Pápež František počas svojho príhovoru venovanom americkým biskupom vo washingtonskej katedrále svätého Mateja vymenoval zoznam „náročných výziev našej doby“. Ten obsahoval body ako:
· nevinné obete potratov
· deti zomierajúce od hladu alebo kvôli bombovým útokom
· imigranti, ktorí sú pohrúžení do hľadania lepšieho zajtrajška
· starí alebo chorí, ktorí sú považovaní za bremeno
· obete terorizmu, vojen, násilia a obchodovania s drogami
· životné prostredie spustošené predátorským vzťahom človeka voči prírode
· a Evanjelium rodiny.
„Tieto základné aspekty poslania Cirkvi patria k jadru toho, čo sme dostali od Pána,“ povedal pápež. „Je našou povinnosťou zachovávať a odovzdávať ich. A to aj vtedy, keď je všeobecná atmosféra voči tomuto posolstvu vzdorovitá, ba nepriateľská.“
Na začiatku svojho prejavu Svätý Otec americkým biskupom poďakoval za ich štedrosť voči Vatikánu, za ich prácu v oblasti imigrácie, vzdelania a charity. O téme života a rodiny povedal: „Oceňujem nehynúcu oddanosť Cirkvi v Amerike za veci života a rodiny, ktoré sú hlavným dôvodom mojej súčasnej návštevy.“
Spomenul tiež bolesť, ktorá pochádza z traumy pohlavného zneužívania a poďakoval biskupom za to, že sa venujú uzdraveniu obetí a starajú sa o to, aby sa takéto „zločiny“ už nikdy nezopakovali.
„Nie je mojím zámerom ponúknuť plán alebo vymyslieť stratégiu,“ povedal pápež. „Neprišiel som vás súdiť alebo vás poučovať.“
Biskupov vyzval, aby si osvojili metódu „dialógu“ a vstupovali do „dialógu bez strachu“. Varoval ich však pred používaním „drsného a svárlivého jazyka“, ktorý „sa k pastierovi nehodí“.
Pápež tiež zdôraznil potrebu jednoty. „Naším poslaním, ako biskupov, je v prvom rade upevňovať jednotu. Jednotu, ktorej obsah je jasne vytýčený Božím slovom a jedným Nebeským chlebom.“
V závere sa pápež osobne prihovoril za prisťahovalcov, najmä tých z Latinskej Ameriky.