14. októbra boli zverejnené hlásenia trinástich jazykových skupín biskupskej synody o rodine, ktoré uzatvorili diskusie o druhej časti synodálneho dokumentu (Instrumentum Laboris), tiež zvanom „Rozoznanie povolania rodiny.“ Zo zhrnutia diskusie berlínskeho arcibiskupa Heinera Kocha, hovorcu nemecky hovoriacej skupiny (Circulus Germanicus), bolo evidentné, že skupinu ovplyvnila kontroverzná „tieňová rada“ z 25. mája 2015 na Gregoriánskej univerzite. „Tieňová rada,“ ktorú zorganizovali prezidenti biskupských konferencií Nemecka, Švajčiarska a Francúzska, sa dôkladne venovala dôležitosti skúmania jednotlivých životných ciest a ľudských biografií. Profesor Alain Thomasset, S. J. na stretnutí povedal:
„Biografický či naratívny postoj si vyžaduje etiku sústreďujúcu sa na človeka a zachovanie normatívnych orientácií.“ (str. 91)
„Záverečná správa mimoriadnej synody uznáva túto prekážku [osobnej biografie] (č. 52): [preto] sa musí zvážiť rozlišovanie medzi objektívnym hriešnym stavom a poľahčujúcimi okolnosťami [...]“ (str. 92)
Týmto postupom sa podporuje sentimentálny postoj, ktorý na úkor normatívnych a objektívnych štandardov zosilňuje chápanie osobných ľudských problémov, „životných realít“ a zlyhania. Rovnaký podtón sa nachádza aj v správe arcibiskupa Kocha, v ktorej arcibiskup zhŕňa diskusiu nasledovnými slovami:
Zvážili sme aj následky vzájomného vzťahu [medzi Božou spravodlivosťou a milosťou] ohľadne manželstva a rodiny. Tieto následky vylučujú jednostrannú deduktívnu hermeneutiku, ktorá konkrétne situácie podrobuje všeobecnému princípu.
Koch hovorí o „konkrétnych situáciách jednotlivcov,“ ktoré musia byť vzaté do úvahy – abstraktne citujúc Sv. Tomáša Akvinského. Koch ďalej vysvetľuje, že nejde o „výnimky,“ ale skôr o „otázku spravodlivého a odôvodneného uplatnenia Ježišových slov (napríklad, o nerozlučnosti manželstva) ako aj o uplatnenie obozretnosti a múdrosti.“ Čo to však znamená v kontexte Sviatosti manželstva? Bolo by možné, že v niektorých prípadoch platnosť tejto Sviatosti predsa neplatí? Mala by byť nerozlučnosť v niektorých prípadoch neplatná kvôli konkrétnym životným situáciám ľudí? Tieto myšlienky vytvárajú zavádzajúce predstavy, keďže proces určenia neplatnosti manželstva už existuje, zisťujúc či bolo manželstvo od počiatku platné, či nie.
Arcibiskup taktiež hovoril o „postupnosti sprevádzania ľudí k manželskej sviatosti“ – o pojme, ktorý môže byť použitý na hľadanie „dobrých“ prvkov v hriešnom mimomanželskom vzťahu ako to stojí v kontroverznej strednodobej správe synody roku 2014 (v paragrafe 13), ktorá spôsobila mnoho sporov medzi synodálnymi otcami. Koch naďalej viacvýznamovo trval na veľkej „zodpovednosti sprevádzať ľudí pastorálnou pomocou počas ich rôznych [manželských] štádií.“ Znovu citujeme výroky „tieňovej rady“ (z prezentácie opáta a profesora François-Xaviera Amherda):
Údajné subjektívne hodnoty, ktoré sa nachádzajú v mimomanželských vzťahoch: „Myslím si, že je potrebné rozlišovať jednotlivé životné situácie a treba zdôrazňovať hodnotu „logoi spermatikou“ – zdroja Ducha, ktorého vidno v niektorých vzťahoch, ktorý by sme mali v zmysle postupnej pedagogiky Boha a v zmysle poskytovania pastorálnej opatery uznávať, a nie odsudzovať.“ (str. 88)
Rovnakým liberalizujúcim a relativizujúcim tónom povedal Koch v nedávnej správe jazykovej skupiny, že „v mnohých diskusiách a mienkach sa uvažuje príliš staticky a málo z biograficko-historického hľadiska.“ Aj v týchto slovách je badateľná tendencia k sentimentalizmu, subjektivizmu a nominalizmu, ktoré vynechávajú či zmierňujú objektívny Boží zákon, podľa ktorého by sme sa mali riadiť, ak chceme žiť v plnosti.
Koch podobným spôsobom odmieta „neohybnosť“ a tvrdí, že Cirkev by mala ľuďom poskytnúť čas a priestor na to, aby sa dostali k sviatosti manželstva. „Pastorálna starostlivosť Cirkvi musí dnes ľuďom zaručiť čas na to, aby dospeli na svojej ceste k posvätnému manželstvu, a nie hlásať princíp „všetko alebo nič.““ Aj v tomto výroku je badateľné pravidlo postupnosti, ktorému sa na synode roku 2014 protirečilo.
Koch trvá na tom, že Cirkev musí zabezpečiť „pastorálnu starostlivosť orientujúcu sa na človeka,“ ktorá „uznáva nielen predpisy, ale aj ľudský charakter, pričom nezabúda na ľudské svedomie a posilňovanie jeho zodpovednosti.“ Aj „tieňová rada“ tvrdila, že svedomie jednotlivca by malo mať k dispozícií viac času a priestoru. Zoberme si napríklad nasledujúci citát, ktorý odznel na „tieňovej rade“: „Druhý vatikánsky koncil nám pripomenul prvenstvo [čistého?] svedomia, ktoré na konci rozhodne (vid. Gaudium et Spes č. 16.50).“ (str.92)
Celkový obsah a podtón správy arcibiskupa Kocha je znepokojujúci a plný zmierňujúceho a liberalizačného významu, bez priameho útoku na nezmeniteľné dogmy či neomylné učenie Cirkvi. Budeme si musieť počkať na správu tretej časti synodálneho pracovného dokumentu, v ktorom sa jazykové skupiny zaoberajú praktickými postupmi a opatreniami ohľadne problémov moderných rodín, ako napríklad rozvodom či civilným „novým sobášom.“ Dúfajme, že dovtedy sa predsedovi Kongregácie pre boží kult, kardinálovi Gerhardovi Müllerovi (taktiež členovi nemeckej skupiny) podarí usmerniť podtón a doktrínu dokumentu.