V prípravách na nasledujúcu Synodu o rodine v Ríme pribúda stále viac hodnotných argumentov brániacich učenie katolíckej cirkvi o morálke.
Najmladší katolícky biskup Nemecka, biskup Stefan Oster (49) pôsobiaci v Passau, ktorý túto funkciu prijal v máji 2014, si za svoje motto zvolil: „Victoria Veritatis Caritas“ - „Víťazstvom pravdy je láska.“ Krátko po zvolení za biskupa sa podujal hovoriť o pravde v láske k blížnemu. V kontexte poslednej synody v októbri 2014 a ňou počnúc vyslovil niekoľko rozdielnych, rozvážnych aj sviežo originálnych argumentov proti údajným progresívnym vplyvom vo vnútri Cirkvi.
Biskup Oster využíva na zdieľanie úvah účet na Facebooku. V jednej zo svojich úvah, nazvanej „Všetci potrebujeme byť v empatii zhovievaví!“, obraňoval nerozlučiteľnosť sviatosti manželstva tvrdiac, že je „odrazom dohody Boha s Jeho ľudom“ a niečím, čo presahuje zmluvy utvorené medzi ľuďmi. Podľa neho je kvalita sviatosti manželstva založená a ručená samotným Bohom. „Keď si aj človek v niektorom momente myslí, že toto puto roztrhal alebo zlomil, ono stále ostáva a je prítomné.“ Tí, ktorí sa po rozvode znovu úradne zosobášili, podľa neho cudzoložia. Trvá na tom, že prvé manželstvo je „skutočným „žijúcim a dýchajúcim kráľovstvom“ kresťanov.“
Pokiaľ ide o nastávajúcu Synodu o manželstve a rodine v Ríme, biskup hovorí o tom, že ľudia by nemali očakávať veľké zmeny, pretože Cirkev „nemá ako manévrovať ponad Pánove prikázania.“
V inom texte biskup Oster vyvracia žiadosť belgického biskupa Johana Bonnyho povoliť „znovuzosobášeným“ rozvedeným ľuďom prijímať Eucharistiu. Belgický predstavený dokonca apeloval na časti Nového zákona poukazujúceho na to, že sám Kristus dokonca niekedy pochybuje o morálnych zákonoch Starého zákona. Biskup Oster v tomto argumente vidí oslabenie dôležitosti stáleho mravného zákona smerom k subjektivizmu a situačnej morálke. Relativistický prístup zhŕňa nasledovne:
Svedomie potom – a predovšetkým – hovorí o tom, čo ja sám považujem za správne a prirodzené právo je také, ktoré sa mne/nám teraz, v mojej/našej životnej situácii javí ako správne a dobré. […] K takémuto argumentu je potom pridaná časť z Nového zákona, v ktorej Ježiš v každom jednom prípade stojí na strane jednotlivca, osobnosti, a zároveň sa ukazuje ako niekto kto stojí proti zákonu, ktorý je príliš abstraktný.
Biskup Oster nám však pripomína „hlbší zmysel a účel“ Kristovho príchodu na zem, ako je to vysvetlené v Jeho prvých slovách v Evanjeliu podľa Mareka: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1, 15) Oster hovorí o týchto slovách: „V Jeho blízkosti je všetko pretvorené a uzdravené.“ Ježiš Kristus nás pozýva do svojej blízkosti, v ktorej nachádzame aj Jeho zázraky, uzdravenie a Jeho zjavnú starostlivosť o človeka. Podľa biskupa však z tejto blízkosti vyplýva aj požiadavka: „Boh sa nemôže dotknúť človeka a uzdraviť ho – čím by sa človek dostal do Jeho blízkosti – ak nebude načúvať Jeho volaniu po obrátení. Človek nemôže ostať pri Ňom, v Jeho neobmedzenej láske a pod Jeho dohľadom, ak sa nenechá pretvoriť Jeho pravdou, majestátom, svätosťou, nekompromisnosťou a nevyčerpateľnou hĺbkou.“
Biskup s dôležitosťou opisuje, ako toto pozvanie obrátiť sa spôsobilo, že mnohí sa nakoniec Kristovi otočili chrbtom; tí, ktorých si pritiahol svojím milosrdenstvom a zázrakmi:
Áno, je to tak: kým hovorí o úžasoch Kráľovstva a dáva im chlieb, nasledujú Ho početné zástupy. Čím zreteľnejšie ale hovorí o tom, Kým je, a o tom, že je to skutočne o rozhodnutí nasledovať Ho – ba dokonca o pripravenosti položiť za Neho vlastný život – tým od Neho postupne jeden za druhým utekajú, až kým neúnosne trpiaci na Kríži neostane takmer celkom opustený.
