V priebehu tohto leta prešli 39. vysokoškoláci kvôli svojmu presvedčeniu o živote a náboženskej slobode naprieč Spojenými štátmi. A to doslova.
Títo pro-life študenti dohromady kráčali viac než 564 000 kilometrov a prešli 36 štátmi. Začali v máji. Jedni začali v meste Seattle, iní v San Franciscu a ďalší tím začal výpravu v Los Angeles.
Spomínaní 18 – 26 roční dobrovoľníci počas cesty hovorili s ľuďmi na uliciach a v miestnych kostoloch o posvätnosti života.
Bez ohľadu na to, kde práve boli, každý deň šli do kostola, presne tak, ako to zvyknú robiť. Po bohoslužbách rozdávali pro-life letáky s informáciami a prijímali žiadosti o modlitby.
Zvlášť im záleží na skupinách mladých a zameriavajú sa predovšetkým na to, aby mladých kresťanov vyzývali, aby pomohli pri budovaní kultúry života. Posyktovali tiež rozhovory miestnym a národným televíznym a rozhlasovým staniciam a svedčili o posvätnosti nevinného ľudského života.
Modlitba tvorila veľkú časť ich cesty. Tímy sa totiž zastavovali pri potratových zariadeniach, aby sa tam pokojne modlili a poradili ženám prežívajúcim krízové tehotenstvo.
Tieto tri skupiny pro-life „chodcov“ svoju výpravu skončili 15. augusta vo Washingtone, D.C, kde sa zúčastnili na zhromaždení v Kapitole. Tam povzbudzovali a posmeľovali zákonodarcov a sudcov k tomu, aby sa zasadzovali a prihovárali za život.
Jeane Mancini, prezidentka každoročného pochodu za život vo Federálnom dištrikte Kolumbia, bola hlavným rečníkom washingtonského zhromaždenia.
Mancini chodcov povzbudila a povedala im, že výprava po celej Amerike, ktorú práve ukončili, „neznamená koniec ich pro-life cesty, ale len začiatok“.
Pripomenula im i to, aby sa uprostred svojej práce „nikdy nezabúdali modliť“.
Tým, že účastníci nosia svetlofarebné košele s veľkými nápismi „Pro-life“, chcú každému pomôcť pri budovaní kultúry života.
Zastavujú sa v mestách a v kostoloch. Svedčia pri klinikách. A dúfajú, že ich radosť a odvaha pomôže zmeniť srdcia a mysle ľudí, ktorých stretnú.
Tento rok sme si v lete pripomínali 21. ročník týchto výprav naprieč krajinou. Sponzoruje ich organizácia Crossroads. Myšlienka vzišla z výzvy pápeža Jána Pavla II., keď mladých na Svetových dňoch mládeže v roku 1993 vyzval k tomu, aby vytvárali „kultúru života“.
„Do vašich rúk bolo zverené oslobodzujúce posolstvo Evanjelia života,“ povedal pápež katolíckej mládeži celého sveta. „Na to, aby Evanjelium života preniklo do štruktúry spoločnosti, Cirkev potrebuje vaše nadšenie, vaše mladistvé nápady.“
Chodci kráčali na etapy. Spoločne prešli asi 100 kilometrov denne a každý z nich prešiel denne v priemere 20 kilometrov. Za chodcami šla dodávka a v noci spávali v karavane.
Počas leta účastníci rozprávali na viac než 1200 bohoslužbách a dotkli sa stoviek tisícov obyčajných Američanov.
Člen výpravy Zach Sadusky, študent univerzity Ave Maria, prišiel na výpravu z Delaware. „Je veľmi dôležité ukázať, že na pro-life otázkach ľuďom naozaj záleží,“ vysvetlil.
Člen výpravy Alex Wilson povedal, že to, že šiel s Crossroads, bola jedna z najväčších vecí, na aké sa podujal preto, aby sa postavil za svoje presvedčenie. „Rozhodol som sa prestať len stále hovoriť a začať kráčať na výprave,“ povedal. „Je nevyhnutné, aby sme v boji za život vydali zo seba všetko.“
Člen výpravy Eric Zlatos sa podelil: „Rozhodol som sa ísť s Crossroads, aby som bol hlasom tých, ktorí hlas nemajú, a aby som sa postavil za tých, ktorí sú zraniteľní a bezbranní“. Členka výpravy Ally Mechling povedala, že sa zúčastnila, pretože „dúfam, že prostredníctvom chôdze zmením aspoň zopár sŕdc ... [a]zachránim zopár detí. "
Počas prvého týždňa tohtoročnej letnej výpravy si jeden ochrankár všimol „PRO-LIFE“ tričká chodcov a povedal im: „Každý má právo rozhodnúť sa.“
No ako deň plynul, stále sa s členmi výpravy rozprával a nakoniec sa im otvoril. Podelil sa s nimi o to, že jeho dcéra bola nedávno na potrate, a že sa nemá dobre. Príliš sa hanbila, aby to povedala svojej matke, a on sa o ňu dosť bojí.
Jeden z členov výpravy ho upokojil a uistil, že sa dokáže vcítiť do bolesti popotratového syndrómu. Poukázal však aj na svetlo odpustenia, ktoré máme v Kristovi. Tento člen výpravy mu potom poskytol informácie o miestach, kam jeho dcéra môže ísť a nájsť pomoc, ktorú potrebuje.
Tento príbeh o tom, ako mala Výprava naprieč krajinou (Crossroads Walk) trvalý vplyv na celý život jednej osoby, by sa dal vynásobiť stokrát.
Prezident organizácie Crossroads Jim Nolan povedal, že tento rok mladí ľudia zdôrazňovali aj náboženskú slobodu.
„Nikdy predtým sa na práva a slobodu nás kresťanov neútočilo tak ostro, ako je tomu teraz,“ povedal Nolan. „Ak nepovstaneme teraz, tieto práva stratíme a výsledok bude rovnako katastrofálny aj pre našu kultúru a krajinu.“
Matka Tereza nazvala Výpravy naprieč krajinou jednou z najúspešnejších a najvitálnejších organizácií v pro-life hnutí.
Od roku 1995 na takýchto Výpravách kráčalo viac než 500 mladých.
Crossroads tento rok sponzorovali aj výpravy v Austrálii a v Španielsku.