Voice of the Family (Hlas rodiny, pozn. predk.) má radosť, že môže ponúknuť exkluzívny preklad príhovoru, ktorý nedávno predniesol na Katolíckej univerzite v Louvaine monsignor Michel Schooyans. Monsignor Schooyans je profesorom na Leuvene a je uznávaným akademikom a spisovateľom.
V tomto dôležitom príhovore monsignor Schooyans skúma katastrofálne dôsledky oddelenia plodivého a zjednocujúceho cieľa sexuálneho styku. Práve toto [oddelenie] je podstatou používania antikoncepcie. Poznamenáva, že len čo sa naruší jednota medzi týmito dvoma cieľmi, oba sú naďalej žiadané – no oddelene od toho druhého. A to má katastrofálne následky. Píše:
„...tento prúd jednostranne oslavuje určité zjednocujúce akty a správanie páru, no vylučuje pri tom správanie vedúce k plodnosti. Zjednocujúca dimenzia kladie dôraz na zábavu a hedonistický a utilitárny individualizmus. Pozrite, čo sa stalo s antikoncepciou. Už niet otvorenosti voči druhému, niet už uznania identity toho druhého - rozdielu, ktorý ma odlišuje od ostatných. Každý chce robiť to, čo sa mu zachce. Je to identitaristické uzatvorenie sa do seba: antikoncepcia uzatvára pred vzťahom s inými.“
A:
„Len čo sa vychvaľuje samotný zjednocujúci cieľ, človek sa rýchlo zapletie do všetkých druhov sexuálnych praktík: homosexuality, lesbickej lásky, smilstva, atď. Už viac niet miesta pre vernosť, pretože to, na čom záleží, je iba samotný pôžitok, záujem každého jednotlivca. Človek prestáva byť človekom, ktorý je schopný slobodne sa otvoriť inej osobe; sám hľadá vlastné potešenie.“
Schooyans sa tiež zaoberá problémom jednostranného vyvyšovania plodivého cieľa sexuálneho aktu:
„Na druhej strane, disociácia, čiže oddelenie dvoch cieľov manželstva otvára dvere dokorán jednostrannému vyvyšovaniu plodivého cieľa, ktoré vylučuje zjednocujúce efekty. Stvorenie života sa potom považuje za vec technológie, v ktorom nemá láskyplné objatie muža a ženy žiadnu rolu.“
„Takéto zjednocujúce správanie a prokreatívne technológie by sa mohli dostať pod kontrolou verejných orgánov. Riskujeme, že sa v blízkej budúcnosti ocitneme v spoločnosti, ktorá prestala byť miestom pre zodpovednú lásku. Ak to bude nutné, rodičia budú úplne zbavení autority, práv a povinností, ktoré majú voči svojim deťom. Prečo by deti nemali byť zverené do takej výchovy, na ktoré si orgány verejnej moci nárokujú monopol?“
„... bude to mať aj iné následky, napríklad lekársky asistovanú reprodukciu, náhradné tehotenstvo, technizácia prenosu života až do takej miery, že sa dostávame až ku genetickej modifikácii ľudskej bytosti. Človek už nebude vytvorený v milujúcom domove. Už nebude existovať materstvo alebo otcovstvo: následkom toho už viac nebude ani príbuzenstvo. S ohláseným príchodom umelej maternice už čoskoro nebude nutné, aby žena nosila dieťa vo svojom lone.“
Monsignor Schooyans poukazuje na hrozné ničenie nenarodeného ľudského života, ktoré je dôsledkom tohto oddelenia. Jednostranné vyvyšovanie zjednocujúceho cieľa vedie k potratu, ktorý má ukončiť „nechcené“ tehotenstvá; „Neznesiteľný príchod bytosti, ktorú nikto nechce.“ Na druhej strane jednostranné vyvyšovanie plodivého cieľa vedie k ničeniu ľudských embryí počas procesu IVF.
Schooyans načrtol hrozby, ktorým ľudský život čelí v každej chvíli - od počatia až po prirodzenú smrť. S desivou jasnosťou rozoberá inštrumentalizáciu detí, ktorá sa v súčasnej dobe deje a presvedčivo tvrdí, že sme pravdepodobne svedkami nového útoku na rodičovské práva.
Poukazuje na rozsiahle zlyhanie katolíckej hierarchie, ktorá musí podniknúť nejaké kroky, aby zvrátila neúprosné šírenie „kultúry smrti“:
„V súčasnej dobe - a to aj v niektorých takzvaných katolíckych nemocniciach - sú vykonávané postupy ako potraty, lekársky asistované reprodukcie a výskumy embryí, pričom nesmieme zabudnúť ani na eutanáziu, atď. Koľko hlasov laikov, duchovných a biskupov sa zdvihlo, aby naliehali na prehodnotenie týchto praktík? Tvárou v tvár tejto neschopnosti hovoriť je potrebné presadzovať predovšetkým neoddeliteľný charakter cieľov manželského zväzku a manželstva.“
Povedal tiež:
„Cirkev sa ocitá v udivujúcej situácii. Starší preláti, predovšetkým z bohatých krajín, sa snažia zmeniť kresťanskú morálku týkajúcu sa rozvedených a znovu zosobašených osôb ako aj ďalších problémových situácií, z ktorých niektoré tu boli uvedené.“
Presnejšie:
„V konfrontácii so silami, ktoré v súčasnosti podkopávajú rodinu, by Cirkev mala v sebe objaviť [svoje] povolanie – byť jedinou autoritou, ktorá je schopná zachrániť ľudskú sexualitu a prirodzenú inštitúciu manželstva a rodiny. Nie je to len otázka záchrany kresťanskej morálky; je nutné prikazovať a chrániť prirodzenú morálku. No nestane sa tak, ak katolíci všetkých hodností a všetkých vekových kategórií budú prostredníctvom svojich klamných kazuistických štúdii prispievať k ničeniu prirodzenej morálky.“
Poznamenáva:
„A teraz, od kedy katolíci naskočili do tohto fatálne rozbehnutého vlaku, prispievajú ku zničeniu prirodzenej inštitúcie manželstva. Touto novou „zradou duchovných“ je rozdelená celá ľudská spoločnosť.“
Monsignor Schooyans potom zámerne obšírne rozoberá to, že títo disidenti popierajú nemennosť prirodzeného zákona (o tom sme detailne hovorili aj my v našej analýze Relatia Synodi), a tým prispievajú k všeobecnému zničeniu ľudskej morálky. Píše:
„Zníženie prirodzenej morálky prostredníctvom čisto kazuistickej morálky podporujú niektorí teológovia a kazatelia, aby tak znižovali práva založené na ľudskej prirodzenosti... Ak je to tak, potom už neexistuje zákon, ktorý by bol človeku vrodený len preto, že je človekom. Existujú už len práva definované politickými, národnými, medzinárodnými a svetovými inštitúciami. Človek sa musí chvieť, keď si pomyslí, že zovšeobecnenie takéhoto zákonu by bolo predohrou k inaugurácii niečoho „svetového“ - predohrou sveta či spoločnosti, ktorá by bola ukovaná vôľou najsilnejších.“