Patty Hunterová dokáže rozprávať, akoby vás poznala už dlho, hoci ste sa len teraz stretli - čo sa aj tejto televíznej moderátorke a producentke hodí. Pracuje v Indianskom meste Allen County v stanici Access Fort Wayne, pričom jej potenciálnym publikom je štvrť milióna divákov.
„Po tom, čo som vo svojej minulosti videla, po tom, čoho som bola svedkom, sa už nebojím,“ hovorí Hunterová, ktorá používa svoju týždennú show „Patty’s Page“ na to, aby informovala o nebezpečenstve potratu.
„Bývala som taká plachá, že som sa takto červenala,“ povedala počas nášho rozhovoru na Skype a ukazovala pritom na odtieň priadze, ktorým pletie. „Človeče, už sa nebojím!“
Hunterová bola takmer tri desaťročia poetkou a textárkou, pričom napísala slová piesne ako „God Speed“ („Božia rýchlosť“), ktorú spievala kanadská country speváčka Patricia Conroyová. Počas piatich rokov Hunterová hostila všelijakých umelcov – od manážera známej rockovej kapely Brit Floyd cez herečku Patty Dukeovú a Lauren Chapinovú. Jej prvý hosť však prišiel z centra krízových tehotenstie v Hope Center.
„Vždy som milovala život,“ hovorí Hunterová, ktorá je členkou hnutia Lutherans for life a Allen County Right to Life (Prostestanti za život, Právo Allen Countyovej na život, pozn. prekl.). „Keby som ako malé dievča videla umierať zvieratá... zrútila by som sa, pretože som mala rada život. Nechcela som, aby čokoľvek trpelo alebo umrelo.“
„A keď som vyrástla, zistila som, že moja teta je potratárkou,“ spomína Hunterová, ktorá pochádza z Toronta a ktorej teta z maminej strany sa tam v roku 1940 stala doktorkou. Vtedy to bola silno mužská profesia. Keď sa Hunterová opýtala, čo robí taký potratár, jej matka ju uistila, že jej prácou je len odoberanie zhlukov tkaniva.
„No ja som vedela,“ hovorí Hunterová, „a ona to vedela tiež. Jednoducho sa nechceli priznať k tomu, že brala deťom život.“ Ľudia, ktorých Hunterová poznala, boli na potrate viac než raz a jedna jej priateľka takmer prišla o život pri pôrode kvôli komplikáciám, ktoré spôsobil predchádzajúci potrat. Len čo zistila, že jej gynekologička bola asistentkou jej tety Anne, ktorá robievala potraty, Hunterová ju prestala navštevovať. No Hunterovej matka naďalej pracovala pre tetu Anne ako recepčná.
„To mi stále prekážalo,“ spomína Hunterová. „Bola som vtedy rímo-katolíčkou. Vďaka tomu som vedela, aký je život dôležitý. Bolí to.“
Teta Anne sa nikdy nevydala a v roku 1975 zomrela na Bahamách počas výskumu liečby syfilisu. Hunterová nikdy svoju tetu nemala v nenávisti, ale bola taká nahnevaná kvôli smrti týchto nevinných detí, že jej trvalo 40 rokov, kým jej odpustila.
„Neviem, či to niekedy ľutovala,“ hovorí Hunterová, ktorá je pro-life skupinám vďačná za pomoc, ktorou jej zmiernili jej bolesť.
V roku 1988 zlegalizovali v Kanade potrat. „Kanada je liberálnejšia a zabíja viac detí než USA,“ hovorí Hunterová.
„Súčasná generácia teraz ani nepozná iný spôsob myslenia. Myslia si, že zabiť svoje dieťa je normálna vec... Musíme túto generáciu nanovo učiť tomu, že život je dôležitý.“
To chce Hunterová docieliť svojím programom „Patty’s Page“.
„Je to stránka môjho života, vážne,“ hovorí Hunterová. Hunterová bola prekvapená, akí rôzni ľudia prijali jej show, objali ju a ďakovali jej, keď ju stretli na verejnosti. Nádej a milosť, ktorú musí zdieľať, je nákazlivá. „On vstal z mŕtvych,“ pripomína mi Hunterová. „Aleluja!“