Ak ste zmätení z pápežovho postoja voči synode o rodine, nie ste sami. Tento zmätok trápi nie len svetskú spoločnosť, ale aj médiá, veriacich a hierarchiu.
Pápežova otváracia homília synody je dobrým príkladom tejto zmätenosti. Niektorí ju považujú za úplne tradičnú, kým ostatní v nej vidia agendu na zmenu cirkevných postupov. Záverečné slová homílie, predovšetkým pápežov prejav k synodálnym otcom počas otvorenia synody naznačuje, že nás čakajú nepríjemné zmeny.
V prejave nechýbal ani dobre známy výrok kardinála Kaspera a jeho podporovateľov, podľa ktorého „sa cirkevná doktrína nezmení, avšak pastorálny postoj sa musí prispôsobiť“. Pápež v ňom nehovoril len o tradičnej doktríne, ale aj o otvorenosti voči novým pastorálnym praktikám.
Dobrým príkladom z homílie je pápežove zdôraznenie, že „Cirkev učí a obhajuje základné hodnoty, avšak nemôže zabudnúť, že „sabat bol stvorený pre človeka a nie naopak“. Táto pasáž z Písma sa vzťahuje na to, ako Boh povolil princíp judaizmu, ktorý zakazuje pracovať počas sabatu. Mnohí sa po pápežovej homílii pýtajú, ktoré princípy by sa mali v Cirkvi zmeniť.
Prvá časť homílie silne obhajovala cirkevné tradície nerozlučnosti manželstva, ktoré pápež nazval „trvajúcim, veriacim, svedomitým, stabilným a plodným“. Na konci však hovoril o „nesúdení iných, podpore a prijatí potlačených párov“, pričom „by sme mali mať dvere vždy otvorené pre kohokoľvek, kto potrebuje našu pomoc a podporu“.
Podobné vyzvania k milosti by sa mohli ľahko vzťahovať aj na učenie Jána Pavla II, či Benedikta XVI. Väčšina ortodoxných katolíkov v skutočnosti súhlasí s týmto vnímaním milosrdnosti v náročných otázkach, ktorým Cirkev čelí v dnešnej kultúre neporiadku.
Apoštolát odvahy je toho vhodným príkladom. Vďaka odvahe prežilo pôvodné katolícke učenie o homosexualite, ktoré vníma podobné akty ako nemorálne a neschvaľuje žiadne homosexuálne zväzky. Pritom však zdôrazňuje svoj postoj opatery, obáv, dosahu priateľstva a lásky, ktorý čerpá z milosrdného poznania Ježiša.
Úloha pápeža Františka je nejasná, keďže všetky vedúce pozície synody boli udelené zástancom radikálnych zmien katolíckeho učenia a postoja.
Pápežove stretnutie s Kim Davisovou, ako aj s jedným z jeho bývalých študentov a jeho homosexuálnym partnerom počas nedávnej návštevy Spojených štátov zanechali vo veriacich katolíkoch zmiešané pocity. Mnohí z nich si mysleli, že presný opak pápežových činov by bol oveľa „katolíckejší“.
Predstavte si, že by sa František v tajnosti stretol so svojím bývalým študentom a jeho partnerom, zakázal by zverejnenie fotografií o stretnutí a s láskou by ich vyzval k pokániu. Predstavte si, že ak by sa médiá predsa dozvedeli o tomto stretnutí, tak by ich Vatikán ani nepotvrdil, ani nevyvrátil. Aj keď by to médiá brali na vedomie, považovali by audienciu Kim Davisovej za jediné „ozajstné“ stretnutie. Kim Davisová je hrdinkou, ktorá kvôli vytrvaniu pri pravdivej povahe manželstva išla do väzenia, keď povolila zverejnenie videa o tomto stretnutí.
Toto sa však samozrejme nestalo.
Pápež František hovoril v nedeľu o „Božom sne pre svoje milované stvorenia (...) naplnenom pre milujúci zväzok medzi mužom a ženou“. Médiá tieto slová interpretujú ako vylúčenie homosexuálnych párov z tohto sna. Pápež spomenul „ochranu vernej (zosobášenej) lásky,“ „ochranu svätosti života“ a „ochranu jednoty a nerozlučnosti tohto puta“. Cirkev má podľa neho „za úlohu pravdivo vykonávať tieto úlohy, a to nezmenia žiadne hromadné postoje a názory“.
Pápež však svoj prejav ukončil slovami: „Cirkev musí vyhľadávať“ pomýleného človeka dnešnej doby a musí ho „prijať a sprevádzať“. Dodal, že „Cirkev so zatvorenými dverami zrádza samú seba a svoju misiu – namiesto mosta sa stáva zátarasou.“
Pápežove slová adresované synodálnym otcom varovali kardinálov a biskupov pred „skamenením niektorých sŕdc, ktoré napriek svojim dobrým úmyslom, zaháňajú ľudí od Boha". Vyzval ich k nájdeniu „apoštolskej odvahy, ktorá prinesie život do Cirkvi a nepremení kresťanský život v múzeum spomienok“. Spomenul „evanjelickú pokoru, ktorá sa vie zbaviť obyčaje a predsudkov, načúvajúc Bohu a biskupom – pokoru, ktorá nikoho neodsudzuje a nesúdi, len víta ľudí bez toho, aby ich vnímala ako podradených“.