V sobotu 26. marca hostilo peruánske hlavné mesto masívne pro-life podujatie. V každoročnom Pochode za život sa ulice Limy zaplnili stovkami tisícov pro-life účastníkov.
Organizátori odhadovali účasť na najmenej 500 tisíc ľudí, čím sa môže merať s Pochodom za život vo Washingtone, ktorý bol najväčším svetovým pro-life zhromaždením.
LifeSiteNews urobili interview s Carlosom Polom, členom organizačnej komisie a riaditeľom Inštitútu pre prieskum obyvateľstva v Latinskej Amerike. Podľa Pola bola táto udalosť „najväčším občianskym zhromaždením v dejinách Peru.“
Uvádzame celé interview:
Koľko pochodov za život bolo v Peru?
Prvý pochod na tému ochrany života sa udial 16. augusta 2004 na protest proti distribúcii pilulky „deň po“. Protest organizovala najmä Dr. Blanca Neyrová, jedna z vedúcich organizácie CEPROFARENA, ktorá je blízka Katolíckej cirkvi a pro-life hnutiu. Od toho roku CEPROFARENA vždy organizovala pochody okolo termínu 25. marca, ktorý je aj Dňom nenarodených detí. V posledných rokoch prebrala organizáciu pochodov pani Nancy Freundtová.
Organizácia nášho pochodu za život bola inšpirovaná Pochodom za život zo Spojených štátov, kde Američania pochodujú každoročne 22. januára pred Najvyšší súd, aby protestovali proti legalizácii potratov. Hlavný koncept použitý v Lime je podobný americkému: ochrániť deti pred potratmi, najviac opakované motto je „byť hlasom tých, ktorí sú bez hlasu“ a použili sme aj obrázky potratených detí v protiklade s deťmi, ktorým bolo dovolené sa narodiť.
Pochody za život boli zhromaždením pre zhruba 20 tisíc ľudí. V roku 2012 sa však rozhodli organizovať pochod v El Callao a bol z toho problém, keďže v ten rok prišlo asi iba 5 tisíc ľudí, väčšinou katolícki pro-liferi.
V roku 2013 kardinál Juan Luis Cipriani rozhodol, že organizáciu Pochod za život preberie arcidiecéza, aby sa zvýšila účasť veriacich a jednota cirkevných skupín v pro-life otázke. Tým by sa zvýšil aj reálny dopad pochodu. Naneštastie, predošlá organizátorka, pani Nancy Frendtová sa postavila proti takmer všetkým zmenám až nakoniec opustila organizáciu, čím dovolila vznik konfliktov.
Po týchto zmenách sa nakoniec účasť v marci 2013 výrazne zvýšila (viac ako 100 tisíc ľudí) a výrazne sa zvýšil mediálny dopad (panoramatická fotka na obálke časopisu El Comercio, veľmi pozitívna reportáž v novinách RPP, na TV staniciach, rádiu a v rozličnej tlači).
Po Pochode za život 2013 bolo rozhodnuté vytvoriť organizačnú komisiu, ktorá sa bude mesačne stretávať. Skladá sa z delegátov zo 17 cirkevných hnutí a 120 diecéz.
Pochod za život 2014 pritiahol do Limy viac ako 250 - tisíc ľudí a ďalších spolu 250-tisíc do viacerých miest v niekoľkých provinciách, medzi inými v diecézach Piura a Tumbes (5 miest), arcidiecézach Arequopa a Cuzco a diecéze Huancayo. Na dôvažok sa prvýkrát konali pochody v mestách Trujillo, Cañete a Iquitos.
Zúčastnila sa Katolícka cirkev na organizácii tejto udalosti?
