Voice of the Family víta nedávne postrehy Jeho Excelencie arcibiskupa Stanisława Gądeckiho, poznaňského arcibiskupa a predsedu poľskej biskupskej konferencie. Ten vysvetľuje, prečo rozvedené a „znovu zosobášené“ osoby nemajú správne dispozície na úkon duchovného prijímania.
Intervencia arcibiskupa, o ktorej informovalo Corrispondenza Romana (anglický preklad Rorate Caeli) znela takto:
„Rozvedení a znovu zosobášení nemôžu vykonávať duchovné prijímanie“, potvrdil arcibiskup Stanislaw Gadecki, predseda poľskej biskupskej konferencie v inetervencii na zhromaždení na tému „„Čo Boh spojil...“ Manželstvo, rodina a sexualita v kontexte biskupskej synody 2014/2015“, ktorá sa 14. apríla konala na varšavskej Univerzite kardinála Štefana Wyszyńskeho. Arcibiskup Gadecki, ktorý sa počas biskupskej synody v roku 2014 postavil na obranu katolíckej morálky, chcel odpovedať tým, ktorí - ako napríklad kardinál Kasper – zastávali názor, že ak rozvedené a znovu zosobášené osoby môžu vykonávať duchovné prijímanie, môžu tiež prijímať aj sviatosť. Takéto použitie vytvorené z pojmu „duchovného prijímania“ na odôvodnenie pripustenia prijímania sviatosti rozvedeným a znovu zosobášeným osobám je absolútne nevhodné, vysvetľoval arcibiskup Gadecki. Duchovné prijímanie sa v skutočnosti vzťahuje na ľudí v stave milosti, ktorí z dôvodu fyzickej prekážky, nemôžu prijímať Eucharistiu (ako to bolo napríklad počas druhej svetovej vojny v časti Poľska, ktorú okupovali Sovieti).
Nemôžeme to naopak vzťahovať na tých, ktorí majú zakázané prijímať Eucharistiu z dôvodu morálnej prekážky, ktorú môžu slobodne odstrániť tým, že zanechajú svoju hriešnu situáciu, v ktorej sú. Všetci tí, ktorí sú v stave Božej milosti, môžu prijímať duchovné prijímanie. Tí, ktorí sú v stave hriechu, môžu sa modliť, chodiť na omšu, rozvíjať svoj vzťah s Bohom, ale tento vzťah nemôže byť definovaný ako duchovné prijímanie.
Arcibiskupove slová sú dôležité, pretože - ako bolo uvedené vyššie – Walter kardinál Kasper sa snažil využiť zmätok ohľadom tejto otázky na to, aby podporil svoj návrh, že rozvedeným a „znovu zosobášeným“ ľuďom by sa malo povoliť prijímanie Eucharistie. Kardinál Kasper vo svojom prejave vo februári 2013 ku konzistóriu kardinálov tvrdil, že na základe posledných cirkevných dokumentov sa táto otázka už urovnala a že rozvedené a „znovu zosobášené“ osoby môžu robiť skutky duchovného prijímania. Z toho dokázal vyvodiť tieto závery:
Ako potom môže on alebo ona byť v rozpore s Kristovými prikázaniami? Prečo on alebo ona nemôže teda dostať aj sviatostné prijímanie? Ak nepripustíme rozvedených a znovu zosobášených kresťanov, ktorí sú riadne disponovaní, k sviatostam a ponecháme ich na mimosviatostnú cestu spásy, nespochybňujeme potom základnú sviatostnú štruktúru Cirkvi?
Podobný argument bol začlenený do relatia synodi Mimoriadnej synody. V bode 53 čítame:
Niektorí synodálni otcovia tvrdia, že rozvedené a znovu zosobášené osoby alebo tí, ktorí žijú spoločne, môžu nájsť plodné útočisko v duchovnom svätom prijímaní. Iní vzniesli otázku, prečo teda nemôžu pristupovať k „sviatosti“.
Voice of the Family túto otázku preskúmalo vo svojej analýze záverečnej správy synody. Napísali:
V bode 53 sa autori snažia nájsť medzeru na prijatie svätého prijímania rozvedenými a „znovu zosobášenými“ ľuďmi. Tvrda, že existujú Synodálni otcovia, pre ktorých je ťažké pochopiť rozdiel medzi duchovným a sviatostným prijímaním. Tradičné chápanie Cirkvi je takéto:
(1) Ak osoba prijíma sväté prijímanie so správnymi dispozíciami, prijíma ho sviatostne aj duchovne.
(2) Ak osoba príjme sväté prijímanie, ale nie je správne disponovaná, prijíma sviatostne, ale nie duchovne; to znamená, že fyzicky je telo a krv Pána, ale neprijíma vzrast posväcujúcej milosti, „...lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.“ (1 Kor 11,29)
(3) A nakoniec, osoba, ktorá je správne disponovaná k svätému prijímaniu, ale nie je schopná urobiť tak fyzicky, prijíma duchovne, ale nie sviatostne, keď urobí úkon duchovného prijímania. Osoba, ktorá vedome pretrváva v stave smrteľného hriechu, teda nie je schopná vykonať duchovné prijímanie v pravom slova zmysle. Preto človek, ktorý je rozvedený a „znovu zosobášený“ nie je schopný prijať sviatostné sväté prijímanie ani nie je schopný vykonať si duchovné prijímanie, pokiaľ nebude robiť pokánie zo svojich hriechov.
Za mylný názor, že osoba, ktorá je v nehanebnom smrteľnom hriechu, môže urobiť akt duchovného prijímania v pravom slova zmysle, je možno zodpovedný zmätok medzi biskupmi vyjadrený v bode 53.
Ak je tento postoj správny a my sme presvedčení, že je, potom sa argument kardinála Kaspera a náznaky relatia synodi ukázali ako neopodstatnené.
Dôrazne odporúčame vynikajúci článok „Je duchovné prijímanie pre všetkých?“ od Paula Jerome Kellera OP, ktorý vysvetľuje tento tradičný postoj do hĺbky.