Kardinál, ktorý podporuje LGBT radikálov, bol na Synode hovorcom anglickej skupiny

1,100
Kultúra smrti

Kardinála Vincenta Nicholsa, westminsterského arcibiskupa, vybrali ako hovorcu anglicky hovoriacich malých skupín na Synode biskupov o rodine. Hovorca má značný vplyv na smer diskusie, a tak aj na obsah záverečnej správy danej skupiny.

Postoj kardinála Nicholsa k ľudskej sexualite vážne znepokojuje aktivistov za život a za rodinu už mnoho rokov. Značné obavy podnietil Nicholsov postoj voči rozličným otázkam, akými je napríklad potrat, antikoncepcia, práva a dôležitosť embrya, sexuálna výchova, homosexuálne zväzky a prijatie Sviatosti Oltárnej aj u tých, ktorí sa „rozvedú a znovu zosobášia.“

Nichols verejne podporuje radikálnu skupinu aktivistov s názvom Westminsterskí LGBT katolíci. Skupina otvorene odmieta katolícke učenie o homosexualite. Omša pre „LGBT katolíkov“ sa vo Westminsterskej arcidiecéze slúžila prvýkrát v roku 1999. V roku 2009 sa Vincent Nichols dostal na westminsterský biskupský stolec a pokračoval v podpore skupiny Westminsterskí LGBT katolíci. V januári roku 2013 sa skupina presunula do Jezuitského kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie na Farm Street, odkiaľ pokračuje vo svojej pastorácii odporu. O rok neskôr vymenoval pápež František Nicholsa za kardinála.

Deň pred začatím Synody biskupov mal na LGBT konferencii v Ríme prejav vedúci predstaviteľ skupiny, Martin Pendergast. V príhovore žiadal, aby mali homosexuáli „v otázke prijatia sviatostí rovnaké práva ako heterosexuáli.“ Pendergast uzatvoril registrované partnerstvo a pritom je bývalým členom Výboru pre sociálne otázky Konferencie biskupov Anglicka a Walesu. Päť rokov bol aj poradcom v otázkach viery pre vládnu skupinu s názvom Nezávislá skupina pre poradenstvo tehotným tínedžerkám (TPIAG), ktorá ostro kritizovala potrat. Pendergastov partner, Julian Filochovski, bol kedysi riaditeľom Organizácie biskupov Anglicka a Walesu pre zahraničný rozvoj.

Pendergast na konferencii povedal, že jeho hnutie podporuje kardinál Nichols. So spokojnosťou v hlase hovoril o „omši pre homosexuálov,“ ktorá sa slúži na Farm Street a dodal, že na tomto mieste „farnosti a diecéze záleží na potrebách a záujmoch farníkov.“

Vo svetle verejného vyjadrenia podpory radikálnemu LGBT hnutiu, za ktorým stojí kardinál Nichols a tiež kvôli zvýšenej pozornosti téme homosexuality v diskusiách súvisiacich so Synodou biskupov, by sme radi upozornili na kardinálove nasledujúce znepokojujúce vyhlásenia o homosexualite.

Sporné vyjadrenia kardinála Nicholsa o homosexualite a o homosexuálnych zväzkoch sa 2. júla 2010 stali predmetom rozhovoru v relácii Hardtalk na BBC.

Moderátor Stephen Sackur svojmu hosťovi, arcibiskupovi Nicholsovi, povedal: „Napríklad v tejto krajine má anglikánska cirkev na danú otázku skôr odlišný názor. Podľa nej tu treba istú flexibilitu. Cirkev by mala byť do istej miery odrazom spoločenských hodnôt a preto vidíme ženy v úlohe kňaza, či vikára a v niektorých oblastiach, kde žije anglikánske spoločenstvo aj ženy, ktoré zastávajú funkciu biskupa.“

Arcibiskup Nichols odpovedá: „Rozhodne.“

Stephen Sackur: „Niektorí vikári sú pripravení schváliť homosexuálne zväzky. Cirkev dáva najavo flexibilitu. Bude napokon katolícka cirkev nútená urobiť to isté?“

Arcibiskup Nichols: „Neviem. Ktovie, čo nás čaká v budúcnosti?“

11. septembra 2010 robil s arcibiskupom Nicholsom rozhovor Neil Tweedie z britských novín The Telegraph. Pýtal sa ho, či je možné, že Cirkev „niekedy schváli homosexuálne partnerstvá.“ Nichols odpovedal:

„Neviem. Biblia nám ukazuje neoddeliteľnú spätosť ľudskej sexuality s reprodukciou a tieto dve záležitosti sa koniec koncov nedajú úplne oddeliť. Ľudia s homosexuálnou orientáciou hovoria: ‚Tak dobre, počkajte. Čo hovorí Biblia o mne?‘ Kresťanská tradícia hovorí, že najdôležitejšie je nepozerať sa na seba iba ako na samostatného jednotlivca, ale ako na súčasť väčšej rodiny. Morálna požiadavka, ktorú pre nás všetkých vyjadruje táto veta, je náročná.  Ľudská sexualita je podľa nej prejavom úplného odovzdania sa vo vernosti spôsobom, ktorý je otvorený počatiu nového života. Toto tvrdenie je však tvrdé, ťažké. Som presvedčený, že mnoho ľudí to nechápe úplne presne, no neznamená to, že tá veta nemá význam.“

20. septembra 2010 robil s arcibiskupom Nicholsom rozhovor Huw Edwards. Program, ktorý sa sústredil na návštevu pápeža Benedikta v Británii odvysielala televízia BBC.

