Nová biografia kardinála Godfrieda Danneelsa potvrdila, že bývalý prímas v roku 2003 zablahoželal belgickému premiérovi, Guyovi Verhofstadtovi, k uznaniu manželstiev ľudí rovnakého pohlavia. Podľa knihy, ktorá má vyjsť tento týždeň, kardinál nesúhlasil s nazývaním takýchto zväzkov „manželstvami“, avšak privítal koniec „diskriminácie“ LGBT párov.
Časopis De Standaard citoval v piatok biografiu Danneelsa, ktorý bol od roku 1979 do 2010 hlavou Katolíckej cirkvi v Belgicku. Napísali ju Jürgen Mettepenningen a Karim Schelkens, ktorí interpretovali Danneelsove schválenie homosexuálnych zväzkov ako hlavný bod jeho úradu.
Jürgen Mettepenningen je bývalým benediktínskym rehoľníkom, ktorý po vysvätení za diakona odišiel z kláštora, aby mohol študovať teológiu. Oženil sa a začal vyučovať teológiu na Louvainskej univerzite. Neskôr sa pripojil k bruselskej diecéze ako hovorca arcibiskupa Andrého Léonarda. Dnes pôsobí v Študijnom centre kresťanských demokratov. Jeho spoluautor, Karim Schelkens, je cirkevným historikom a katolíckym teológom. Vyučuje súčasné dejiny Cirkvi na Louvainskej univerzite v Belgicku a na Tilburskej univerzite v Holandsku.
Mettepenningen a Schelkens sú rešpektovanými znalcami v ich obore a práve preto nemôžu byť obvinení z chtivosti po senzáciách.
V ich biografii o kardinálovi Danneelsovi píšu, že kardinál v liste zablahoželal premiérovi Verhofstadtovi po voľbách v roku 2013, keď ho belgický kráľ požiadal o zostavenie novej liberálnej demokratickej vlády. „Manželstvá“ rovnakého pohlavia boli schválené vo februári toho roka, zákon nadobudol platnosť prvého júna.
Kardinál uistil premiéra, že homosexuálne zväzky sú „v poriadku“, pokiaľ sa nenazývajú „manželstvami.“ „Chcel ukončiť diskrimináciu medzi zosobášenými heterosexuálmi a LGBT komunitou. Trval však na tom, že pojem „manželstva“ musí ostať objasnený. Tvrdia Mettepenningen a Schelkens.
Belgický denník De Morgen v piatok napísal, že Verhofstadt si na podobný list nespomína. „S kardinálom som nemal žiadne problémy, vychádzali sme spolu dobre.“ Potvrdil premiér.
Danneelsova biografia pokrýva 30 rokov, keď pôsobil ako hlavný biskup Belgicka. Počas tohto obdobia bol štát „nadmieru“ sekularizovaný, píše De Standaard. Kostoly sú prázdnejšie a kresťanskí demokrati stratili svoj bývalý vplyv na belgickú politiku.
Belgicko sa stalo jednou z najprogresívnejších krajín sveta. Spolu s Holandskom patrí k prvým krajinám, ktoré legalizovali eutanáziu. Krajina schválila homosexuálne manželstvá ako druhá na svete (rok po Holandsku) a povolila slobodným ženám asistovanú reprodukciu.
Interrupcia bola legalizovaná v roku 1990, relatívne neskoro v porovnaní s európskymi susedmi. Danneels mal údajne presvedčiť kráľa Baudouina, aby schválil tento zákon, a to napriek monarchovým výčitkám svedomia. Kráľ napokon na 36 hodín odstúpil z trónu, aby nebol nútený podpísať návrh, ktorý prešiel v belgickom parlamente.
Peter-Jan Bogaert, autor kardinálovej druhej biografie, sa v apríli toho roku spýtal Dannelsa na tieto tvrdenia. Ten však svoju rolu v interrupčnej afére odmietol objasniť.
Napriek svojmu veku (82) a minulosti bol Danneels pozvaný pápežom Františkom na Synodu o rodine, ktorá sa uskutoční budúci mesiac. Arcibiskup Leonard, súčasný primát Belgicka do Ríma nepôjde, keďže nespĺňa vekový limit 75 rokov.
Pro-life koalícia Hlas rodiny nedávno zozbierala všetky progresívne vyjadrenia kardinála Danneelsa ohľadne „sexuálnej výchovy“ a „zväzkov ľudí rovnakého pohlavia“. Doteraz sa však nevedelo o jeho súhlase s legalizovaním homosexuálnych manželstiev v čase zavedenia progresívnych zmien.