Vlani 2. septembra otvorili v Berlíne v blízkosti centrálneho parku Tiergarten pamätník obetiam nacistického programu T-4, ktorého súčasťou boli eutanázie.
The Times of Izrael oznámil, že pamätník je venovaný približne tristotisíc ľuďom, fyzicky či mentálne postihnutým, ktorých nacistický režim zavraždil medzi rokmi 1939 a 1945. Pamätník schválili v novembri 2011 a otvorili ho 2. septembra 2014. V článku sa uvádzalo, že:
„Vraždenie desiatok tisícov pacientov a obyvateľov domov s opatrovateľskou službou bolo vôbec prvým systematickým masovým zločinom Nacistického režimu,“ povedal Uwe Neumärker, riaditeľ Memorial Foundation.
„Tento skutok sa považuje za predchodcu vyhladzovania európskych Židov.“
The Times of Izrael vyrozprával príbeh Benjamina Trauba, ktorému v šesťnástich rokoch diagnostikovali schizofréniu a ako 27-ročný zomrel v plynovej komore na psychiatrickom oddelení Hadamarskej nemocnice.
V roku 1941 ho previezli na kliniku neďaleko mesta Hadamar, ktoré sa premenilo na továreň smrti. Tam, hneď po jeho príchode, Trauba poslali do plynovej komory a zavraždili prostredníctvom oxidu uhoľnatého.
Jeho rodičia dostali z nemocnice správu, že ich syn „náhle a neočakávane zomrel kvôli chrípke a následnej meningitíde“.
Keďže trpel „vážnou, nevyliečiteľnou duševnou chorobou,“ pokračoval list, rodina by mala považovať jeho smrť za „úľavu“.
Hans & Sophie Scholl
Článok opisuje program T4 zameraný na vykonávanie eutanázie:
V elegantnej vile na Tiergartenstrasse 4 pracovalo viac než 60 nacistických byrokratov a podobne zmýšľajúcich lekárov v tajnosti v rámci programu „T4“ - programu, ktorý v sanatóriu organizoval masové vyvražďovanie psychiatrických pacientov, ktorých považoval za nehodných života.
Od januára 1940 do augusta 1941 lekári systematicky poslali do plynu na šiestich miestach v celej nemeckej ríši viac ako 70 000 ľudí - telesne i mentálne postihnutých, ľudí s poruchami učenia a spoločensky „neprispôsobivých“ ľudí.
Vďaka protestom zástupcov verejnosti a predstaviteľov Katolíckej cirkvi program T4 skončil, no zabíjanie pokračovalo.
Dalšie desiatky tisícov ľudí zomrelo od augusta 1941 do konca vojny v roku 1945 v následku vyhladovania, zanedbania, či vďaka smrteľným dávkam liekov proti bolesti (ako morfium), ktoré podávali domnelí opatrovatelia.
Pamätník otvorili vládni predstavitelia a Helmut Traub, Benjamínov synovec.
The Times of Israel na záver článku dodáva:
Po vojne postavili pred súd (akými boli napríklad v rokoch 1946 - 1947 vysoko sledované Norimbergské súdy) len málo vrahov. Mnohí z obvinených zdravotníckych pracovníkov jednoducho pokračovalo vo svojej kariére.
Doteraz ani Západné Nemecko, ani komunistické Východné Nemecko neprejavilo tým, ktorí prežili veľa uznania a ani ich nijako neodškodnili.
V posledných rokoch boli po celom Nemecku umiestnené aj menšie plakety a značky, ale priestranstvo T4 je prvým národným pamätníkom zasvätením úcte týchto obetí.
...na rozdiel od iných skupín obetiam „eutanázie“ chýbala „silná lobby“.
„Mnohí z nich boli zabudnutí celé desaťročia a ešte stále aj sú - a to aj vo svojich vlastných rodinách.“