Holandsko: budúcnosť bez kostolov

3,104
Kultúra života

Podľa nedávnych správ Vatikánskeho rozhlasu katolíci v Holandsku idú v ústrety vízii budúcnosti bez kostolov.“

Táto desivá skutočnosť podľa správy pramení „v chybách urobených miestnou [národnou] cirkvou po [Druhom vatikánskom] Koncile a opustením povolania evanjelizovať.“

Hlava Konferencie biskupov Holandska vydala katolíkom, ktorí ešte v krajine sú, v období pôstu správu, varujúc ich pred „horkosťou“ takmer totálneho zániku ich cirkvi. Utrechtský arcibiskup, kardinál Willem Eijk povedal v pôste veriacim, aby sa pripravili na zatvorenie približne tisícich katolíckych farností, teda možno nejakých dvoch tretín farností v krajine.

Kardinál vo svojom liste uviedol, že činnosť žiadnej farnosti nebola ukončená rozhodnutím diecézy, ale došlo k tomu vo fáze, kedy počet farníkov dosiahol minimálnu hranicu na normálne pôsobenie farnosti. Vatikánsky rozhlas podal správu, že tieto ukončenia boli vždy vykonávané s „ťažkým srdcom.“

Úpadok katolíckej cirkvi v Holandsku bol dokumentovaný a častokrát spomínaný, ale toto bolo azda prvýkrát, kedy hlava biskupov Holandska uznala konkrétny prípad.

Holandsko bolo po vojne medzi krajinami západnej Európy v záležitostiach spoločnosti a rodiny na čele extrémnej „pokrokovej“ ľavice. V roku 2002 získala prvenstvo v legalizovaní eutanázie po tom, ako II. svetová vojna zastavila nacistický program ukončujúci tisícky životov telesne znevýhodnených osôb. Toto rozhodnutie nasledoval „protokol“ povoľujúci lekárom vykonávať eutanáziu detí. Aktivisti teraz podávajú správy o tom, že eutanázia je momentálne v Holandsku neovládnuteľná,“ pretože je už poskytovaná aj pacientom s depresiou alebo inou liečiteľnou diagnózou.

Holandsko zastáva aj popredné miesto svetového hnutia za zrušenie akéhokoľvek právneho uznania tradičnej rodiny a propagovania sexuálnej revolúcie po celom svete. Je to tiež prvá krajina, v ktorej sa legalizovala prostitúcia a je jednou z hlavných zdrojov finančnej podpory organizácie ILGA, jednej z mocných lobby združení západného sveta prenikajúcich aj do medzinárodných orgánov ako sú EÚ a OSN.

Nasledujúc tento trend bolo holandským biskupom pripísané priekopníctvo v tzv. „liberalizácii“ činnosti a doktríny v katolíckej cirkvi po celom svete. Publikovanie slávneho bludárskeho holandského Katechizmu so súhlasom pápeža Pavla VI. bolo rozvodím pre šírenie ultra-liberálneho katolicizmu naprieč celou Cirkvou. Tento Katechizmus sa rozchádzal s katolíckou doktrínou do takej miery, že bolo žiadané, aby neskoršie edície niesli výstrahu pápeža o tom, že nie sú dôveryhodným zdrojom autentického učenia.

Krátko po zvolení Františka za pápeža mu delegácia biskupov z Holandska povedala o uzatváraní stoviek holandských farností, ktorých počet sa približoval k pôvodnému počtu katolíkov krajiny. Biskupi pápežovi povedali, že ústredné zatváranie nasledovalo po tom, ako sa holandská cirkev stala „drasticky sekularizovanou.“

Kardinál Eijk v decembri 2013 v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas povedal, že „počet praktizujúcich katolíkov sa znižuje veľmi rýchlo.“

V roku 1950 chodilo v nedeľu do kostolov stálych 90% katolíkov. Teraz je to len päť percent,“ dodal.

Kardinál z toho viní nárast „radikálneho individualizmu,“ v ktorom „jednotlivec vidí povinnosť investovať do seba, do svojho vlastného náboženstva a svetonázoru.“

Napriek tomu, že katolíci sú najväčšou náboženskou skupinou krajiny (23 – 28% populácie), týždenne sa na omši zúčastní asi 1,2% Holanďanov, teda nie viac ako 200 000. Holandskí katolíci sú v takej malej miere zaujatí náboženstvom, že kardinál Eijk zrušil plánovaný príchod pápeža Františka z obavy, že by sa neobjavil takmer nik z katolíkov.

Koncom marca obdržal kardinál petíciu podpísanú 12 000 veriacimi žiadajúcich zastavenie a vyjadrujúcich svoj „hnev a smútok“ nad nastávajúcimi zatváraniami a zlučovaniami. Ale problém, ako vyplniť lavice kostolov ostáva.

Je na rozhodnutí miestnych pastorov, čo sa stane s budovami. Jeden z nich pre Wall Street Journal v januári povedal, že dúfajú, že budovy kostolov nebudú použité na nemravné účely, ale že nemajú žiadne záruky. Otec Hans Pauw, pastor farnosti sv. Eusebia v Arnheme povedal: „Je niekoľko vecí, ktoré nechceme – kasíno alebo sex palace a podobne.“

Keď však nejaká budova už vo vašich očiach viac nie je kostolom, môže slúžiť pre hocijaký účel.“

Wall Street Journal upriamil pozornosť na jeden bývalý kostol, ktorý teraz miestni tínedžeri využívajú ako skateboardový park. Noviny sa rozprávali so 14-ročným Pellem Klompom, ktorý povedal, že ľudia sa niekedy sťažujú na to, ako sa kostol teraz využíva. „Najmä starší ľudia hovoria: ,Je to absurdné, znevažujete vieru, vyjadril sa Klomp. „Myslím si, že tomu rozumiem. Ale oni tam nechodili, nevyužívali ho.“