Nemecký biskup veľmi pekne poukazuje na prepojenie lásky a pravdy: „Človek nemôže oddeliť veľkosť tejto lásky od hĺbky jej pravdy; nemôže s Ním ostať bez toho, aby nevstúpil do procesu zmeny, aby Mu nedovolil premeniť ho – v človeka, ktorý chce a je schopný odpovedať na Božie prikázanie.“
Úžasným spôsobom tu biskup Oster opisuje proces obrátenia, ktorým by mal, či dokonca musí prejsť každý človek, ktorého sa dotkla Milosť, a musí na ňu ochotne odpovedať.
V tomto kontexte stojí za zmienku spomenúť, že biskup Oster sám verejne hovoril o svojom obrátení, ktoré podľa jeho slov zmenilo jeho život a jeho skúsenosťou, ktorá pretrvá. Pre kňazstvo sa rozhodol až neskôr, keď už pracoval ako žurnalista a potom navštevoval niekoľko univerzít kvôli rozširujúcemu štúdiu.
Obrátenci s rôznymi minulosťami – či už odpadlíci od Cirkvi, ktorí si ku Kristovi znova našli cestu alebo takí, ktorí prvýkrát o Kristovi počuli v katolíckej Cirkvi – sú pre súčasný moderný svet pravdepodobne tými najsilnejšími a najpresvedčivejšími svedkami toho, že len skrze proces premeny srdca a života a adaptáciou Božích zákonov a múdrosti, sa človek môže stať skutočne šťastným a slobodným – slobodným od pút pretrvávajúceho a zhoršujúceho sa hriechu. Títo obrátenci môžu svedčiť o tom, že účinné je iba úprimné a hlboké obrátenie, a nie zotrvávanie v hriešnom živote.
Aj teraz môžeme citovať biskupa: „Všetko zlo a oddelenie sa od Boha vzišlo z neposlušnosti voči Bohu. Cesta späť k Otcovi vedie iba skrze poslušnosť z lásky ku Kristovi a skrze Neho.“
V poslušnosti Bohu je jasne vyjadrená milujúca blízkosť k Nemu. Biskup Oster upozorňuje na to, aké dôležité je neznázorňovať Krista iba ako takého, ktorý nič nežiada a je milosrdným, „vždy dobrým“ Bohom:
Opäť hovorím, že je zbytočné vyberať a uverejňovať len tie časti Evanjelií, pomocou ktorých Cirkev s oslabenou vierou kriví a prekrúca Krista podľa seba až do takej podoby, v ktorej viac neubližuje [alebo nevŕta v našom svedomí] v situáciách, ktoré sú (podľa svedectva Svätého písma) stále a neústupčivo nazývané hriechom. Áno, Ježiš miluje hriešnikov, ale On a Jeho Otec hriech nenávidia!
Ísť bližšie k Bohu znamená teda byť Ním premenený. „Áno, Ježiš nás zachytáva tam, kde sme, ale nechce, aby sme ostali na tom istom mieste,“ hovorí biskup Oster.
Kým krstom vstupujeme do Jeho Cirkvi, sviatosť Eucharistie nám dáva silu ostať v nej a s Ním. Biskup Oster hovorí: „Aby sme to trošku zjednodušili:Krst je sviatosťou, kedy začíname byť súčasťou Jeho aj Cirkvi. Eucharistia však svedčí o tom, že sme ochotní stáť pri Ňom, trpiacom na kríži, a stále znova nás posilňuje, aby sme boli schopní to robiť.“
Biskup Oster nás pozýva k tomu, aby sme sa od prístupu subjektivizmu pohli smerom k objektivizmu: „... cesta zasvätenia je presne touto cestou – od subjektivizmu k „objektívnosti“ - alebo ešte lepšie: k blízkosti s Otcom.“ Podľa jeho slov nám Ježiš Kristus ukázal, že za Božími zákonmi je samotný Boh, nekonečne milujúci Otec: „On nás tiež istou nekompromisnosťou týchto zákonov do určitej miery vyzýva tak, že sa naučíme vhodne odpovedať na Jeho lásku; podobne ako dobrý otec, ktorý musí byť občas na svoje deti prísny. Opäť platí, že Boh nás chce zachrániť, a všetkých! Ale spása nie je niečím automatickým a podľa Svätého písma sa neudeje bez obrátenia. Čo sa mňa týka, text zvolený biskupom Bonnym sa ani trošku nezaoberá obrátením.“ Rovnako tam nie je zmienka ani o našom nebezpečenstve – že v konečnom dôsledku spásu ani nemusíme dosiahnuť.
Týmto zdvorilým, ale silným napomenutím – nielen ohľadom hriechu a potrebe skutočného obrátenia, pokiaľ ide o záležitosť cudzoložstva! – biskup Stefan Oster vyjadril svoj názor vo veľmi podstatnej diskusii v rámci Cirkvi, ktorá sa bude prehlbovať v nadchádzajúcej Synode o manželstve a rodine v októbri 2015. Prajem si, aby počúvali jeho slová a konali aj podľa nich: s pozorným postojom a hlboko uvažujúcim srdcom.