U rodičov rozhovor s ich deťmi o sexe „prinajmenšom vyvoláva úzkosť“, hovorí doktorka Miriam Grossmanová, americká expertka na sexuálnu výchovu.
„Niektorí ľudia to jednoducho nedokážu a je to v poriadku,“ povedala newyorská psychiatrička tisícovému davu, ktorý 18. septembra zaplnil konferenčnú sálu v Mississauge, aby si vypočul jej kritiku kontroverzných osnov sexuálnej výchovy liberálnej ontárijskej vlády.
Grossmanová objasnila, aké nebezpečné chyby tieto liberálne osnovy obsahujú a ako ideologicky sú motivované. Potom odpovedala na otázky, pričom dala rodičom veľmi cenné a niekedy vtipné a praktické rady o tom, ako svojim deťom hovoriť o „vtáčikoch a včeličkách“.
„Ak máte pocit, že to nedokážete, mohol by to urobiť niekto iný z rodiny, alebo niekto z vašich známych, niekto o kom viete, že mu môžete veriť, že to zvládne,“ povedala Grossmanová, autorka knihy „ČO TO učíte moje dieťa?“ („You’re teaching my child WHAT?“) a medzinárodne žiadaná prednášateľka na tému sexuálnej výchovy.
Grossmanová je psychiatričkou pre deti, dospievajúcich a dospelých a má 12 ročné klinické skúsenosti s liečbou študentov na klinike Kalifornskej univerzity v Los Angeles (angl. skr. UCLA). Uviedla, že keď sa deťom vysvetľuje sexualita a plodenie, ide o „proces“. A „v ideálnom prípade by sa to nemalo udiať naraz. Dieťa nie je miniatúrnym dospelým a absorbuje... nové informácie inak ako dospelý človek“.
Rodičia by si tiež mali byť istí tým, čo presne ich dieťa chce vedieť.
Grossmanová na ilustráciu poukázala na príbeh o otcovi, ktorý predtým rozprávala. Tento otec svojmu synovi vysvetlil každý detail ľudského rozmnožovania po tom, čo sa ho jeho syn opýtal: „Oci, odkiaľ pochádzam?“
Keď otec skončil, syn mu povedal: „No, to je smiešne, lebo Johnny mi povedal, že on pochádza z Montrealu.“
„Pokúste sa zistiť, čo otázkou vaše dieťa naozaj myslí a nepodajte mu všetko naraz,“ povedala Grossmanová. „Začnite s tým po troške... a potom, je tu veľa premenných. Ľudia majú svoje vlastné tradície a svoje vlastné spôsoby vysvetľovania vecí. Niečo, čo by mohlo byť dobré pre moju rodinu, nemusí byť dobré pre tú vašu.“
Poradila tiež, že keď sa štvor-, päť-, šesť- alebo sedemročné dieťa pri stretnutí s tehotnou ženou opýta, odkiaľ pochádzajú deti, môže rodič povedať: „Aká dobrá otázka! Čo si myslíš?“
Ak je to vhodné, rodičia tiež môžu legitímne odložiť diskusiu a dieťaťu povedať: „Toto teraz až tak nepotrebuješ vedieť.“
„Fíha, aká novátorská myšlienka: Povedať deťom, aby na rozhovor na túto tému počkali, kým budú staršie,“ povedala Grossmanová. Dodala, že rodičia predsa šesť- ani pätnásťročným deťom nevešajú na nos, koľko zarobia, alebo koľko peňazí majú v banke. „Prepáčte, ale všetko nemusí byť ako otvorená kniha.“
Príde však čas, keď dieťa bude musieť vedieť „ako sa mení jeho telo, vedieť o rozmnožovaní a o tom, ako vzniká nový život“.
Grossmanová objasnila, že týmto časom je puberta alebo „začiatok puberty“. Obzvlášť to platí pre dievčatá. Ak na to totiž nie sú pripravené, môžu si vďaka prekvapivému nástupu menštruácie „myslieť, že umierajú“.
„Skutočnú podstatu rozprávania o vtákoch a včeličkách a pohlavnom styku“ môžete „rozpovedať po častiach alebo, ak máte pocit, že je to nutné, môžete to povedať aj naraz,“ povedala a dodala, že je prospešné, ak rodič prizná svoje rozpaky, pretože dieťa si pomyslí: „Musí to byť naozaj dôležitá téma, pretože moja mama alebo oco sú v rozpakoch, no aj tak mi to hovoria. Naozaj ma ľúbia.“
„Deti potrebujú pochopiť, že ako človek rastie, veľmi sa mení a to nielen fyzicky, ale aj psychicky,“ povedala Grossmanová. „A to, čo sa môže človeku zdať čudné či nechutné, keď má desať alebo hocikoľko rokov, môže byť preňho niečím výnimočným a krásnym, keď je neskôr starší a rozumie tomu. Nemusí tomu rozumieť hneď.“
Spoznajte vaše dieťa a chráňte si svoj domov
Nevyhnutným základom tejto diskusie však je to, aby rodičia poznali svoje deti a chránili svoj domov pred prenikaním kultúry, ktorú Grossmanová opísala ako „veľmi, veľmi presexualizovanú“ a „skutočne hroznú“.
