Bezprostrednou prioritou je rozšírenie zákonov týkajúcich sa „deaktivovaných“ zbraní, avšak ďalším cieľom je využiť túto možnosť a obmedziť druhy zbraní, ktoré môžu občania vlastniť na sebaobranu.
Podľa Wall Street Journal sú „deaktivované zbrane odstavenými zbraňami pre zberateľov.“ Vyšetrovatelia si myslia, že podobné zbrane mohli byť znovu aktivované a použité počas útoku na redakciu Charlie Hebdo 7. januára. „Nie je jasné, či boli takéto zbrane použité [13. novembra], avšak európski bezpečnostní úradníci sa v rámci vyšetrovania čoraz viac sústredia na túto možnosť.“
Vyšší dôstojník európskych vnútroštátnych záležitostí povedal: „Tejto možnosti sa venujeme čoraz viac. Reaktivácia si vyžaduje určité znalosti, ale vieme, že tieto znalosti sa využívajú.“
Deaktivované zbrane sú „medzerou“ v európskych obmedzeniach týkajúcich sa zbraní. „Pondelňajší núdzový míting bezpečnostných úradníkov v Bruseli slúžil na “diskusiu o tomto druhu zbraní a pravdepodobnosti ich využitia počas nedávnych útokov. Ďalším cieľom bolo sprísnenie obmedzení ohľadne deaktivovaných – alebo „vyradených“ – zbraní.
Európska komisia vydala 18. novembra tlačové vyhlásenie ohľadne pravidiel Európskej zbraňovej smernice, ktorá určuje „kto si môže zaobstarať a vlastniť zbraň a reguluje pohyb zbraní vrámci krajín EÚ.“
Zbraňová smernica rozlišuje „štyri druhy zbraní a pravidiel ich zaobstarania a vlastnenia“:
· Kategória A – automatické a vojenské: nemôže vlastniť súkromná osoba, pokiaľ nie sú deaktivované;
· Kategória B – poloautomatické: môže vlastniť autorizovaná súkromná osoba;
· Kategória C – menej nebezpečné poloautomatické a jednočinné, používané najmä poľovníkmi: môže vlastniť súkromná osoba s vyhlásením;
· Kategória D – iné: môže vlastniť súkromná osoba bez autorizácie či vyhlásenia.
Zbraňová smernica hovorí o deaktivácii zbraní nasledovné: „Členské štáty sú povinné zaviesť národné opatrenia pre deaktiváciu zbraní, ktoré ich učinia trvalo nepoužiteľnými a ktoré budú kontrolované kompetentným úradom. Trvalo deaktivované zbrane sa nepovažujú za zbrane, a tak môžu byť vlastnené súkromnými osobami a pohybovať sa v rámci vnútorného trhu.“
Európska komisia reaguje na parížske útoky snahou o sprísnenie pravidiel týkajúcich sa deaktivovaných zbraní. Túto situáciu využívajú aj na obmedzenie prístupu k poloautomatickým zbraniam pre tých občanov, ktorí zákon dodržiavajú.
Komisia napríklad odporúča „prísnejšie pravidlá ohľadne zákazu určitých poloautomatických zbraní, ktoré sa z kategórie B dostali do kategórie A a ktoré by za žiadnych okolností nemali byť vlastnené súkromnými osobami, aj keď už boli trvalo deaktivované.“ Komisia chce do smernice zahrnúť aj „zbrane so slepým strelivom (napr. alarmy, signalizáciu či život zachraňujúce zbrane) kvôli ich potenciálnemu prerobeniu na strelné zbrane.“
To sme ale dopadli. Obmedzenie zbraní neprekáža teroristom v Európe, no Komisia aj tak reaguje prísnejšími pravidlami pre vlastnenie nepoužiteľných zbraní. Zaobstaranie toho mála poloautomatických zbraní, ktoré súkromné osoby ešte môžu vlastniť, je teraz ťažšie a opatrenia sa snažia regulovať aj zbrane, ktoré vystreľujú slepé palivo.
Koniec koncov, možno sa teroristi vzdajú, keď sa dozvedia, že ich zbrane budú pod vládnym dohľadom.