Islamistická teroristická skupina Boko Haram vydala počas víkendu 7. – 8. marca tlačové vyhlásenie, kde uvádzajú, že prisľubujú vernosť nadradenej islamistickej skupine ISIS (Islamský štát v Iraku a Sýrii). Britská stanica BBC v sobotu informovala, že skupina uverejnila na svojom účte na Twitteri audio záznam vodcu skupiny Boko Haram. Vodca, Abubakar Shekau, v ňom nazýva vodcu Isisu, Abu Bakr al-Baghdadi menom „kalif.“
„Oznamujeme našu vernosť kalifovi … a budeme ho počúvať a poslúchať v časoch biedy aj prosperity,“ znie v nahrávke, ktorá je preložená do angličtiny, francúzštiny a arabčiny. „Vyzývame moslimov, aby všade prisľúbili vernosť kalifovi.“
Správa je v súlade s podobnými sľubmi,ktoré urobili islamskí militanti v Egypte, Líbyii, Alžírsku, Jemene, Saudskej Arábii a Pakistane.
Aj keď BBC uvádza, že nahrávka „nebola verifikovaná,“ ich korešpondent Jim Muir ju označil za „dobre vypracovanú“ a poukázal na podobnosti v štýle s inými propagačnými materiálmi ISIS.
ISIS zverejnil ako súčasť svojej vojnovej propagandy na sociálnych sieťach ďalšiu sériu fotografií, ktoré zobrazujú osem tiel visiacich za nohy pri vstupe do irackého mesta Hawija. Experti tvrdia, že v tomto 450-tisícovom meste si skupina urobila základňu. Denník The Daily Mail zase uviedol, že telá oblečené do vojenských šiat by mohli patriť zajatým irackým vojakom.
Vo februári ISIS viedla na výstrahu ulicami Hawije skupinu zajatých kurdských vojakov oblečených do oranžových kombinéz. Vo videu od ISIS boli označení za „neverných.“
V Nigérii po sobotnom vyhlásení nasledovalo päť ďalších explózií, ktoré údajne zabili viac ako 50 ľudí a zranili ďalších 140 v severovýchodnom nigérijskom meste Maiduguri.
Medzitým sýrski robotníci z Medzinárodnej spoločnosti Sv. Vincenta de Paul uviedli, že ISIS uniesla skupinu sýrskych katolíkov spojených s touto charitatívnou spoločnosťou. Na webstránke Medzinárodnej spoločnosti Sv. Vincenta de Paul sa uvádza, že rodinám povedali, že sa musia zrieknúť kresťanskej viery a konvertovať na islam alebo čeliť sťatiu a ich deti budú „upálené v klietkách zaživa.“
Na stránke Spoločnosti sa uvádza príspevok člena skupiny, vincentínskeho kňaza, pátra Johna Freunda, ktorá bola údajne zaslaná na „našu kúriu v Ríme“ jednou zo sýrskych spolupracovníčok, „sestrou Monikou.“ V príspevku sa píše, že 1. marca „boli členovia Spoločnosti Sv. Vincenta de Paul v Sýrii unesení, spolu so svojimi ženami a deťami. Deti boli izolované a umiestnené do klietok. Dospelí, ktorí nezaprú vieru, budú popravení sťatím a ich deti zaživa upálené v klietkach.“
Odvoláva sa na spolupracovníčku Sv. Vincenta de Paul „P. Francoise“, ktorá žiada o pomoc pri šírení správy „a vrúcne prosí o modlitbu za týchto ľudí a za všetkých, ktorí sú zajatí.“
Táto správa bola uverejnená aj na americkej stránke Vincentínskej spoločnosti kňazov.
„Ostaňme spojení vo vrúcnej modlitbe na úmysel dobrého stavu našich bratov a sestier v kresťanskej viere, ktorí sú v zajatí,“ píše sa ďalej v správe.
Počas uvedeného víkendu ISIS napadla kurdských bojovníkov z milície v okolí sýrskych kresťanských miest pri Tal Tamr, okolo 40 km od tureckej hranice. Z toho územia v predchádzajúcich týždňoch údajne uniesli niečo medzi 250 až 375 ľudí.
