Dnes mám narodeniny. Vôbec sa nehanbím prezradiť svoj vek, pretože je veľmi dôležitý. Narodila som sa 22. júla 1969 - teda presne 10 mesiacov pred dňom, kedy v Texase prebehol proces Roe vs. Wade, a presne 3 a pol roka pred rozhodnutím Najvyššieho amerického súdu zlegalizovať potraty v každom štáte USA.
Bola som počatá, keď moju matku s nožom v ruke znásilnil jeden sériový násilník. Šla na dva ilegálne „pouličné“ potraty, pri ktorých som bola takmer potratená. Bola to udalosť, ktorá zmenila môj život, bol to zážitok blízky smrti. Keď sme sa stretli, mala som devätnásť, a aj keď som bola veľmi šťastná, že sa stretneme, moja biologická matka bola za „voľbu“ a povedala mi, že – ak by to bolo legálne – určite by ma dala potratiť, a že by na to mala mať právo. O šesť rokov neskôr na túto vec úplne zmenila názor a teraz sme obe vďačné, že sme boli pred hrôzou potratu ušetrené.
Mnoho ľudí mi hovorí: „Som taká rada, že vaša matka si vybrala život.“ Ale ona si ho nevybrala. Vybrala si potrat. Pro-life zákonodarcovia, aktivisti a voliči mi vybrali život, to oni sú moji hrdinovia! Vďačím za svoje narodenie zákonom, ktoré ma ochránili. Mala som šťastie, bola som zachránená. Na zákonoch skutočne záleží.
V polovici 60. rokov existovala snaha zlegalizovať potraty v prípade znásilnenia na celoštátnej úrovni. Norma McCorvey (Jane Roe z prípadu Roe vs. Wade) dokonca klamala a vyhlasovala, že bola hromadne znásilnená, aby sa tak pokúsila získať povolenie na potrat v štáte Texas. No ja som z Michiganu - tu zákony výnimku v prípade znásilnenia nikdy neschvaľovali. To je dôvod, prečo mám narodeniny, ktoré možno oslavovať!
Som veľmi požehnaná tým, aké hlboké veci mi hovoria ľudia, keď cestujem po celom svete a delím sa s nimi o svoj príbeh. Počúvam veci, ktoré mnohí ľudia počas svojho každodenného života nepočujú. [Sú to] veci ako: „Som taká rada, že ste sa narodili!“ Som za tieto slová veľmi vďačná, ale verím, že tak ako ja, si ich zaslúži počuť každý. A tak som si na tom dala záležať: vždy, keď sa niekto so mnou delí o svoj osobný príbeh, alebo keď na Facebooku vidím, že niekto má narodeniny, alebo keď mi niekto povie, že má narodeniny, dám si záležať na tom, aby som mu povedala: „Všetko najlepšie k narodeninám! Som veľmi rada, že si sa narodil!“ Som prekvapená, ako sa ich to dotýka a mnohí reagujú slovami: „Fíha, veľmi pekne ďakujem. To mi predtým NIKDY nikto nepovedal.“
Musíme si tieto slová navzájom hovoriť. Existuje mnoho ľudí, ktorí - zranení z našej potratovej kultúry - naleteli lži, že ich životy v skutočnosti nie sú dôležité. Prosím, dajte si teda tú námahu, aby ste ostatným povedali, že ste veľmi radi, že sa narodili.
Pred dvoma rokmi, na moje narodeniny, prišla moja biologická matka, aby mi zapriala „Všetko najlepšie“ a povedala mi, že v ten deň zomrela moja biologická babička. Narodila som sa na výročie jej svadby a ona zomrela v deň mojich narodenín. Pár týždňov predtým sme ju boli obe navštíviť. Spôsobili sme, že sa usmiala, a keď sme jej spievali: „You are my sunshine“ („Si moje slniečko“), rozosmiali sme ju. Prosím, pochopte, že Boh mi dal dar hlasu len na rozprávanie! Takže už asi chápete, čo na tom bolo smiešne.
Spolu s mojou biologickou matkou sme mali dôverný rozhovor. Povedala som jej, že hoci som len deň predtým prišla na návštevu mojich svokrovcov v Massachusetts, nastúpim na let domov, aby som bola s ňou. Na konci nášho rozhovoru, keď sme sa chystali zložiť telefóny, ma zastavila: „Rebeka, Rebeka.“ Potom sa jej hlas zlomil: „Len som ti chcela povedať, že som taká rada, že ťa mám!“ To bol najlkrajší darček k narodeninám, aký som kedy dostala!
Dnes ráno som napísala túto báseň, podelila som sa s ňou na Facebooku a rada by som sa o ňu podelila aj tu:
Dnes som sa narodila!
Mohla som byť vytrhnutá
z lona mojej mamy,
z jej tela, hrob môj.
Ale narodila som sa,
lebo iní hodnotu moju uzreli.
Pozri, nie som rozrezaná,
bola som uchránená.
Dnes môžem sláviť;
a nemať nenávisť
k jej násilníkovi
a potratárovi.
Keď poviete teda,
„Šťastné narodeniny“,
uvedomte si,
prečo som tu,
a že
ostatné sú stále zanedbané,
hoc´ majú byť uchránené.