Hoci bol zákaz incestu (t.j. sexuálnych vzťahov medzi pokrvnými príbuznými) bežný v celých dejinách, je stále ťažké ho pochopiť a obhájiť. Sčasti je to aj dôsledok istého nedorozumenia. Často si totiž myslíme, že hlavným dôvodom zákazu incestu je zabránenie genetickým abnormalitám alebo iným ujmám detí, ktoré by takto mohli byť počaté. No keďže existuje viacero možností ako takýmto škodám zabrániť, táto úvaha sa zdá byť čoraz menej zrozumiteľná. Páry, ktoré sa dopúšťajú incestu, by mohli napríklad jednoducho upustiť od toho, aby mali deti; prípadne by mohli použiť technológiu asistovanej reprodukcie na to, aby počali zdravé.
Nedostatok zrozumiteľnosti však neznamená, že by existovala vlna obrancov incestu, ktorá by sa pokúšala toto tabu prelomiť, aj keď existujú aj takí. Predsa to však ponúka príležitosť na prehodnotenie toho, prečo je zlé, aby spoločnosť incest tolerovala. Popritom si môžeme uvedomiť aj to, že problém, ktorý incest vyvoláva, už našu spoločnosť infiltroval inými prostriedkami. Tie predstavujú pre zdravie a stabilitu našich rodín významnú hrozbu.
Filozofický dôkaz proti incestu
Tomáš Akvinský v dodatku svojej Summy rozoberá otázky príbuznosti. Potom na otázku, či je príbuzenstvo manželskou prekážkou na základe prirodzeného práva, dáva tri dôvody, prečo je to tak. Zaujímavé je, že žiaden z týchto dôvodov sa neodvoláva na problémy s potomstvom.
Akvinský si skôr myslí, že incest je predovšetkým v rozpore so vzťahovým poriadkom, aký by mal existovať medzi rodičmi a ich deťmi. Dcéra sa napríklad nemôže k svojmu otcovi správať primeraným spôsobom, akým sa správa manželka a zároveň, akým sa správa dcéra. Akvinského tretím dôvodom je to, že incest je v rozpore s „akcidentálnym“ cieľom manželstva, ktorým je spájanie ľudstva a rozširovanie priateľstva. Vidíme to prakticky pri akejkoľvek svadbe, keď sa schádzajú dve rodiny, ktoré nie sú príbuzné, aby oslávili toto svoje nové spojenie. Incestné zväzky by v tomto prípade nemali čo oslavovať.
Oba tieto argumenty sú dôležité a zaslúžia si pozornosť. Mňa tu však zaujíma Akvinského druhý argument. Sekundárnym cieľom manželstva je pre Tomáša Akvinského - idúc v Pavlovskej tradícii - potlačenie žiadostivosti. Ale „ak by si však muž mohol vziať svoju pokrvnú príbuznú, tento cieľ by sa stratil; ak by totiž tým, ktorí žijú v jednom dome nebolo zakázané, aby sa telesne spájali, žiadostivosti by sa poskytol veľký priestor.“
Ak Akvinského znepokojenie preložíme do modernejšieho jazyka, vidíme, že jeho obavy sú úplne oprávnené. Obava o cudnosť členov rodiny súvisí s cudnosťou, ktorá v sebe zahŕňa miernu a zriadenú sexuálnu túžbu. Miernu, pretože nie všetky možné objekty túžby sú aj naozaj žiadúce - takže nie každý, kto by mohol byť sexuálne žiadúci, takým aj naozaj je. A zriadenú, pretože sexuálna túžba je orientovaná smerom k osobe, ktorá by mohla byť vhodným manželským partnerom. Napríklad túžba po osobe, ktorá je už vydatá, je u tých, čo majú čnosť čistoty, vylúčená.
Čistota slúži integrite osoby, dobru manželstva a širšiemu dobru (dobrám) domácnosti. Akvinský si myslí, že začať rozkladať čnosť cudnosti (a s ňou tieto dobrá) už v domácnosti, by mohlo byť nebezpečné.
