Počas synodálnej tlačovej konferencie kardinál Wilfrid Napier na otázku o používaní pastoračného jazyka zareagoval slovami: „Už sa priveľa kládol dôraz na používanie jazyka, ktorý nikoho neurazí, ktorý je – ak chcete – politicky korektný. Nie som si istý, či toto je najlepší spôsob, ako byť prorocký.“
Prelát z Durbanu z Južnej Afriky objasnil, čo myslel pod prorockým jazykom. Povedal:
Keď skúmame problémy, ktoré sme študovali počas týchto troch týždňov, máme dve možnosti: Jednou je pozerať sa na ne z pastoračného hľadiska. Pri tomto prístupe sa človek snaží dostať k ľuďom a vyhovieť im. Ten druhý je prorocký a povedal by som, že tento sa na minuloročnej Synode zdôrazňoval len málo. Pri tomto prístupe človek hovorí ako Ján Krstiteľ: hovorí, aby ľudia robili pokánie a hriechy nazýva hriechmi. Myslím, že takýto je medzi nimi rozdiel.
Mimochodom, konkrétna otázka, na ktorú kardinál Napier - zástupca predsedu Synody - odpovedal, znela: „Ak Cirkev opúšťa výraz ,vnútorne zlé‘ pri opisovaní homosexuálneho styku, análneho styku... Môžete mi povedať, aké konkrétne formulácie, ak vôbec nejaké, boli navrhnuté namiesto termínu ,vnútorné zlé‘“?
Zdvorilý a pastoračnej jazyk sa ku koncu Synody stal horúcou témou. Mnohí sa pýtali, aký jazyk použije desaťčlenná komisia poverená prípravou Záverečnej správy Synody.
Napier, ktorý je na Synode mužom číslo tri, preto vyjadril aj svoje obavy nad zložením desaťčlennej prípravnej komisie, keď povedal: „Naozaj zdieľam“ obavy „nad výberom ľudí, ktorí píšu záverečný dokument“. Dodal, že „ak by sme mali mať spravodlivé vyjadrenie toho, o čom je synoda, toho, čo by rada videla Cirkev v Afrike“, potom by mali byť do nej zvolení iní ľudia.
„Neboli sme radi, keď sme videli, že do tohto výboru boli zvolení podobní ľudia ako tí, ktorí v nej boli naposledy a ktorí nás zarmútili,“ povedal, pričom narážal na kontroverznú priebežnú správu minuloročnej Synody, ktorá mala pochybné znenie.
Michael Voris z ChurchMilitant.com, ktorý bol v tom čase v Ríme,o tejto tlačovej konferencii povedal: „V istom zmysle to bola najrealistickejšia tlačová konferencia. Hovorila o tom, ako by to malo byť a o tom, čo by mala Cirkev hovoriť zoči-voči všetkým druhom problémov, ktoré sú v rodinách zakorenené.“