„Deti potrebujú rodičov, ktorí sú milujúci, ale zároveň aj pevní a autoritatívni,“ tvrdila. „Nepotrebujú [mať v rodičoch] najlepších priateľov. Oni nás potrebujú na to, aby sme ich viedli, aby tak vedeli, čo majú robiť a aby to, čo robia, zvládli.“
Rodičia teda musia vedieť, s kým ich dieťa „trávi čas a aký druh filmov sleduje... jednoducho vedieť, čo sa deje s vaším dieťaťom“.
„To musíte vedieť tak či tak, aj keď nejde o sexuálnu výchovu,“ zdôraznila. „Skúste to a spoznávajte svoje dieťa. Každé dieťa je iné.“
Grossmanová tiež zdôraznila, že je „mimoriadne dôležité, aby sme dávali pozor na to, čomu je vaše dieťa vystavené doma. Samozrejme, týka sa to najmä televízie a internetu“.
Deti musia pochopiť, že „ako máme doma smeti, ktoré treba vynášať z domu a dať ich do koša, lebo sú špinavé a smrdia..., existujú tiež iné veci, ktoré nepatria do domu“.
Grossmanová uviedla, že to, čo je a čo nie je doma prípustné, sa deti učia rýchlo. „Ja napríklad dodržiavam pravidlá kóšer... Keď ideme do obchodu, moje deti už od malička vedia, čo nemôžeme jesť.“
Takže si už navykli na myšlienku „vonkajšieho a vnútorného sveta, vnútra domova a tiež vnútra srdca“.
Rodičia tiež môžu svojim deťom vysvetliť, že „svet je obrátený hore nohami a niekedy sa v ňom veci, ktoré sú výnimočné a sväté,... hádžu do stoky. A to je zlé. V našej rodine, v našej tradícii to nerobíme.“
„Sexualita je jednou z tém, ktoré sa v tomto zvrátenom svete nachádzajú v stoke,“ povedala. „Chcem, aby ste svojmu dieťaťu povedali: ,Keď budeš mať otázky, príď ku mne a ja ti o tom otvorene porozprávam.‘“
Ako Grossmanová uviedla počas svojho seminára, sama si „nie je istá“ tým, či by mala byť sexuálna výchova na školách: „Verím, že ak si to rodičia želajú, mali by sexuálnu výchovu vyučovať doma.“
Poznamenala tiež, že rodičia „môžu robiť chyby. Všetci robíme mnoho chýb, ale to je v poriadku. Kedykoľvek sa môžete vrátiť a urobiť to inak“. A dodala, že aj toto v sebe skrýva „ďalšie skvelé posolstvo pre vaše dieťa. ,Vieš čo? Je v poriadku robiť chyby. Vždy sa totiž môžeš vrátiť a skúsiť to napraviť.‘“
Grossmanová rodičov vyzvala, aby navštívili jej facebookové a internetové stránky a jej blog. „Môžete tam nájsť množstvo užitočných informácií,“ a dodala, že bude vydávať aj knihy pre deti. Zverejnila tiež svoju kritiku newyorských osnov sexuálnej výchovy, ktoré sú podobné tým ontárijským.
Silný odpor rodičov voči týmto osnovám sexuálnej výchovy, ktorý sa v septembri rozvinul na štátnych školách tejto provincie, bol podľa Grossmanovej „úžasný“.
Grossmanovej seminár sponzorovala spoločnosť HOWA Voice of change so sídlom v Mississauge spolu s Canadian families aliance (Aliancou kanadských rodín), čo je skupina zastrešujúca viac než 25 združení a 200 000 obyvateľov Ontária, ktorí sú proti učebným osnovám [sexuálnej výchovy]. Správu o ich zničujúcej kritike osnovy sexuálnej výchovy môžete nájsť tu a video tu.
Čitatelia z Ontária si na tomto mieste mohli nájsť informácie a prihlásiť sa k provinčným protestom, ktoré sa konali 2. septembra pri kanceláriách miestnych poslancov. V čase písania tohto článku sa protesty plánovali v 92 zo 107 ontárijských volebných obvodov. Hnutie rodičov, ktoré sa snaží o pozastavenie týchto osnov, žiada všetkých zainteresovaných občanov, aby sa pripojili k tomuto osobitnému úsiliu a aby sme tak ovplyvnili ontárijských zákonodarcov.