Turínske plátno znamená pre každého niečo iné – pre niektorých je predmetom uctievania, pre iných falzifikátom a pre ďalších stredovekou zaujímavosťou. Dôkazy však jedného židovského vedca presvedčili, že plátno je spojovacím bodom medzi vedou a vierou.
„Plátno vyvoláva pochybnosti (aj v mnohých ľuďoch s hlbokým presvedčením), pretože privádza k záveru, že veľmi pravdepodobne existuje niečo väčšie ako základná veda,“ povedal pre americký portál CNA jeden z hlavných expertov na Turínske plátno Barrie Schwortz.
Pripustil, že nevedel, či je v hre aj niečo mimo vedy, a dodal: „Nie to ma presvedčilo. Presvedčila ma veda.“
Turínske plátno patrí medzi najznámejšie relikvie, ktoré sa spájajú s umučením Krista. Keďže ho kresťania už storočia uctievajú ako Ježišovo pohrebné plátno, stalo sa predmetom dôkladného vedeckého vyskumu, aby sa zistilo či je pravé a aby sa zistil pôvod obrazu na ňom.
Obraz na viac ako štyri metre dlhej a meter širokej látke tvoria obojstranné škrny a odtlačky mŕtveho muža, ktorý bol brutálne umučený a ukrižovaný.
Schwortz, v súčasnosti technický fotograf na dôchodku a aktívny rečník na tému Turínske plátno, bol v roku 1978 zapojený do Projektu výskumu Turínskeho plátna (Shroud of Turin Research Project), ktorý zoskupil popredných vedcov, aby tento staroveký artefakt preskúmali.
Keďže bol v tej dobe nepraktizujúcim Židom, váhal, či sa pridať k tímu a bol skeptický voči tomu, že by plátno mohlo byť pravé – predpokladal, že nejde o nič iné len o veľmi dobrú maľbu. Upútali ho však vedecké otázky, ktoré obraz vyvolával.
Schwortz opisuje, ako ho aj napriek jeho výhradám kolega z tímu vedcov – katolík a špecialista na zobrazovacie technológie z organizácie NASA – presvedčil, aby na projekte neprestal pracovať. Zo žartu mu povedal: „Nemyslíš si, že by Boh chcel mať v našom tíme niekoho z vyvoleného národa?“
A čoskoro sa Schwortz stretol s jedným z obrovských tajomstiev obrazu, ktoré až do dnešného dňa stále privádza vedeckých pracovníkov do úžasu.
Vysvetlil, že špeciálny nástroj, ktorý sa na projekte používal bol vyvinutý na hodnotenie röntgenových lúčov, vďaka čomu sa svetlé a tmavé miesta obrazu mohli na základe úmernosti oboch miest vertikálne premietnuť v priestore.
V prípade obyčajnej fotografie by výsledkom bol zničený pokrivený obraz. V prípade plátna však vznikol prirodzený 3D reliéf ľudskej postavy. To znamená, že „existuje vzťah medzi hustotou obrazu – svetlých a tmavých miest na obraze – a látkou vzhľadom na vzdialenosť tela.“
„Jediný spôsob, ako sa to mohlo stať, je, že došlo ku kontaktu látky s telom,“ povedal. „Nedá sa to premietnuť. Nie je to fotografia – fotografie ani umelecké diela takú informáciu nenesú.“
Tento dôkaz ho presvedčil, že obraz na plátne vznikol spôsobom, ktorý dokonca prevyšuje možnosti moderných technológií.
„Stredoveký falšovateľ v žiadnom prípade nemohol mať také znalosti, aby niečo podobného vytvoril a aby to urobil spôsobom, na ktorý dnes nevieme prísť – v dobe, ktorá je na najviac v histórii ľudstva zameraná na zobrazovanie.“
„Len sa nad tým zamyslite – vo vrecku máte foťák aj počítač v jednom, a to v podobe jedného malého prístroja,“ povedal.
„Plátno sa stalo jedným z najskúmanejších artefaktov v histórii vôbec a moderná veda nedokáže nijako vysvetliť, ako tie chemické a fyzické vlastnosti vznikli.“
Obraz na Turínskom plátne bol pre neho najpresvedčivejším dôkazom, ale povedal, že to je len zlomok všetkých vedeckých údajov, ktoré sú dôkazom, že plátno je skutočné.
„Naozaj, je to hromada tisícok malinkých častí dôkazov, ktoré keď sa spoja, ohromia faktom, že plátno je pravé.“
Aj napriek množstvu dôkazov ich mnohí skeptici spochybňujú bez toho, aby poznali fakty. Z toho dôvodu Schwortz vytvoril webovú stránku www.shroud.com, ktorá slúži ako zdroj vedeckých údajov o plátne.
A predsa, ako povedal, je veľa tých, ktorí dôkazy stále spochybňujú a sú presvedčení, že to nie je nič viac než prepracovaná maľba.
„Podľa mňa dôvod, prečo skeptici popierajú vedu, je, že ak by niečo z toho prijali, dramaticky by to ovplyvnilo ich hlboké presvedčenie a museli by sa vrátiť a zmeniť to, kým sú a čomu veria,“ povedal. „Oveľa ľahšie je bez premýšľania to odmietnuť a netrápiť sa tým. Takto sa nemusia postaviťzoči voči vlastným názorom.“
„Myslím, že niektorí ľudia to radšej budú ignorovať, ako by sa mali vystaviť pochybnostiam.“
Schwortz zdôrazňuje, že veda poukazuje na to, že plátno bolo pohrebné a patrilo mužovi, ktorý bol ukrižovaný spôsobom opísaným v evanjeliách a následne bol pochovaný podľa židovskej tradície. Povedal však, že to nie je dôkazom zmŕtvyvstania – a tu prichádza na rad viera.
„Je to obraz, ktorý vznikol pred vzkriesením, pretože keby to bolo po vzkriesení, bol by to obraz živého muža, a nie mŕtveho,“ povedal a dodal, že veda nie je schopná skúmať obrazy, ktoré by vznikli počas toho, ako ľudské telo vstáva z mŕtvych.
„Plátno je skúškou viery, nie skúškou vedy. Pri plátne prídeme k bodu, kde veda končí, a ďalej sa ľudia už musia rozhodnúť sami.“
„Odpoveďou na vieru nebude kus látky. Ale možnože je odpoveď na vieru skrytá v očiach a srdciach tých, ktorí sa na ňu dívajú.“
Pokiaľ ide o dokázanie súvislosti medzi vierou a vedou, Schwortz má v tomto jedinečné miesto – nikdy nekonvertoval na kresťanstvo, ale zostáva praktizujúcim Židom. A hovorí, že práve vďaka tomuto je jeho svedectvo ako vedca o to vierohodnejšie.
„Myslím, že Bohu takto slúžim lepšie, svojou aktivitou ohľadom plátna, tým, že som ten posledný človek na zemeguli, od ktorého by niekto čakal, že bude prednášať o niečom, čo je vlastne hlavná kresťanská relikvia.“
„Myslím si, že Boh vo svojej nekonečnej múdrosti vedel viac ako ja a poslal ma tam z nejakého dôvodu.“