Kardinál Juan Luis Cipriani, v mene Arcidiecézy Lima, po tretíkrát predsedal zhromaždeniu. Organizácia udalosti takéhoto rozsahu sa však nemohla zaobísť bez účasti množstva občianskych združení a stoviek ľudí dobrej vôle. To bolo evidentné aj v deň pochodu. Mohli ste vidiet transparenty s menami rozličných organizácií: školy, centrá pomoci, cirkevné hnutia, náboženské kongregácie, evanjelické zbory, jednotlivé farnosti atď. Bolo to skutočne ľudové a rôznorodé zhromaždenie.
Aký bol dopad pochodu v médiách?
Ohromný. Maninstreamové média v televízii, rádiu a všetkých novinách dávali reportáže o pochode. Pochod za život bol najväčším občianskym zhromaždením v dejinách Peru. Urobili sa zábery z helikoptéry a rečník neprestával opakovať, že obrázky boli strhujúce.
Koľko ľudí sa zúčastnilo na pochode tohto roku?
Odhadujeme, že viac ako 500-tisíc ľudí, ako to na konci zhromaždenia vyhlásil kardinál Juan Luis Cipriani. Zábery z helikoptéry potvrdzujú toto číslo. Bolo to nespočítateľné množstvo ľudí, ktoré zdvojnásobilo dĺžku blokov, ktoré boli pokryté minulý rok. Počuli sme kritiku ohľadom odhadovaného počtu účastníkov zo strany potratových organizácií, ale je ironické, že ich verejné zhromaždenia ťažko pritiahnú aspoň 100 ľudí. Vieme, že si iba želajú pokaziť nám radosť.
Myslíte si, že pochod dokáže ovplyniť politikov, aby neschválili legalizáciu „terapeutického“ potatu v Peru?
Nanešťastie, nariadenie regulujúce terapeutické potraty je v Peru už v platnosti, aj keď je neústavné a je právne problematické. Samozrejme, že naša strana, od Lekárskeho kolégia Peru až po ďalšie profesionálne a občianske skupiny, opakovane žiada odvolanie tohto nariadenia. Na pódiu pochodu stál aj dekan Lekárskeho kolégia Peru, ktorý je silne proti tomuto politickému opatreniu a vyzval na jeho odvolanie. A nie je to jediná organizácia lekárskych profesionálov, ktorá vyhlásila, že tzv. Protokol o „terapeutickom“ potrate, ktorý schválila vláda, nepriniesol nič dobrého, ale iba namiesto toho umožňuje pro-potratovým, neprofesionálnym doktorom profitovať z núdze chudobných a žien v ťažkých situáciách. Každý rok boli na pochode prítomní zástupcovia kongresu, ale tento rok tam bol aj prezident Komisie pre spravodlivosť a ľudské práva, Juan Carlos Eguren. Mohol na vlastné oči vidieť zástupy podporujúce život a pochopiť, že peruánsky ľud nechce potraty.
Máte plány organizovať podobnú udalosť?
Budúcoročný Pochod za život bude opäť historický. Nemôžeme dopredu prezradiť veľa detailov, ale môžeme poznamenať, že vďaka Božej prozreteľnosti sa udeje iba niekoľko dní pred všeobecnými voľbami do kongresu a prezidentskými voľbami. Už nikdy nezvolíme vodcov, ktorí sa postavia chrbtom k ľuďom a formulujú zákony, ktoré protirečia našim cestám, aby sa zapáčili ľuďom podobným Barrackovi Obamovi a Hillary Clintonovej.
Bola nejaká reakcia zo strany potratovej lobby kvôli pochodu?
Áno. Každý rok niečo urobia. Už skúsili všetko. Vždy je to skupina asi desiatich ľudí, ktorí sa snažia zablokovať cestu sloganmi plnými netolerancie a diskriminácie voči kardinálovi Ciprianimu, Katolíckej cirkvi a nenávisti voči rodine. Snažia sa hrozbami a netoleranciou zatemniť podujatie, ktoré je inak veľmi jasné, pokojné, mierumilovné a šťastné. Tento rok vyčíňali horšie ako zvyčajne. Nikto si ich nevšímal a médiá o nich vôbec nereferovali.