Nezisková organizácia Alliance Defending Freedom (Aliancia za slobodu, pozn. prekl.) vyplnila na Európskom súde pre ľudské práva žiadosť v mene Toma Mortiera, namietajúcemu proti belgickým zákonom povoľujúcim usmrtenie predpísané lekárom. Mortierova matka bola usmrtená lekárom z dôvodu „neliečiteľnej depresie,“ hoci nebola smrteľne chorá. Mortier sa nedozvedel, čo sa stalo, až kým mu deň po jej smrti nezavolali.
„Vláda je zaviazaná ochraňovať život a nie spolupracovať na propagovaní smrti,“ povedal právny zástupca ADF Robert Clarke. „Človek môže tvrdiť, že by si mohol robiť, čo sa mu zachce, to však nenarúša zodpovednosť vlády ochraňovať slabých a zraniteľných. Povzbudzujeme Európsky súd zastať sa tohto princípu, ktorý je v úplnom súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
Onkológ Wim Distelmans usmrtil v apríli 2012 Belgičanku Godelievu De Troyer, ktorá nebola smrteľne chorá, z dôvodu „neliečiteľnej depresie“ po tom, ako získala súhlas od troch iných lekárov, ktorí nemali predtým žiadnu účasť na starostlivosti o jej zdravie. Lekár, ktorého mala vyše 20 rokov, v septembri 2011 odmietol jej žiadosť o eutanáziu. Po príspevku vo výške 2,500 EUR, ktorý venovala organizácii Life End Information Forum a ktorej spoluzakladateľom je Distelmans, súhlasil s jej požiadavkou o ukončenie života kvôli depresii. Finančný príspevok tak podnietil vznik konfliktu záujmov.
Mortiera však pred smrťou matky nikto nekontaktoval napriek skutočnosti, že podľa neho bola matkina depresia predovšetkým dôsledkom rozchodu s mužom, ale tiež pocitov vzdialenosti od rodiny.
Distelmans nemá žiadnu psychiatrickú kvalifikáciu a žiaden zo zainteresovaných lekárov nemal s pacientkou dlhšie trvajúci vzťah vo forme lekár – pacient. Naviac, vo vedení komisie, ktorú vláda poverila prešetrovaním akýchkoľvek zlyhaní týkajúcich sa zákona o eutanázii, bol odjakživa Distelmans. Aj napriek dôkazom o rozsiahlom zneužívaní zákona komisia žalobcovi nikdy nepredložila akýkoľvek prípad.
Žiadosť ADF vysvetľuje: „Inštitúcie Rady Európy preukázali trvalú opozíciu voči legalizovaniu asistovanej samovraždy a eutanázie. Jedinou pozitívnou povinnosťou je ochraňovať život.“
Žiadosť argumentuje, že belgický zákon, ktorý najnovšie povoľuje deťom zabiť sa, zašiel až príliš ďaleko: „Rovnováha sa neprijateľne posunula v prospech osobnej autonómie za cenu dôležitého záujmu verejnosti a povinnosti štátu uvedenej v Článku 2 (právo na život).“
„Ľudia trpiaci depresiou potrebujú súcit a lásku, nie predpis smrti,“ povedal najvyšší právny zástupca ADF Roger Kiska. „Povinnosťou štátu je umiestniť garancie bezpečnosti na správne miesta, čím sa trpiacim pacientom dostane od lekárov adekvátnej starostlivosti a príležitosť konzultovať to s rodinou.“
Organizácia ADF v rámci Európskeho súdu pre ľudské práva obraňuje aj odmietanie samovražedných liekov Švajčiarskom, a to pre ženy, ktoré netrpia žiadnou smrteľnou chorobou. Prípad Gross vs. Švajčiarsko je veľmi podobný predošlému – Haas vs. Švajčiarsko, kedy v roku 2011 ESĽP jednohlasne zamietla požiadavku, že povinnosťou Švajčiarska je asistovať jednotlivcom pri páchaní samovraždy.