Britská skupina Sýrske observatórium pre ľudské práva udáva, že medzi 23. a 25. februárom boli unesené stovky asýrskych kresťanov zo strany Islamského štátu. Odhaduje sa, že počas februára z oblasti utieklo najmenej 5000 ľudí, moslimov aj kresťanov.
Údaje si protirečia, ale udáva sa, že ISIS prepustila 19 až 25 obetí únosov počas prvého marcového týždňa. Observatórium vydalo 28. februára správu, že vodcovia ISIS nariadili prepustiť 29 rukojemníkov, ale o osude ostatných majú rozhodnút súdy organizované ISIS podľa islamského práva šarí'a.
Množstvo správ z územia Sýrie uvádza, že kresťanskí zajatci, vrátane katolíkov chaldejského rítu,asýrskych kresťanov ako aj pravoslávnych, sú tlačení k tomu, aby prestúpili na islam. Jeden zajatec, ktorý bol potom prepustený a spravodajským agentúram sa identifikoval iba ako „Róbert“ povedal: „Stále nás tlačili, aby sme prestupili na islam. Boli na to sústavne sústredení.“
„Ale neubližovali nám,“ pokračoval Róbert. „Povedali sme, že sa neobrátime. Oni povedali, že potom musíme zaplatiť jizju.“ Jizja je daň, ktorú moslimovia uvaľovali v podrobených krajinách na nemoslimov. „Alebo musíte opustiť krajinu. Takéto nám dali možnosti.“
„Povedali sme, že zaplatíme jizju, ale že sa neobrátime,“ povedal.
Novinky o vyhlásení vernosti skupinou Boko Haram prišli po minulomesačných úvahách nigerijského biskupa Emmanuela Badeju z Oya, ktorý naznačil, že úspechy skupiny Boko Haram boli sčasti spôsobené zdráhaním sa USA zasiahnuť.
Biskup Badejo uviedol, že Obamovej vláde vadí, že Nigéria odmieta akceptovať západnú agendu homosexuality a kontroly obyvateľstva.
„Spojené štáty dokonca povedali, že by pomohli Nigérii s Boko Haram iba v prípade, že by sme upravili naše zákony týkajúce sa homosexuality, plánovania rodičovstva a kontroly pôrodnosti,“ udáva Badejo.
Biskup, ktorý je z juhu Nigérie, v tom čase povedal, že nevie, či Boko Haram vzhliada k podpore Islamskému štátu pri vytvorení islamského „kalifátu“. Ale povedal, že skupinu Boko Horam „posilnili iné skupiny prichádzajúce zo severnej Afriky a aj z ďalej, ako sú napríklad tie, čo bojovali v Líbyi a čo bojujú v Sýrii.“
Experti si naďalej všímajú „silnú podobnosť“ v spôsobe propagačných video prezentácii Boko Haram aj ISIS. V januári nigerijská skupina vydala video popravy, kde sťali dvoch mužov. BBC povedala, že tam bolo vidieť silný vplyv propagandy ISIS: „Inscénacia, techniky pomalého pohybu a zvukové efekty robili z filmu niečo podobné produkcii [islamského štátu] a nie tradičné video Boko Haram.“
Americkí analytici hovoria, že v praxi to znamená, že sa Boko Haram a ISIS „snažia zosynchronizovať svoje aktivity“ s cieľom vytvoriť nový „kalifát“, čiže nadnárodný islamský štát. Iní tvrdia, že vyhlásenia slúžia skôr na účely propagandy ako na účely skutočnej koordinácie ambícií obidvoch skupín.
Vyhlásenie prišlo po vlne útokov na teritórium Boko Haram v severnej Nigérie zo strany vojenskej skupiny zloženej silami z niekoľkých štátov. K Nigérii sa pripojili aj Čad a Niger, ktorí sú tiež ohrozovaní prestupmi Boko Haram cez ich hranice, aby pomohli vytlačiť skupinu späť.
Od konca roka 2014 však nigérijská vláda nebola schopná čeliť postupu skupiny, hlavne z dôvodov korupcie vo vláde a vojenskom vedení. Ministerstvo zahraničia USA prišlo k záverom, že v súčasnosti Boko Haram kontroluje najmenej 20 % teritória krajiny. Ich teritórium siaha cez hranice Nigérie až na územia Čadu a Nigérie. Vykonávajú nájazdy na mestá a dediny a útočia na vojenské základne v Kamerune.