Ako zákaz incestu podporuje čistotu?
Ak by teda incest nebol zakázaný, cudnosť by bola naozaj ohrozená a spolu s ňou aj práve spomenuté dobrá: integrita, manželstvo a rodina. Prečo? Predložím tri dôvody a obávam sa, že je ich oveľa viac.
Tí, ktorí ste ním sami boli, alebo ste s nejakým žili, viete, aké je pre dospievajúcich chlapcov ťažké prechádzať pubertou a myslieť na niečo iné než na sex. Človek by mohol práve z tohto dôvodu spochybňovať múdrosť toho, že chalani trávia toľko času v mnohých našich štátnych školách, kde ich ustavične môže niečo rozptyľovať.
Pouvažujte nad tým čo by stalo, keby sa sex – jeho možnosť a azda i jeho realita – dostal do domácností. Skôr než oslobodzujúcim priestorom, v ktorom sa chlapci môžu venovať celému radu iných vecí, ktoré ich skutočne zaujímajú, ak ich celých nepohltí záujem o sex, by sa domácnosť stala semeniskom sexuálnej túžby. Určite by to malo následky pre dievčatá v domácnosti - ako aj pre ich vnímanie seba samých. Bez prestávky by sa totiž stali objektami sexuálneho záujmu.
Niektoré z týchto mladých žien by sa nikdy necítili bezpečne; iné by sa cítili stále pod tlakom toho, že musia „konkurovať“ zvyšku sexualizovaného ženského sveta. Pre chlapcov i dievčatá by sa svet, v ktorom by nebol incest prísne zakázaný, stal takým, v ktorom by ich životy boli všadeprítomným spôsobom preniknuté sexom a ich integrita by teda bola vo vážnom ohrození. Ohrozilo by to tiež budúcnosť manželstva a rodinného života. Chlapci a dievčatá, ktoré by boli v takomto prostredí vychovávané, by len ťažko mohli čakať, že budú schopní – keď príde čas vážnych záväzkov - zachovávať manželskú vernosť a zaobchádzať s príslušníkmi opačného pohlavia s rešpektom.
Druhým dôsledkom by bolo toto: vzhľadom k tomu, čo sme práve povedali o všadeprítomnej sexualizácií života chlapcov a dievčat, by sa dalo čakať, že chlapci a dievčatá by začali sexuálne experimentovať skôr, než by tomu bolo inak. Ak by boli teda tak skoro vovedení do sveta sexu a zistili by, že je všade okolo nich, čo by ich mohlo zastaviť? A skutočne, samotná domácnosť by sa stala miestom aspoň niektorých z týchto sexuálnych experimentov.
Skorší sex je však ukazovateľom radu negatívnych sociálnych dôsledkov, z ktorých mnohé majú zas zlé dôsledky pre súčasný i budúci rodinný život. Takže ešte raz: to, že by sa prestal zachovávať zákaz incestu, by uškodilo rodinnému životu.
A to isté platí aj o treťom dôsledku. V prípade, že by incest nebol prísne zakázaný, vzťahy medzi manželmi by boli nevyhnutne destabilizované, pretože matky by sa na svoje dcéry museli pozerať ako na rivalky. To preto, že otcovia by mohli mať svoje dcéry ako potenciálnu náhradu: mladšie verzie žien, ktoré kedysi milovali, ale ktorých zaujímavosť môže časom vyblednúť.
Takže Tomášov pohľad je zdravý: zákaz incestu chráni cudnosť a cudnosť chráni integritu, manželstvo a rodinu.
Problém pornografie
Samozrejme, Tomáš nepredvídal zrušenie zákazu incestu a ani my by sme to nemali robiť. Tomáš však nemohol predvídať ani to, že príde čas, keď ľudia prijmú takú realitu, ktorá má presne rovnaké negatívne dôvody a dôsledky ako incest, pričom zostávajú voči týmto dôvodom a dôsledkom slepí. Tomáš nemohol predvídať spôsob, akým internet a ďalšie digitálne technológie urobia pornografiu v domácnostiach všadeprítomnou.
