Nič neohromilo generála Georga S. Pattona počas krvilačnej vojny viac, ako keď v roku 1945 objavil koncentračný tábor plný kostnatých, umierajúcich a mŕtvych ľudí.
Patton zhromaždil nemeckých civilistov – nie aby ich z pomsty popravil, ale aby sa prešli tábormi a videli, čo sa dialo poza ich chrbát. Dobre vedel, že sami od seba by tie miesta nikdy nenavštívili. Vedel, že by nechceli vidieť vychudnuté telá ich ledva žijúcich susedov, ktorých opustili. Uvedomoval si, že vidieť túto hrôzu by ich dozaista rozrušilo, ak nie zmenilo ich život.
Ale muselo sa to stať.
A tak sa dnes nachádzame v Centre pre lekársky pokrok s Davidom Daleidanom, ktorý nás prevedie sterilnou klinikou Plánovaného rodičovstva – miestom, kde sa z mrazničky vyberajú ľudské končatiny potom, čo zjednali z ich ceny. Pritom sa používa už známa rétorika dehumanizácie, ako napríklad „parazit“, „skupina buniek“ či „neľudský“, ktorá v nás spôsobuje nemé výčitky svedomia, ako sa tak predierame pomedzi ľudské ruky, nohy, orgány a hlavy.
O použití interrupčných fotografií sa diskutuje dlhé roky. Napriek tomu, že žiadne spoločenské hnutie nezvíťazilo bez grafického znázornenia skutočnosti, David Daleidan ukončil túto debatu. Kým Cirkev a mnoho pro-life skupín váhalo či zverejniť takýto materiál, FOX News verejne odvysielala zábery malých ľudských končatín, ktoré šokovali aj tých najväčších nepriateľov interrupcie.
Tieto videá sa stávajú modernou verziou „Chalupy strýka Tomáša“ či dnešných fotografií o detskej práci Lewisa Hinea. Niektorí pro-life zástancovia nazývajú tieto plody „Emmett“. Emmet Till bol štrnásťročný chlapec, ktorého v roku 1955 brutálne zavraždili v Money v Mississippi. Fotografie z jeho pohrebu naštartovali hnutie za občianske práva a inšpirovali slávny vzdor Rosy Parksovej. Váha vážnych dôkazov musí zapôsobiť na svedomie ľudí, aby pochopili, aké barbarizmy tolerujú.
Často počúvame nehistorické argumenty, podľa ktorých máme mlčať o dôsledkoch interrupcie. V kultúre, ktorá podporuje pozitívne pocity, sa podobné snímky považujú za kontraproduktívne, keďže spôsobujú negatívne pocity. Preto nemôže naše hnutie bojovať proti nikomu a bez akýchkoľvek obetí - a preto by sa malo o deťoch diskutovať abstraktne – len téma ženského zdravia sa považuje za prijateľnejšiu. Môžeme sa pokúsiť vysvetliť, aká hrozná je interrupcia, ale len ak sa nepokúsime svoje názory dokázať, a to tou najpriamejšou metódou.
Ako hnutie už viac nemôžeme popierať, že práve podobný materiál dokáže presvedčiť ľudí o nesprávnosti interrupcie. David Daleidan na základe svojej reakcie - je ako mnohí iní pro-life zástancovia. Odhalením snímok dokázal, že len takto sa dokážu veci zmeniť. Šokujúce zábery presvedčili mnohých pro-choice aktivistov, aby pouvažovali nad tým, či ešte stále podporujú slobodnú voľbu v tejto záležitosti.
Často počuť, že snímky Plánovaného rodičovstva nie sú účinné, lebo pro-life skupiny ich neúspešne používajú už roky. Pravdou je, že žiadna pro-life skupina tieto materiály nepoužila do takej miery, aby sa dala stanoviť ich efektivita – milión pohľadníc s interrupčnými snímkami kampane No2Trudeau v Kanade boli doposiaľ najväčšou distribúciou týchto fotografií.
Tí, ktorí už použili interrupčné snímky, majú v zálohe stovky príbehov, keď si rodičia rozmysleli svoje rozhodnutie. Čo ma však najviac prekvapilo je to, že veľa ľudí v pro-life hnutí ešte nikdy nezažilo, aby sa niekto rozhodol nepodstúpiť interrupciu. Sme svedkami prvého vážneho zverejnenia dôkazov o interrupčných praktikách v Spojených štátoch – a týždeň za týždňom sa stupňuje dosah na Plánované rodičovstvo.
Pozrite si reakcie politikov, lídrov, novinárov a aktivistov na videá Plánovaného rodičovstva. Opisujú ich ako strašidelné, príšerné a ťažko stráviteľné. A napriek týmto reakciám každý ignoroval skutky Davida Daleidena, ktoré nečakane ovplyvnili diskusie o interrupcii v Amerike.
Pozrite si Cecile Richardsovú a iných pracovníkov Plánovaného rodičovstva, ako sa snažia zneškodniť dôkazy o svojich hrozných skutkoch. Prečo sa asi tak boja reakcie Američanov?
Ľudia kritizujú všetky hnutia, ktoré sa snažia napraviť nespravodlivosť – táto kritika často prichádza z vlastných kruhov. Mnohí si myslia, že taktikou pozitívnych pocitov dosiahnu nové vnímanie interrupcie. Nejde o nič nové. Každá skupina, ktorá sa snažila dokázať svoju pravdu najpriamejšími dôkazmi, čelila podobnej kritike.
Rád by som reagoval ako fotograf Lewis Hine, ktorý svojimi snímkami poukázal na realitu v továrňach, v baniach a v skladoch. Keď sa ľudia sťažovali na jeho fotografie, on odpovedal: „Možno vám vadia obrázky zobrazujúce nútenú prácu detí. Rovnako vadia aj ostatným, ale budeme ich naďalej zverejňovať, až kým sa natoľko nezhnusia verejnosti, aby boli tieto snímky len spomienku na minulosť.“
Dejiny viackrát dokázali, že práve takto sa stala nespravodlivosť minulosťou.