Medzi ďalšími pýtajúcimi sa bol Diarmaid MacCulloch – homosexuál, člen anglikánskej cirkvi a učiteľ cirkevnej histórie v Oxforde; Tina Beattie – zástankyňa potratu, „katolíčka“, akademická pracovníčka a lord Chris Patten, ktorý pomohol zorganizovať pápežovu návštevu.

V 21. minúte a 30. sekunde programu hovorí Huw Edwards prof. MacCullochovi, že pápež Benedikt:

„jendoznačne vidí Britániu...ako krajinu, v ktorej rastie odpor voči veriacim komunitám. Je táto interpretácia jeho slov správna?“

Profesor MacCulloch odpovedal:

„Význam je zašifrovaný a tá šifra skrýva niečo veľmi konkrétne. Je to toto: v súčasnosti sa Británia stavia k homosexuálom rovnako ako ku heterosexuálom, registrované partnerstvá sú v zbierke zákonov a katolícka hierarchia vníma túto skutočnosť s nevôľou. Vidíte, ako vo svete jedna krajina za druhou umožňuje uzatvárať homosexuálne manželstvá...“

Arcibiskup Nichols rázne odpovedal:

„V tejto krajine to však neplatí. V tejto krajine sa [Nichols mal na mysli Konferenciu biskupov Anglicka a Walesu] veľmi jemne líšime. Nie sme proti registrovaným partnerstvám homosexuálov, uznávame, že v anglickej zbierke zákonov majú svoje miesto. Neustále však tvrdíme, že tieto zväzky nie sú to isté ako manželstvo.“

Arcibiskup Nichols neskôr (v 24. minúte a 50. sekunde programu) povedal:

„Do britskej politiky zasahujeme [Konferencia biskupov Anglicka a Walesu] najviac v súvislosti s chudobou a so vzdelaním. Médiá sú samozrejme posadnuté istými témami, no ak vás zaujíma, o čo sa naozaj zapálene snažíme, je to boj proti chudobe a vzdelanie mladých ľudí.“

Profesor MacCulloch (v 27. minúte a 30. sekunde programu) povedal:

„Som rád, že môžem počuť, ako arcibiskup hovorí o téme sexualita. Treba povedať, že katolícka cirkev v Anglicku ide skôr svojou vlastnou cestou, nie vatikánskou. Katolíci v Anglicku si stále zachovávajú istú nezávislosť.  A tak by to malo byť.“

V rozhovore sa neobjavilo žiadne arcibiskupovo tvrdenie, ktoré by odporovalo MacCullochovmu vyhláseniu, že „katolícka cirkev v Anglicku“ kráča inou cestou ako „Vatikán.“

Katolícky týždenník The Tablet uverejnil 26. novembra 2011 v článku s názvom Arcibiskup Nichols podporuje registrované partnerstvá nasledujúce arcibiskupove slová:

„Chceme zdôrazniť, že registrované partnerstvá vytvárajú v skutočnosti štruktúru, v ktorej môžu ľudia rovnakého pohlavia, túžiaci po celoživotnom vzťahu a celoživotnom zväzku, nájsť svoje miesto, ochranu a právne opatrenia“ povedal Nichols. „Ako členovia Cirkvi sme zaviazaní k myšlienke rovnosti, aby sa ku každému pristupovalo rovnako za každých okolností.“

19. októbra 2015 informoval The Telegraph o Nicholsovom sklamaní z odmietnutia použiť radikálny jazyk v otázkach homosexuality v správe o synodálnej diskusii z Mimoriadnej synody o rodine. 

Nichols vyjadril nespokojnosť so znením správy o synode takto: „Nemyslím si, že to zašlo dostatočne ďaleko. Pokiaľ viem, odzneli tam tri kľúčové slová ... ‚rešpekt‘, ‚prijatie‘ a ‚hodnota‘. Hľadal som tieto slová v správe a neboli tam, tak som asi hľadal v zlom odseku,“ dodal.

Kardinál Nichols je riaditeľom Manželskej poradne – organizácie, ktorá poskytuje poradenské služby párom rovnakého pohlavia. 15. septembra 2011 priniesol The Tablet správu, že výkonný riaditeľ Manželskej poradne, Terry Prendergast v súvislosti s homosexuálnymi pármi povedal: „Ponúkame im intenzívnu prípravu do manželstva – súkromnú, nie skupinovú. Ide tu o dvoch ľudí a jedným z našich najdôležitejších cieľov je podporovať milujúce sa páry.“

V dokumente na stránke Manželskej poradne je vysvetlenie:

„V súčasnosti poskytuje Manželská poradňa služby týkajúce sa vzdelávania vo vzťahoch a podpory všetkých zložiek spoločnosti. Naša práca pramení v duchu kresťanstva a rozvíja sa na katolíckom základe. Duch kresťanstva pre nás v praxi znamená: byť voči všetkým otvorení, uvedomovať si hodnotu a jedinečnosť každej ľudskej bytosti bez ohľadu na rod, vek, rasu, vierovyznanie alebo sexuálnu orientáciu.
...
„Pre Manželskú poradňu teda ducha kresťanstva netvorí rad pravidiel, ale skôr nabádanie členov Cirkvi, aby viditeľne svedčili svojím prijímajúcim a milujúcim správaním k ostatným. Robíme tak na základe poskytovania bohatého množstva služieb v našej komunite.“

Ďalšie znepokojujúce vyjadrenia kardinála Nicholsa o otázkach homosexuality nájdete tu.