Pornografia existovala vždy - niekedy viac, niekedy menej. Pred generáciami však bola pornografia do značnej miery niečím, čo sa v domácnostiach s deťmi vyskytovalo len obmedzene. Otcovia mohli mať niekde zastrčené kópie Playboya, ale prístup tínedžerov k pornografii bol pomerne obmedzený a jej miera vôbec nezodpovedala množstvu ich sexuálnej túžby.
Teraz je, samozrejme, situácia iná. Akýkoľvek tínedžer má vďaka smartfónu, tabletu alebo osobnému počítaču prístup k nepredstaviteľnému množstvu internetovej pornografie. Nedávny článok v Esquire to vyjadril takto:
Tu je pravda o generácii 10-13 ročných chlapcov, ktorí prišli tesne po mne - ktorí sa, povedzme, narodili po roku 1992: každý z nich môže na svojom telefóne vidieť za 10 minút viac nahých žien než videla väčšina dospelých mužov v celom svojom živote. Môžu si tiež, samozrejme, pozrieť akty ženy, o akých by väčšina ľudí v histórii nikdy nesnívala, a nie že by ich ešte videla. A ako sa dalo čakať, presne to aj - v zdrvujúcom množstve - robia. [Britská] vláda si pomaly začína uvedomovať tento problém. V roku 2012 vydala teda správu, na ktorej sa podielali viaceré strany. Tá odhalila, že jeden z troch chlapcov v tomto veku si na internete prezerá presne takéto materiály, pričom zo štyroch z piatich sa stanú do ich 16-tich rokov pravidelní užívatelia.
Ľahký prístup k pornografii sa však neobmedzuje len na mladistvých; jeho dostupnosť je ustavičným pokušením aj pre ženatých mužov, ktorému mnohí z nich podľahli.
Všimnite si ale dôsledky pornografie, ktorá sa vyrába a spotrebúva v obrovskom množstve a je prítomná v domácnostiach len prostredníctvom stlačenia tlačidla:
- Po prvé, spôsobuje rozpad sexuálnej integrity mladých mužov a žien, ktorí pred tlakom presexualizovaného sveta nemajú kam uniknúť.
- Po druhé, sledovanie porna medzi mladými ľuďmi súvisí s predčasnou a riskantnou sexuálnou aktivitou. Takáto činnosť je škodlivá sama o sebe - pre tých, ktorí sú v ňom zapletení, pre ich rodiny a pre stabilitu či dokonca samotnú možnosť ich budúceho manželstva.
- A po tretie, sledovanie porna destabilizuje manželské vzťahy, pretože do domácnosti vnáša rivalitu. A naozaj: častým problémom tých manželiek, ktoré sú vydaté za užívateľov pornografie, je to, že sa obávajú, že nemôžu „súťažiť“ s tým, čo ich manželia vidia na internete.
Hoci všetci ostatní týmto veciam venujú dostatok pozornosti, významné kultúrne hlasy sa stále pokúšajú tento problém zakryť. Zaraziť by nás však malo toto: aj keď by sme neuvažovali nad uvoľnením tabu, ktoré sa vzťahuje na incest, my sme už dovolili, aby v našich životoch dominovalo niečo, čo má úplne rovnaký negatívny vplyv na integritu, manželstvo a rodinu ako incest. To, že trváme na tabu je múdrejšie než si myslíme. Znovu si musíme prisvojiť skutočné dôvody, na ktorých je tento zákaz postavený, a uvedomiť si, že pornografia je incestom našej kultúry.
Christopher O. Tollefsen je profesorom filozofie na univerzite v Južnej Karolíne a členom predstavenstva Witherspoonovho inšitútu. Je autorom publikácie Lying and Christian Ethics (Cambridge, 2014).