovisku prameniacu zo sexuálnej orientácie a identity pohlavia, čo sa už v spoločnosti Apple uplatňuje.
V decembri minulého roka v denníku Wall Street Journal napísal:
Ochrany, ktoré podporujú rovnosť a rôznorodosť, by nemali podmieňovať niečiu sexuálnu orientáciu. Až príliš dlho museli mnohí ľudia túto časť svojej identity na pracovisku skrývať.
A predsa bola táto časť jeho identity stále sčasti skrytá.
Stále však vo svojej eseji dáva jasne najavo, že to nie je celá jeho identita, ba dokonca ani tá najpodstatnejšia časť z nej. Zdá sa, že by bol radšej známy ako inžinier, ktorý sa stal generálnym riaditeľom spoločnosti, o ktorej rozmýšľa vo dne v noci; alebo ako niečí strýko, alebo ako hocikto iný, než ikona homosexuálov.
Verím, že ľudia budú rešpektovať moju túžbu sústrediť sa na veci, ktoré mi idú najlepšie a na prácu, ktorá mi robí radosť.
Určite je to situácia, po ktorej treba túžiť, a to nielen z pohľadu Tima Cooka a ľudí, ktorí podporujú homosexuálne zväzky, ale aj pre takých ako je Brendan Eich, ktorí podporujú iné hodnoty.
Skutočnosť je taká, že väčšina ľudí v biznise, ak nie všetci, ktorí boli v rámci tejto záležitosti prenasledovaní, sa voči svojim LGBT zákazníkom alebo zamestnancom nesprávali rovnako. Jednoducho robili to, „čo im ide najlepšie a čo im prináša radosť,“ keď boli odsudzovaní za „bigotných“ z dôvodu nestotožnenia sa (v prevažne miernych časoch) s ideou, že vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia by mohol byť označovaný za manželstvo.
Možnože keď sa generálny riaditeľ spoločnosti Apple nabudúce pozrie na obrazy Martina Luthera Kinga a Kennedyho a začuje tú otázku, venuje tejto sužovanej menšine a ich súkromiu aspoň malú myšlienku.